Na severe strávil osem rokov: Slováci sú pre nich hokejoví trpaslíci

Pre slovenských hokejových priaznivcov je Eduard Kaščák veľkou neznámou. Niet divu, 24-ročný odchovanec prešovského hokeja opustil rodný Šariš už v dorasteneckom veku a dlhých osem sezón strávil na severe Európy.

Svoje juniorské obdobie zavŕšil vo švédskych kluboch Arboga, Asplöven a Huddinge, neskôr si obliekal dresy Lejonu a Solleftey. Jeho kariéra potom pokračovala v nórskych luboch Tonsberg a Haugesund, aktuálnu sezónu štartoval ako hráč poľského Sosnowca.

„Po zisku majstrovského titulu s prešovským dorastom prišla ponuka na odchod do Švédska a povedal som si, že skúsim niečo nové. Chcel som sa naučiť jazyk, spoznať niečo nové a zlepšiť sa po hokejovej stránke,“ približuje s odstupom rokov dôvody svojho odchodu do Škandinávie. Vytýčené ciele si postupne splnil. „Páčil sa mi tamojší život na vyššej úrovni a vďaka dobrému agentovi to tam vypálilo celkom fajn. Okúsil som iný hokej, zdokonalil angličtinu. Rozumiem už aj švédčine, ale o plynulej komunikácii by som nehovoril.“

Päť kompletných sezón v krajine troch koruniek malo na Kaščákov herný prejav zásadný vplyv. „Bolo to samozrejme niečo iné, než u nás. Švédsky hokej je založený na korčuľovaní a rýchlej streľbe. Tam sa nehrá veľmi systémovo, ale o to viac sa korčuľuje a je to taký rýchly hokej.“

V čase príchodu mladého Prešovčana do Švédska pôsobilo v tamojších mládežníckych a nižších súťažiach pomerne veľa Slovákov. V kluboch Lejon a Solleftea si napríklad zahral so súčasným útočníkom HC Košice Martinom Krasničanom. „Počet našincov bohužiaľ postupne klesal. Teraz je to už iné a slovenský hokej stratil kredit. Tie naše medzinárodné výsledky sú zlé a už nás tak neberú. Dostať sa teraz do Švédska je už ťažké a momentálne sme pre nich hokejovými trpaslíkmi. Tak to bohužiaľ je.“

Život po kariéry by si vo Švédsku predstaviť nevedel, krásy tejto severskej krajiny však objavoval s nadšením.

„S tímom sme toho nacestovali veľmi veľa a pamätná bola hlavne cesta do Kiruny, kde sme zažili polárnu žiaru. Býval som v Haparande a to je tiež blízko polárneho kruhu a užíval som si tam polárnu noc i polárny deň. To boli nezabudnuteľné zážitky,“ spomína Kaščák. Ako však jedným dychom upozorňuje, extrémne dlhé dni či noci sú príjemné skôr pre turistov, ako pre miestnych obyvateľov. „Miestami je to depresívne, ale v tomto smere mi pomáhali tréningy. Trávili sme veľa času so spoluhráčmi a nemysleli sme na to, aké je vonku počasie.“

Pomerne nepríjemná bola aj monotónnosť švédskej stravy. „Mäsové guľky (köttbullar) sme jedli každý deň a už ich teda neznášam. Liezli mi hore krkom,“ smeje sa 24-ročný obranca.

Mäsitá strava však dodá energiu a to ocenil aj počas tradičného rybárčenia na zamrznutom jazere. „Mrzli sme tam pri vyrezanej diere pri teplote mínus 25 stupňov. Nechytili sme nič, ale bol to silný zážitok.“

V krajine jedenásťnásobných majstrov sveta sa naučil aj jednému zlozvyku. „Každý hokejista tam má v ústach žuvací tabak. Ja som to predtým nepoznal, ale tam som s tým začal tiež. Po mojom návrate domov ma o „snus“ žiadali viacerí spoluhráči, ale ja sa na tabakové dílerstvo nedal a musia si ho zohnať vlastnou cestou,“ vraví dobre naladený E. Kaščák.

Popri žuvacom tabaku je podľa neho druhou láskou švédskych hokejistov pivo. To a šampanské nesmú chýbať na tradičných „svačinkách“,  ktoré sa v slovenských šatniach spájajú skôr s párkami či bravčovými kolenami.

„Vo Švédsku sa mi celkovo páčilo, ale ak by som si mal vybrať miesto pre život, tak by to bolo skôr Nórsko,“ zamýšľa sa prešovský odchovanec, ktorý prežil v krajine fjordov dva roky. „Aj v druhej nórskej lige pôsobí veľmi veľa Fínov a má to svoju kvalitu. Zápasy nie sú navštevované tak ako u nás, ale úroveň je naozaj solídna. Platí tam kvóta šiestich cudzincov a domáci hráči sa tak učia od Fínov a Švédov.“

Predsezónny presun do Poľska už naznačoval blížiaci sa návrat domov a ten prišiel v polovici januára. Z tímu Zaglebie sa presunul na východ Slovenska, presnejšie do Humenného.

„Trochu som pobehal svet, ale súčasná situácia ma vrátila späť na Slovensko. Všetci vidia, čo tá pandémia narobila. Z Humenného som však dostal peknú ponuku a ja si to teraz celkom užívam. Som v známom prostredí a chcem pomôcť tímu do play-off,“ definuje svoje ciele pôsobenia pri Laborci Kaščák.

V čase jeho príchodu sa Humenné zviechalo z korony a v tabuľke to vyzeralo zle. Levi však zabodovali v piatich z posledných šiestich duelov a momentálne strácajú na siedmu Skalicu jeden bod.

„Polovicu mužstva som poznal a chodia nám pomáhať aj extraligisti z Michaloviec. Trochu ma teda prekvapovalo, že je Humenné tak nízko. V poslednom čase sa to však našťastie zlepšilo a verím, že v tabuľke pôjdeme ešte vyššie,“ hovorí medzinárodnými skúsenosťami vyzbrojený zadák. Po nečakanom návrate domov musel pochopiteľne riešiť aj problém s bývaním. Osem rokov v zahraničí predstavovalo predsa len dlhú dobu. „Momentálne bývam u rodičov. Našťastie mi podržali izbu a nič sa v nej nezmenilo. Uvidíme, ako dlho sa tu zdržím a či si to nenasmerujem opäť vonku. Ak sa tu však podarí udržať mužstvo, tak nemám problém zotrvať v Humennom aj dlhšie,“ dodáva obranca tímu HC 19 Humenné Eduard Kaščák.