Mrázika ohúrila košická šatňa, číslo mu odobrila klubová legenda

Slovensko reprezentoval na štyroch mládežníckych šampionátoch, svoj talent rozvíjal tri roky vo Švédsku a prvé skúsenosti s mužským hokejom nabral v rámci nadnárodnej Ice Hockey League v drese Bratislava Capitals.

Tragické udalosti v hlavnom meste zmenili aj osud 20-ročného odchovanca Liptovského Mikuláša a stredajšom súboji proti Trenčínu absolvoval Michal Mrázik svoju premiéru v Tipos extralige.

„Iste, nikto z nás v Capitals nechcel, aby to dopadlo tak, ako to dopadlo,“ povzdychol si Mrázik. „Snažím sa však pozerať dopredu a teraz chcem odovzdať svoje maximum Košiciam. Rakúska a slovenská liga sú možno štýlovo iné, ale hokej sa hrá všade na góly.“

Príchod do Košíc prebehol v čase, keď sa dával tím Oceliarov dohromady po nákaze koronavírusu. Pre Mrázika to však znamenalo aspoň pár zoznamovacích dní navyše.

„V podstate som absolvoval s tímom iba pár tréningov, ale aj to bolo určite lepšie, ako keby som do toho naskočil rovno po príchode. Teší ma, že som mohol zažiť víťaznú premiéru a verím, že takto budeme pokračovať, vyslovil želanie dvojnásobný účastník MS do 20 rokov.

Zatiaľ čo v Capitals hrával v predošlých sezónach s číslami 56 a 29, v Steel aréne si osvojil 25-ku. Tú majú košickí fanúšikovia spojenú predovšetkým s klubovou legendou a päťnásobným majstrom Slovenska Richardom Jenčíkom. „Áno, vedel som o tom a preto som si túto voľbu nechal odobriť ním samotným. Vravel mi, že s tým nemá problém a tak mám konečne číslo, ktoré bolo vždy mojou prioritou.“

Po príchode do HC Košice ho ako prvá ohúrila kabína, ktorej dominujú úryvky z histórie či televízna kocka.

 „Tá šatňa ma veľmi prekvapila a poviem pravdu – takú kabínu som nevidel ani vo Švédsku, v A-tíme Linköpingu. Košický klub funguje na špičkovej úrovni a mňa môžu takéto podmienky iba tešiť,“ pousmial sa mladý útočník, ktorý vníma príchod do Košíc ako príležitosť na ďalšie osobné napredovanie. „Košický tím má veľkú kvalitu a ja som rád, že som tu. Je vidieť, že kabína je nabitá skúsenosťami a chalani už preskákali veľmi veľa. Pre mňa ako mladého hráča je to plus a som rád, že sa mám od koho učiť. Od každého si môžem vziať niečo pozitívne.“