721 zápasov v českej extralige, 105 v národnom drese. Štatistiky, ktoré Renému Vydarenému môže závidieť nejeden hokejista, už zostanú nezmenené. Tesne pred dovŕšením štyridsiatky sa bratislavský rodák rozhodol zavesiť korčule na klinec. O tom, ako sa v ňom toto rozhodnutie rodilo, o svojich začiatkoch, najväčších úspechoch i sklamaní z nenaplneného sna, nám ochotne porozprával.
René Vydarený: „V útlej mladosti, asi do siedmeho ročníka, som hrával obrancu. Potom ma dal Ivan Černý do útoku a v doraste som sa vrátil do obrany. V juniorke som si to menil a pendloval som medzi útokom a obranou. Švédi to praktizujú, pri trénovaní detí nehľadia na posty a točia to. Je to dobré v tom, že hráč získava aj opačný rozmer. Na extraligovej úrovni nedokáže množstvo útočníkov ešte brániť. Keby si vyskúšali hrať aj v obrane, naučili by sa inak rozmýšľať.“
„Spomínam si na prvý zápas za Slovan. Mal som sedemnásť a hrali sme v príprave v Žiline. Po dvoch tretinách sme prehrávali a do tretej som naskočil aj ja. To je úplne prvá spomienka na seniorský zápas. V tej sezóne som potom hral v Trnave prvú ligu.
„V reprezentácii do 18 rokov sme boli veľmi silný ročník. Množstvo hráčov z vtedajšej partie bolo draftovaných do NHL. Potom pri striebre v roku 2012 nás tam bolo podľa našich výpočtov sedem. Vtedajší bronz bol veľký úspech. A to sme boli veľmi blízko k striebru.“
„Po šampionáte som bol draftovaný Vancouverom v treťom kole zo 69. miesta. Moja prvá zámorská skúsenosť je následný kemp, ktorý mi celkom vyšiel. Bol som medzi poslednými, ktorých vyraďovali. Dávali mi aj nástrel zmluvy, ale agent povedal, že v ďalšom roku budem mať väčšiu šancu. Šiel som do juniorky do tímu Rimouski Océanic, kde sme mali veľmi dobrý tím. Za celé play off sme prehrali dva zápasy a slávili sme veľký úspech.“
„Pred ďalšou sezónou som šiel znovu do kempu, opäť som mal na stole zmluvu, ale pamätám si, že Slovan začal tvrdiť, že som stále ich hráč a žiadali väčšie odstupné. Vo Vancouveri som skončil až do decembra a zmluvu som podpísal až na Mikuláša. Potom som sa pobral na farmu do Kansas City, kde to nevyzeralo dobre a tak to aj dopadlo. Keď človek nehrá pol roka hokej, tak sa nedá čakať nič iné. Nasledovali tri sezóny v Manitobe, kde som mal aj šancu. Volali ma aj na play off a keby sa niekto zranil, možno by som si zahral. Bol tam so mnou aj Jaro Obšut a ten mal šťastie, že si ho zavolali. Vancouver hral vtedy parádny hokej.“
„Skúšal som ešte ísť inde, ale bola výluka a všade bolo veľa hráčov z NHL. V Slovane som začal až niekedy v októbri a bola to parádna sezóna. U nás hrali napríklad Višnovský a Šatan, v Trenčíne Marián Hossa s Demitrom a Gáboríkom, vo Zvolene Országh a Handzuš. Hral sa výborný hokej, ľudí to muselo baviť. Som hrdý, že sa nám to podarilo vyhrať. Veľmi dobre sa na to spomína.“
„Jeden z faktorov bol podľa mňa aj ten, že som bol povahovo pre nich príliš dobrý. Oni po mne vyžadovali, aby som bol trošku zm*d. Ja som tieto signály vypúšťal a asi som si trochu zavrel dvere. Samozrejme, že ma to mrzí. NHL je snom každého hokejistu. Mal som šancu ovplyvniť to. Je to asi taký čierny bodík v mojej kariére, že som nespravil posledný krok. V živote sa však nachádzam v takom bode, že som spokojný a nič by som nemenil.“
„Už šestnásť rokov žijem v Českých Budějoviciach. Aj keď som hrával v Hradci, tu som bol doma. Mám odtiaľto ženu Petru, máme dcérku Anetku a syna Reného, postavili sme si dom. Je to pre mňa bydlisko. Za to obdobie, čo som tu, som podpisoval zmluvu vždy maximálne na dva roky. Keď som sem prišiel, nepredpokladal som, že tu zostanem do konca kariéry. Mal som aj šťastie, že mužstvo hralo dobre, nikdy sme nemali nejakú krízu a mali vždy o mňa záujem. Spokojnosť bola na oboch stranách. Do Hradca som sa dostal, keď mu Budějovice predali licenciu, takže sa dá povedať, že to bolo jedno mužstvo. Akurát som si to šiel vyskúšať do Sparty, kde sa mi páčilo, ale ťahalo ma to späť.“
