BRATISLAVA/HELSINKI (SZĽH) - Mnohí slovenskí športoví fanúšikovia si v súčasnosti azda po každom vrcholnom podujatí - bez ohľadu na odvetvie - kladú otázky: Prečo sú ostatní lepší ako my? Prečo oni žnú úspechy a my nie? Prečo majú na štarte piatich a my iba jedného?
Hokej nie je výnimkou. Čoraz častejšie sa stretáva s tvrdými, často posmešnými až satirickými atakmi verejnosti. Po majstrovstvách sveta, po prípravných turnajoch, po šampionáte juniorov. Keďže chýbajú výsledky, otázky typu „prečo“ sa množia. V súčasnej situácii nie je dôležité ukazovať prstom na vinníkov dnešného stavu. Ale hľadať spôsoby, ktoré ho zlepšia a vrátia slovenskému hokeju zašlý lesk.
Keďže nedostatkov je mnoho, potrebujeme riešenia. Dlhodobé i krátkodobé. Do širokej škály postupne zavádzaných procesov, ktoré sľubujú svetlejšiu budúcnosť, patrí tiež vzdelávanie rodičov našich hokejových nádejí. Aj preto sa pracovná skupina okolo športového psychológa Adama Truhlářa rozhodla pripraviť manuál, ktorý ponúka hokejových mamám a otcom rady a odporúčania v súvislosti so správnym športovým rozvojom ich detí.
Súčasťou pracovnej skupiny bol aj fínsky expert Jukka Tiikkaja (na titulnej fotografii prvý zľava), ktorý pôsobil na Slovensku od septembra 2017 viac ako dva roky. Jeho prioritnou úlohou bolo zaoberať sa vzdelávaním a metodikou pre hráčov a trénerov na Slovensku. Práve s oboma skupinami úzko súvisia aj rodičia. „Na začiatku celého procesu sme diskutovali s rôznymi ľuďmi o tom, čo je náš cieľ. Hľadali sme odpovede, ako nastaviť prostredie pre správny športový, respektíve hokejový rozvoj detí na Slovensku. Pochopili sme, že očakávania rodičov sa nezhodujú s našimi. Že je potrebné niečo urobiť, pretože systém nebude funkčný, ak rodičia, najdôležitejší ľudia vo vývoji dieťa, budú mať iné predstavy ako tréneri či odborníci. Aj preto sme sa v roku 2018 začali venovať príprave materiálov pre rodičov, ktoré ich poučia a budú mať vzdelávací charakter. Zamerali sme sa na to, aby mali dostatok informácií o tom, čo je vhodné a čo naopak nesprávne. Aby pochopili, prečo sú ostatné hokejové krajiny úspešnejšie ako Slovensko. Rozhodli sme sa, že vytvoríme príručku, ktorá poskytne všetky dôležité informácie v písomnej podobe,“ hovorí o tvorbe publikácie Nechajte nás hrať sa člen autorského kolektívu.
Rodičia si často zamieňajú svoju úlohu s trénerskou. Hokejoví otcovia majú pocit, že vedia viac ako tréneri. Hokejové matky zasa nedokážu zniesť, ak niekto na ich dieťa zvýši hlas. Niektorí rodičia zvyknú ratolestiam zdôrazňovať, že najdôležitejší je tvrdý tréning, víťazstvá, góly. Pretože podľa nich len drezúra a najlepšie štatistiky zaručia kontrakt v NHL. Ak deťom niečo nevyjde alebo nestrelia gól, zvyknú na ne prenášať negatívne emócie. Vzbudzujú v nich dojem, že výsledky a góly sú jediná dôležitá vec. A vytvárajú psychický tlak. Deti tak nehrajú hokej pre radosť a zábavu, ale preto, aby uspokojili rodičov. Boja sa skúšať, objavovať. Majú zviazané ruky, nechcú robiť chyby. Cítia, že nesmú.
Mnohé deti sa zároveň príliš skoro začínajú špecializovať na konkrétny šport, čo z hľadiska všeobecného športového rozvoja nie je správne. Rodičia sa pritom domnievajú, že čím skôr začnú deti pripravovať na profesionálnu hokejovú kariéru, tým ľahšie sa v budúcnosti presadia. Ibaže takto to zakaždým nefunguje. Navyše často sa v dnešnom svete stáva, že chlapci, ktorí odmala hrali hokej a žili len preto, aby tvrdo trénovali, s ním končia skôr, než ho vôbec začnú hrať profesionálne.
Čo na to Jukka Tiikkaja? Aké skúseností má s hokejovými rodičmi? „Počas pôsobenia na Slovensku som pracoval s desiatkami trénerov, ktorí prichádzajú do kontaktu so stovkami rodičov. Niektorí pochopili, čo sa snažíme dosiahnuť, keď sme im objasnili náš zámer. Musíme však dospieť do štádia, keď budú všetci názorovo jednotní a budú veriť v to, čo funguje aj inde vo svete, aby mala práca s mládežou zmysel. Preto sme sa rozhodli rodičov vzdelávať. Rovnaký proces absolvovali fínski rodičia desať či pätnásť rokov dozadu. A dnes je to lepšie. Na základe princípov, ktoré sú popísané v našom manuáli, si kluby vypracovali programy a dodnes sa nimi riadia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú Fíni oveľa úspešnejší,“ vraví Jukka Tiikkaja.
