BRATISLAVA (SZĽH) – Slovenskú hokejovú reprezentáciu do sedemnásť rokov čaká od zajtra zrejme najväčšia výzva v prebiehajúcej sezóne – domáci turnaj štyroch krajín v Piešťanoch v konkurencii Ruska, Česka a Spojených štátov. A zverenci Rastislava Paľova ho začnú zostra, pretože hneď na úvod vyzvú Američanov, ktorí na Slovensku priviedli svoje družstvo zložené z hráčov zaradených do reprezentačného rozvojového programu (angl. National Team Development Program – skratka NTDP). Na víťazstvo proti tomuto mimoriadne zdatnému protivníkovi sedemnástka čaká už šesť rokov – naposledy sa získať cenný skalp Američanov podarilo družstvu okolo Martina Fehérváryho, zhodou okolností vtedy, keď Slovensko naposledy hostilo decembrový turnaj štyroch krajín.
Od pamätného víťazstva proti projektovému výberu Spojených štátov v kategórii do sedemnásť rokov uplynie v nedeľu presne šesť rokov. Aj keď čas neúprosne beží, na to, čo sa 19. decembra 2015 dialo na púchovskom zimnom štadióne, ktorý tento turnaj pred poltuctom rokov hostil, sa tak skoro nezabudne.
„Turnaj v Púchove bol špecifický. Stretli sme sa tam takmer v takmer kompletnom zložení, keďže v tom čase ostatné mládežnícke reprezentácie nemali žiadne turnaje. To bolo dôležité, pretože ročník 1999 už vtedy disponoval veľkou hokejovou kvalitou a veľa hráčov, hoci vekovo patrili do sedemnástky, herne ťahali aj reprezentáciu do osemnásť rokov. Treba však povedať, že tak ako bol tento tím silný na ľade, tak taký istý bol aj mimo ľadu. Celý tím od prvého hráča až po posledného člena realizačného tímu sme vytvorili skvelý kolektív,“ vrátil sa k turnaju spred šiestich rokov pre HockeySlovakia.sk vtedajší hlavný tréner reprezentácie do 17 rokov Tomáš Kochan.
Pritom úvod celého výcvikového tábora nebol úplne ideálny. Pre zranenia vypadli zo zostavy obrancovia Adam Žiak a Marek Korenčik, navyše sebavedomiu sedemnástky vtedy nepridal ani prípravný zápas pred turnajom, ktorý taktiež odohrali proti výberu Spojených štátov (prehra 3:8). „Chceli sme využiť to, že Američania pricestovali do Púchova v predstihu, a tak sme po dvoch dňoch zrazu s nimi v stredu, 16. decembra, hrali prípravný zápas. Predsa len s výberom NTDP sa nehrá každý deň. Ten zápas však pre nás dopadol veľmi zle. Súper nás výrazne prestrieľal a v našom hernom prejave bolo viacero negatívnych javov, ako individualizmus, absencia tímového poňatia hry…“ spomína Kochan.
Ako to však už v živote býva, všetko zlé je na niečo dobré. A v tomto prípade to platilo azda dvojnásobne. „Po tomto zápase sme si na druhý deň vo štvrtok ako kabína sadli a viacero vecí vyjasnili. Veľkú úlohu v tom zohrali aj lídri tímu ako napríklad kapitán Martin Fehérváry. Myslím si, že táto facka od Američanov nám pomohla, lebo v samotnom turnaji sme sa prezentovali už ďaleko lepším výkonom,“ pokračoval Kochan.
V úvodnom vystúpení na turnaji sedemnástka vtedy zdolala Švajčiarsko 4:1, najmä zásluhou troch gólov v poslednej dvadsaťminútovke. To najlepšie však prišlo až na druhý deň, v sobotu 19. decembra 2015 v druhom meraní síl proti Spojeným štátom, ktoré deň predtým porazili silné Rusko 5:4 po predĺžení.
Paradoxne, horší začiatok zápasu sedemnástka ani nemohla mať. Už po 59 sekundách hry ostal na vzdialenejšej žrdi voľný Sean Dhooghe, ktorý poľahky prekonal Sklenára v slovenskej bránke a poslal Američanov do rýchleho vedenia. Napriek inkasovanému gólu však sa sedemnástka nezľakla a ostala verná svojmu hernému plánu. „Chceli sme hrať aktívne. Američanov sme napádali hlboko v ich tretine, čím sme ich možno prekvapili, pretože s tým mali problém. Chceli sme využiť, že máme k dispozícii viacero kvalitných korčuliarov, aby sme rozohrávku Američanov znemožnili už v jej zárodku. Predsa len, keď sa Američania rozbehnú, tak je veľmi náročné ich v obrannej tretine zastaviť,“ približuje Tomáš Kochan, v súčasnosti tréner juniorského družstva HC Košice.