„Už som si myslel, že sa sa tam ani nedostanem a nakoniec sa mi to podarilo. Je to asi jedno z mála pozitív inak nepodarenej sezóny.“
„Na to si spomeniem hneď. Bolo to v roku 2005 po titule so Slovanom. Hrali sme vo Švédsku, prvý gól som dával Nórsku v roku 2006 tuším v Piešťanoch. Vyhrali sme 11:2 a nahral mi naň Andrej Kollár.“
„Bola to veľká paráda a krásne sa na to spomína. Mali sme veľmi zlú prípravu, z ôsmich zápasov sme prehrali sedem. Nemali sme dôveru od ľudí. Možno o to viac sme sa zomkli. Boli sme parádna partia a po dvoch prehrách s Kanadou a Fínskom sme sedem zápasov vyhrali. Bola to neuveriteľná jazda. Aj my a spoločnosť sme to vtedy potrebovali. Návrat domov sa ani nedá opísať, je to vec, na ktorú budem celý život spomínať.“
„Vyhodnotil som to tak, že už je správny čas. Už v tomto čase korony to bolo veľmi náročné, hrali sme prakticky obdeň. Bolo toho hrozne veľa, nebolo to ono. Navyše, sezóna sa pre nás skončila veľmi skoro. Vyhodnotil som si vidinu veľmi dlhej letnej prípravy a všetky súvislosti. Bol by som nerád, keby som končil preto, lebo už nestíham. Hokej je čoraz rýchlejší a po tridsaťpäťke už cítiť každý rok. Aj preto musí človek obdivovať Zdena Cháru, že stále stíha a hrá parádny hokej.“
„S hokejom som začínal, keď som mal štyri a pol roka a stále je mojou súčasťou. Podnikateľ by zo mňa asi nikdy nebol, to by bol pre mňa asi vyhodený čas a peniaze. Pokiaľ budem mať možnosť, chcel by som trénovať deti v Českých Budějoviciach, to by ma napĺňalo. Už sme o tom aj diskutovali. Všetky deti sú momentálne už rok zavreté doma a nik nevie, kam táto doba bude smerovať. Dúfam, že čoskoro sa bude znovu trénovať.“
„Myslím si, že momentálne v mládeži nás i Čechov najviac tlačí topánka. Vyskúšam si to, uvidíme, či ma to bude napĺňať. Nemám v sebe nastavené, že by som šiel k mužom. Skôr mám pocit, že si od chlapského hokeja potrebujem oddýchnuť. Čo však bude, to ukáže čas.“
„Asi by som nemenil nič. Moja kariéra mala všetko, čo mala mať – sklamanie, radosť, zranenia. Ironické je, že ako 39-ročný som odohral komplet celú sezónu bez vynechania zápasu. Som rád z toho, do akého bodu som sa dostal.“
„Mne hokej iba dával, nikdy mi nič nezobral. Nikdy som iný život nepoznal. A to je asi problém dnešnej mládeže, ktorá má veľmi veľa možností. Ja som hral hokej, nič iné som ani nechcel riešiť a nepripúšťal som si, že by som ho nehral. Vždy som mal len plán A a nikdy plán B. Hokej bol súčasťou môjho života a dúfam, že naďalej bude. A čo mi dal? Veci ako disciplínu, dochvíľnosť, sústredenie, veľa kamarátov, cestovanie. Vďaka hokeju som okrem novodobých destinácií ako Ázia precestoval svet.“
VIZITKA RENÉHO VYDARENÉHO
Narodený: 6. mája 1981 v Bratislave.
Draftovaný: v 3. kole zo 69. miesta Vancouverom Canucks v roku 1999
Kluby: HK Trnava (SR-2), Rimouski Oceánic (QMJHL), Kansas City Blades IHL, Manitoba Moose (AHL), Hamilton Bulldogs (AHL), Columbia Inferno (ECHL), HC Slovan Bratislava (SR), HC České Budějovice (ČR), Mountfield Hradec Králové (ČR).
Počet štartov a bilancia v top súťažiach:
AHL – 226 štartov vrátane play-off, 44 bodov
SR – 52 štartov vrátane play-off, 9 bodov
ČR – 721 zápasov vrátane play-off, 187 bodov
Počet štartov/gólov v reprezentácii SR: 105/5.
Najväčšie úspechy: držiteľ bronzu so SR 18 na MS 1999, víťaz QMJHL a Memoriál Cupu 2000 s Rimouski Océanic, majster SR so Slovanom Bratislava 2005, držiteľ bronzu v českej extralige 2008 a 2017, vicemajster sveta 2012 na MS v Helsinkách.
