Už takmer tridsať rokov pracujem v pozícii hokejového funkcionára. Začal som na poste šéfa komisie mládeže v zvolenskom klube, kde som neskôr zastával post viceprezidenta, časom prezidenta.
zažil som viacero euforických pocitov. Napríklad v roku 1997, keď sme po trojročnom úsilí postúpili do extraligy, či v rokoch 2001 a 2013, keď sme sa stali majstrami Slovenska. Nemôžem opomenúť ani rok 2005. Vyhrali sme Kontinentálny pohár, v tíme s Handzušom, Zedníkom a Országhom, ktorí boli súčasťou zvolenského kolektívu počas výluky v NHL. Vo finále sme zdolali Dinamo Moskva s Daciukom či Afinogenovom. Páni, to boli časy. Spomienky na ne mi vyčaria široký úsmev na tvári...
Samozrejme, nie všetkých 27 rokov bolo pozlátených či uspokojivých. Zažil som aj kruté chvíle. Ak by ste sa ma však spýtali, kedy som sa vo svojej funkcionárskej kariére cítil azda najviac skľúčene, ba až bezmocne, odvetil by som – teraz. Nezažil som, aby sa sezóna skončila 11. marca a za takýchto okolností. Smutný fakt. Ťažko sa s ním zmieriť. Často si však v posledných dňoch opakujem, že iné východisko nebolo. Každému z nás pri rozhodovaní v onú stredu bolo jasné, že počet prípadov na koronavírus bude stúpať a že ak by sme aj po uplynutí nariadenia Ústredného krízového štábu SR mohli pokračovať v dohrávaní sezóny, šlo by to azda len bez divákov. A to nemá zmysel. To dnes už hádam chápeme všetci. Aj tí, ktorí rozhodnutie o predčasnom ukončení sezóny spočiatku kritizovali.
V tejto súvislosti ma trošku zamrzeli slová Marcela Haščáka či iných na túto tému. Najmä vyjadrenia, že neberieme ohľad na hráčov, a že nám ide iba o zisky. Dovolím si konštatovať za náš klub, hoci pokojne môžem hovoriť zrejme aj za mnohých našich konkurentov, že hokejové kluby nedosahujú zisky. Ak máme na konci sezóny vyrovnanú bilanciu nákladov s príjmami, sme radi. A z pozície akcionárov – vo Zvolene sme štyria – musíme zháňať prostriedky, aby sme ju vôbec dosiahli. Hovoriť o ziskoch je hlúposť. Našou ambíciou je mať v tíme dobrých hráčov a dobrých hráčov dobre platiť. To robíme. Nechceme im uberať z miezd pre náš osoh. Ak však zasiahne vyššia moc, ktorá, bohužiaľ, zasiahla, niet iného východiska. ×
Nastal čas sumarizovať dôsledky. Či športové alebo ekonomické. Ak sa pýtate, či mal Zvolen majstrovské ciele, odpoviem nasledovne: v pozícii funkcionára som mal vždy ambíciu byť najlepší. A v tejto sezóne sme mali skutočne dobré mužstvo. Verili sme, že v play-off pôjdeme ďaleko, že sa dostaneme až do finále. Verte, aj pre nás v klube bolo a je ťažké zmieriť sa s takýmto koncom. Ale ak uvažujeme racionálne, v prospech zdravia a bezpečnosti všetkých nás, iné riešenie nenájdeme.
Pred konkretizovaním ekonomických dopadov musím zdôrazniť, že u nás v klube máme stanovený sezónny rozpočet, ktorý dodržiavame. Počítali sme v ňom s príjmom za vstupné v play-off, ale taktiež so sponzorskými príspevkami, z ktorých niektoré sú viazané práve na vyraďovaciu fázu, respektíve časť sumy na základnú fázu, časť na play-off. Nehovoriac o možných prémiách za dosiahnutý športový výsledok. Čo sa týka konkrétnych čísel, ešte presnú informáciu nemám, keďže náš ekonomický riaditeľ je momentálne v karanténe. Musím počkať na jeho podklady. Môžem vám tak ponúknuť iba svoj hrubý odhad. Tristotisíc eur.
Odkiaľ ich vziať? To keby som vedel... V rámci Európskej únie sa povráva, že budú vyčlenené finančné prostriedky na podporu malých a stredných podnikateľov. A keďže na základe obratu či počtu zamestnancov môžeme radiť hokejové kluby medzi stredné podnikateľské subjekty, spadáme do tejto skupiny aj my. Zostáva mi len dúfať, že tí, ktorí budú rozhodovať, komu a ako finančne pomôcť, budú empatickí a budú myslieť aj na šport. Verím, že nejaké prostriedky sa nám ujdú. Chápem však, že ich nebude dostatok a nevykryjeme nimi celkové straty.
Keďže momentálne mám doma mnoho času, dumám, čo bude ďalej. Čo ak mi budúci rok polovica terajších partnerov povie – prepáčte, nemôžem vám dať nič, pretože musím zachraňovať vlastnú firmu? Nedokážem predpovedať, čo bude. Aký dôsledky bude mať súčasná situácia na našu najvyššiu súťaž. Krátkodobý dopad ju môže postihnúť v súvislosti s nasledujúcou sezónou, ktorá asi bude kritická. Všetci budeme tak trochu živoriť, verím však, že prežijeme. Horší môže byť dlhodobý horizont dopadu. Napríklad na mládež, ktorej sme vo Zvolene pomáhali istými financiami z našej akciovej spoločnosti HKM. Aj tým, že sme pre jej napredovanie platili kvalitných trénerov. Pred dvoma rokmi sme angažovali Raima Summanena, najskôr prioritne pre mládež, aby naše deti učil správne korčuľovať a trénerom poskytol know-how, ako efektívne trénovať. Jeho práca priniesla ovocie. Platí však, že z Fínska na Slovensko sa takýto odborník nebude trepať za tisíc eur. Náklady naňho vykrývala akciová spoločnosť HKM Zvolen. A mali sme predstavu v tom pokračovať . Žiaľ, teraz neviem, či to bude možné. A poviem pravdu, mám obavy. Obavy z toho, aké krátkodobé či dlhodobé dôsledky sa prejavia. Neviem, kedy sa súčasná situácia skončí. Neviem, či niekoho z nás, hokejových klubov, náhodou nezruinuje. Stopercentne však viem jedno. Radostné obdobie nás nečaká...
Autor je dlhoročný hokejový funkcionár, niekdajší člen výkonného výboru SZĽH, v súčasnosti predseda predstavenstva HKM Zvolen, a.s.