Aktívna hra čoskoro priniesla svoje ovocie. Najprv sa v 7. minúte po peknej individuálnej akcii presadil Adam Ružička, päť minút nato prekonal Scheela lahôdkovým trestným strieľaním Patrik Hrehorčák a tri a pol minúty pred koncom tretiny Matúš Havrila zvýšil už na 3:1. Američania síce ešte do prestávky znížili, avšak ani gól do šatne Slovákov nepoložil. V druhej tretine vo vlastnom oslabení zvýšil na 4:2 svojím druhým gólom Ružička, a keď v úvode tretej tretiny poslal sedemnástku prvýkrát do trojgólového vedenia v presilovke Urbánek, začalo to vyzerať, že sa v Púchove schyľuje k veľkému víťazstvu slovenského reprezentačného družstva.
„Využili sme svoje šance, ktoré sme mali. Aktívni sme boli dokonca aj v oslabení, v ktorom sme nielenže dali gól na 4:2, ale v oslabení sme získali aj trestné strieľanie, ktoré Paťo Hrehorčák ešte v prvej tretine aj krásnym gólom aj využil. Musím povedať, že celý tím fungoval v tom zápase ako hodinky. Zblokovali sme obrovské množstvo striel, čím sme pomohli aj brankárovi Jurajovi Sklenárovi, ktorý nás v zápase taktiež podržal,“ pokračuje v chvále Tomáš Kochan, ktorému hráči svojím víťazstvom pripravili krásny darček k jeho 30. narodeninám, ktoré oslávil štyri dni pred inkriminovaným stretnutím.
Američania zápas ešte zdramatizovali gólmi Reedyho a Barratta, avšak tesné vedenie 5:4 si už sedemnástka proti súperovi, za ktorého nastúpili aj hráči Brady Tkachuk, Quinn Hughes či Josh Norris, už udržala. O tom, aký cenný skalp vtedy slovenskí hokejisti pod vedením Tomáša Kochana získali, vypovedá azda najlepšie tá skutočnosť, že poldruha roka nato bola podstatná časť tohto amerického výberu zlatá na majstrovstvách sveta do 18 rokov v Poprade a Spišskej Novej Vsi.
Slovenskí hokejisti ročníka 1999 v zápase proti Spojeným štátom jasne ilustrovali svoju silu, o ktorej sa už v tom čase hovorilo. Samotný kapitán vtedajšieho výberu, obranca Martin Fehérváry, si aj po šiestich rokoch víťazstvo nad americkým NTDP mimoriadne váži. „Mal som šťastie Američanov v reprezentácii poraziť viackrát, či už v dvadsiatke alebo v áčku, no prvýkrát to bolo práve na tomto turnaji v Púchove. Bol to neopísateľný zážitok,“ prezradil pre HockeySlovakia.sk
„Američania tam mali viacero hráčov, ktorí už teraz pravidelne hrajú v NHL. To víťazstvo si mimoriadne cením aj v súčasnosti a som veľmi rád, že sa nám to vtedy podarilo,“ pokračoval Fehérváry, ktorý potvrdil slová hlavného trénera o výbornom kolektíve, ktorý sa v tom čase v sedemnástke zišiel. „Na celú partiu, ktorú sme vytvorili nielen v Púchove, ale na akomkoľvek reprezentačnom turnaji, spomínam len v dobrom. Všetci chalani sme sa navzájom povzbudzovali, vytvorili sme skvelý tím spolu aj s realizačným tímom, a to sa potom ukázalo aj na ľade,“ pokračoval v súčasnosti 22-ročný obranca obliekajúci dres Washingtonu Capitals.
Cenné víťazstvo nad Spojenými štátmi súčasne posunulo Slovákov do zaujímavej pozície. Pred posledným zápasom na turnaji proti Rusku im stačil zisk čo i len jediného bodu k tomu, aby v mimoriadne silnej konkurencii uspeli a vyhrali celý turnaj. To sa však Slovákom nepodarilo a po prehre s Ruskom 3:6 napokon obsadili na turnaji konečné druhé miesto. To však bolo vzhľadom na silnú konkurenciu taktiež považované za úspech. „Mali sme dobrý tím s viacerými kvalitnými hráčmi. Myslím si, že sme mali na to, aby sme celý turnaj vyhrali. Žiaľ, nepodarilo sa, ale napriek tomu sme tam každý jeden hráč získali veľmi cenné skúsenosti,“ povedal Fehérváry.
„Zápas s USA nás stal veľa síl, čo sa potom odzrkadlilo proti Rusom. Tretiu tretinu sme proti nim prehrali 1:3 a práve tam nám Rusi definitívne odskočili po tom, čo sme v druhej tretine vyrovnali z 0:2 na 2:2 a do tretej tretiny šli len s tesnou stratou 2:3… Treba však povedať, že Rusi boli v tom zápase nad naše sily a zaslúžene vyhrali,“ zhodnotil posledné vystúpenie na turnaji hlavný tréner Tomáš Kochan, ktorý súčasne poukázal aj na jednu zaujímavosť.