Rodičia podľa fínskeho experta musia pochopiť, čo je pre ich deti najlepšie v súvislosti s ideálnym športovým rozvojom. „Najlepšie je, ak budú robiť taký šport, alebo pohybovú činnosť, ktorá ich baví. Je jasné, že ak sa im niečo páči, budú to chcieť viac a viac. A v tejto fáze, bez zámeru a nútenia, budú rozvíjať svoje všeobecné zručnosti a schopnosti. Budú sa prirodzene zlepšovať. Prebudí sa v nich vášeň, motivácia, snaha, chuť. Všetky správne aspekty celého procesu,“ vraví Jukka Tiikkaja.
Nie sú to však len rodičia, ktorí majú podiel na tom, že slovenský mládežnícky hokej v súčasnosti zaostáva za vyspelou Európou. Okrem nich je potrebné vzdelávať aj trénerov, ktorí prví musia pochopiť a osvojiť si, čo im odborníci ako Craig Ramsay či Jukka Tiikkaja vštepovali a vštepujú. Kvalitu trénerského personálu, infraštruktúry i zázemia musí zabezpečiť Slovenský zväz ľadového hokeja. Ak sa mu podarí vytvoriť ideálne podmienky, rozširovať sa prirodzeným spôsobom bude aj mládežnícka základňa.
Deti v útlom hokejovom veku budú robiť, čo ich baví. Najvhodnejší adepti následne budú mať možnosť pôsobiť v systéme stredoškolských hokejových akadémií. Tí, ktorí sa presadia a pri hokeji zotrvajú, ho budú hrať ďalej a môžu byť prísľubom pre slovenským národný tím. Ostatní budú môcť pokračovať napríklad v univerzitnom štúdiu a v hraní univerzitnej hokejovej ligy. Vďaka vzdelaniu, nadobudnutiu správnych návykov a získaniu ideálnej zmesi charakterových vlastností budú mať potenciál presadiť sa a byť úspešní v inej oblasti.
Kým sa procesy nastavia, zabehnú a kým budú viditeľné prvé pozitívne výsledky, pretečie slovenskými riekami veľa vody. Dôležité však je, že s reformou sa začalo, čo kvituje aj Jukka Tiikkaja. „Ak chce byť slovenský hokej úspešný, musí robiť postupné kroky. Dôležité je rozšíriť mládežnícku základňu a s deťmi následne správne pracovať, budovať v nich radosť z toho, čo robia. Do dvanástich či trinástich rokov vôbec neklásť dôraz na potrebu špecializácie na konkrétny šport. Radšej sa zamerať na vytváranie ideálneho prostredia pre všeobecný rozvoj športových daností, ktoré zaručí, že deti, ktoré si raz vyberú hokej, budú úspešné. Ale až keď budú mať 25, 26, 27 rokov, nie v 12 či 13,“ vysvetľuje fínsky odborník a pokračuje: „Mnohí sa pýtajú, prečo slovenský hokej nie je úspešný. To je otázka, o ktorej môžeme diskutovať dlho a do hĺbky. Povedal by som však, že v úspešnejších hokejových krajinách je šport medzi deťmi obľúbenejší ako na Slovensko. U nás vo Fínsku všeobecne športuje veľmi veľa detí. Pravdou je, že máme dobrú infraštruktúru i zázemie, dostatok športovísk. Kvalita ľudí, ktorí detí vedú, je tiež na vysokej úrovni, pretože ich vedú k tomu, aby sa bavili tým, čo robia. Vďaka radosti z hrania sa pripájajú ďalšie a základňa športovcov sa rozširuje. Z tohto vychádza aj podstata úspechov fínskeho hokeja. Z veľkého počtu detí dokážeme správnymi metódami a prístupom vychovať viac hráčov, ktorí sú konkurencieschopní na medzinárodnej scéne. Je to dlhá ale nevyhnutná cesta.“
Do reformného procesu sa musia zapojiť aj rodičia, najdôležitejšie osoby vo všeobecnom vývoji a rozvoji schopností svojho dieťaťa. V procese by mali zotrvávať v úlohe podporovateľov. Tých, ktorí ratolesti povzbudia, vytvoria im ideálne prostredie, zabezpečia napríklad dopravu na tréningy. Budú ich motivovať a z diaľky dohliadať na to, či všetko ide, ako má.
Čo by odporučil rodičom jeden zo zostavovateľov príručky Nechajte nás hrať sa? „Hokej je skvelý šport. Je dôležité, aby rodičia nechali deti, nech si ho užívajú, nech si v jeho komunite budujú priateľstvá, vášeň a pozitívny prístup. Rovnako tak aby nechali ratolesti, nech si prirodzenou cestou budujú rešpekt k trénerom, spoluhráčom, protihráčom aj k celej hokejovej komunite. Aby takouto cestou nadobudli správne charakterové vlastnosti. A vďaka nim sa v budúcnosti môžu presadiť nielen v hokeji, ale napríklad v inom, nešportovom odvetví.“