„Prakticky 80 až 90 percent tohto ruského tímu potom hralo pár mesiacov nato na majstrovstvách sveta do 18 rokov v Grand Forks. Ruská osemnástka mala v tom čase meldóniový škandál a z obavy pred pozitívnymi dopingovými nálezmi poslala ich hokejová federácia na majstrovstvá sveta výber do 17 rokov. Napriek tomu tam tento tím dokázal hrať s o rok staršími súpermi vyrovnané zápasy, čo len podčiarkuje ich kvalitu a za svoj výkon proti nim v Púchove sa rozhodne nemáme prečo hanbiť.“
Zaujímavosťou je, že pred šiestimi rokmi sa turnaj štyroch krajín pôvodne nemal ani konať na Slovensku. Slovensko bolo organizátorom turnaja už v roku 2013 a na základe rotačného princípu sa všetky štyri reprezentácie mali na Slovensku znovu zísť až v roku 2017. Rusi, ktorí v tom čase boli na rade, sa však hostiteľstva zriekli, a tak organizácia pripadla Slovensku. To však súčasne znamenalo, že Rusi prebrali pôvodnú slovenskú pozíciu v roku 2017 a na ďalší turnaj si tak museli Slováci počkať až šesť rokov.
Od pamätného turnaja v Púchove sa za ten čas zmenilo mnoho. No určité prepojenia ostávajú. Hoci Tomáš Kochan v súčasnosti už nepôsobí pri žiadnej mládežníckej reprezentácii, asistentom trénera v sedemnástke je jeho klubový kolega Marcel Šimurda, s ktorým vedú juniorku „oceliarov“. „S Marcelom si, samozrejme, vymieňame informácie a skúsenosti z reprezentačných akcií. Nechcel by som sa však stavať do roviny, aby som niečo odkazoval. Tohtoročná sedemnástka s tou spred šiestich rokov sú dva úplne odlišné tímy. Pevne však verím, že sa aj chalanom ročníka 2005 podarí predviesť kvalitné výkony,“ želá si Kochan.
„Jediné, čo môže chalanov tento rok mrzieť je to, že nebudú mať podporu divákov. Na naše zápasy vtedy na púchovský ‚zimák‘ prišlo vyše tisíc ľudí, ktorí vytvorili fantastickú atmosféru. Ako tréner som si celý týždeň aj vďaka podpore fanúšikov veľmi užil a určite rovnako by sa vyjadrili aj samotní hráči,“ pokračoval v súčasnosti 36-ročný tréner.
Oproti situácii spred šiestich rokov čaká na sedemnástku tento rok azda ešte ťažšia výzva. Pre prísne protipandemické opatrenia nevycestovala na Slovensko reprezentácia Švajčiarska, ktorú nahradia v Piešťanoch Česi. Kapitán výberu spred šiestich rokov však odkazuje hráčom, aby si verili a išli do zápasov bez rešpektu. „Určite netreba ísť do zápasov s prehnaným rešpektom. Netreba sa pozerať na to, že proti ním stoja Spojené štáty, či Rusko. Do každého zápasu musia ísť naplno, musia si veriť vo svoje schopnosti, hrať sebavedome a vkročiť na ľad s tým, že idú každý jeden zápas vyhrať bez ohľadu na to, aký je ich súper. To je úplný základ,“ dodal na záver Fehérváry.
Slovensko „17“ – Spojené štáty „17“ 5:4 (3:2, 1:0, 1:2)
Góly: 7. A. Ružička (Kupec), 12. Patrik Hrehorčák z tr. strieľania, 17. M. Havrila (F. Krivošík, A. Liška), 31. A. Ružička, 42. Urbánek (F. Krivošík, A. Liška) – 1. Dhoghe (Tortora, Cockerill), 19. Barratt (Reedy, Walsh), 48. Reedy (Mismash, Barratt), 60. Barratt (Farrance).
Vylúčenia (2 min.): 6:7, navyše M. Havrila (Slovensko) 10 min. za napadnutie do oblasti hlavy a krku. Presilovky: 1:0. Oslabenia: 1:0. Strely na bránu: 35:34 (11:12, 10:6, 14:16). Rozhodovali: Novák, D. Konc – Korba, Rovenský.
Slovensko: Skelnár – Fehérváry, Maňák, M. Ivan, Kupec, Turian, Dužek, Jakab, D. Demo – Patrik Hrehorčák, Miloš Roman, A. Ružička – F. Krivošík, M. Havrila, A. Liška – Regenda, Urbánek, Köver – Kelemen, Kukľa, Stacho
Spojené štáty: Scheel (31. St. Cyr) – Hughes, Kemp, Farrance, Knoepke, Gildon, Maniscalo, Waslh – Mismash, Barratt, Reedy – Cockerill, B. Tkachuk, Tortora – Cassettti, Dhooghe, Hernandez – McManus, Slaggert, Gricius.
