Maxim Štrbák: Zahrať si pod taktovkou otca by bolo pekné

HELSINKI (SZĽH) - Kompletná zbierka medailí zo seniorských majstrovstiev sveta, titul víťaza ruskej superligy, českej extraligy a dve trofeje majstra Slovenska. Meno Štrbák zaznamenalo na hokejovej mape početné úspechy. A zdá sa, že posledné slovo ešte nepovedalo. Na kariéru 45-ročného Martina sa chystá nadviazať aj jeho o 30 rokov mladší syn Maxim.

Potomok niekdajšieho slovenského reprezentanta, ktorý si svojho času obliekal dresy klubov zo všetkých popredných líg vrátane NHL, KHL, švédskej SHL či fínskej Liigy, začínal s hokejom v Košiciach, no svoj talent odišiel rozvíjať do Fínska — a to pomerne skoro, mal len 11 rokov.

V krajine tisícich jazier sa doposiaľ predstavil vo výbere Pelicans Lahti i Jokeritu Helsinki, v oboch prípadoch nastúpil v kategórii do 16 rokov. V tej si už odkrútil aj reprezentačnú premiéru, keď odohral za rodnú krajinu dva zápasy s bilanciou jedného gólu. Aj preňho sa však úspešný ročník 2019/2020 skončil predčasne. Fínsku mládežnícku ligu zastavila ešte pred vyvrcholením pandémia koronavírusu. „Samozrejme, že som bol z celej situácie veľmi smutný. Ako tím sme mali dobrú sezónu. Skončili sme prví v tabuľke a cítili sme, že v play-off to môžeme dotiahnuť ďaleko. Skončilo sa to nečakane,“ vyjadril svoje sklamanie talentovaný hokejista.

Nejasná situácia sa napokon stala pre Maxima Štrbáka akýmsi odrazovým mostíkom do vyššej vekovej kategórie. „Po predošlej sezóne nás kontaktoval šéftréner Jokeritu, ktorý nám oznámil, že sa bude konať try-out do 18-tky. V júli sa v tíme pripravovalo množstvo chlapcov, tréneri to postupne zužovali. Napokon si z 21 obrancov vybrali 9 a ja mám šťastie byť medzi nimi,“ hovorí  Štrbák na margo postupu medzi dorastencov Helsínk, hoci pripustil možnosť vrátiť sa medzi „pelikánov“. „Z Lahti ma kontaktovali. Poznajú ma tam tréneri i hráči, takže môžem povedať, že to bola jedna z alternatív.“ A hoci z rodnej krajiny mu ponuka neprišla, sám hovorí, že v momentálnej situácii by nad ňou ani nepremýšľal: „Prioritou je pre mňa teraz zotrvanie vo Fínsku.“

Maxim Štrbák počas prípravy hokejky. Zdroj: Instagram/MŠ

Nádejný obranca napokon prikývol na ponuku z hlavného mesta severskej krajiny, hoci bude vo výbere Jokeritu len jedným z dvoch cudzincov. „Spolu so mnou bude v tíme ešte Jaroslav Chmelár z Česka,“ vraví. Ako mladý Štrbák dodáva, spoluhráči im legionársku príslušnosť pocítiť nedali a do tímu zapadli veľmi rýchlo. „Obaja sme vo Fínsku už štyri roky, miesto na nejaké podpichovačky ani veľmi nie je. Tréneri aj spoluhráči nás prijali do tímu rýchlo, veľmi dobre si s nimi rozumiem. Výhodou pre mňa je, že ovládam plynulo angličtinu i fínčinu.“

Štrbák bude patriť v 18-tke Jokeritu medzi najmladších členov tímu, v tomto smere ho predbehne len jeden spoluhráč. Pripravený je aj na milé povinnosti spojené s vekom. „To je jasné. My, najmladší chlapci musíme zbierať puky, upratovať po tréningu šatňu a nosiť zo sušiarne reproduktor, pretože nemáme stálu kabínu.“

Prípravu na nový ročník odštartoval v Košiciach

Ako väčšina hokejistov aj Maxim Štrbák musel svoju prípravu na novú sezónu podriadiť nepriaznivej situácii vo svete. Trénovať začal na rodnom Slovensku. „Letnú prípravu som odštartoval v Košiciach v trojičke s Jurajom Slafkovským a Benjamínom Škrekom. Pripravoval nás kondičný tréner Daniel Kičura. Na Slovensku som trénoval deväť týždňov a myslím si, že z fyzickej stránky som na tom výborne,“ hovorí hokejista, ktorý odletel do svojho nového pôsobiska po vyše dvoch mesiacoch prípravy: „Teraz sa na novú sezónu pripravujem vo Fínsku, už je to mesiac. Tréningy mávame takmer každý deň, navyše, už za sebou máme aj osem prípravných zápasov.“

Dva roky som navštevoval fínsku školu s anglickými triedami v Lahti. V porovnaní so Slovenskom to nejako výrazne odlišné nebolo.

Štrbákovu prípravu nepribrzdili ani letecké presuny. Výraznejším obmedzeniam na Slovensku aj vo Fínsku sa mu podarilo vyhnúť. „Počas mojej prípravy neboli potrebné žiadne opatrenia. Pred odletom do Fínska som len musel absolvovať test na koronavírus. Po príchode do Jokeritu bolo potrebné ukázať potvrdenie, že mám negatívny výsledok.“

So Slovenskom ho spája vzdelanie

Hoci urobil Maxim Štrbák svoje prvé hokejové kroky ešte na Slovensku, svoj talent sa rozhodol ísť rozvíjať na sever Európy. Školopovinný športovec si so sebou preniesol aj študijné povinnosti. „Dva roky som navštevoval fínsku školu s anglickými triedami v Lahti. V porovnaní so Slovenskom to nejako výrazne odlišné nebolo. Mal som však výhodu, že som sa tam naučil po fínsky,“ hovorí defenzívny pilier Jokeritu, ktorý si v meste na brehu jazera Vesijärvi vyskúšal pomerne netradičné predmety: „Väčšinou sú rovnaké, až na niektoré výnimky. Napríklad varenie alebo ručné práce.“ Štrbák sa však napokon rozhodol vymeniť denné štúdium po dvoch rokoch vo Fínsku za to externé. „Minulý rok som prestúpil na súkromné gymnázium v Košiciach. Škola na diaľku mi vyhovuje, k dispozícii máme špeciálnu online platformu so všetkými predmetmi, poznámkami aj učivami.“

Vzorom pri kvalitnom vzdelaní mu je pritom jeho brat — Martin Štrbák mladší, ktorý za hokejom i školou odišiel počas strednej školy do Spojených štátov. „Môj brat už hokej nehráva, venuje sa škole a vzdelaniu. Tento rok nastupuje na vysokú školu do holandského Rotterdamu. Ja zatiaľ nad univerzitným hokejom neuvažujem. Samozrejme, do budúcna to možnosť je, ale v tejto chvíli nad tým nepremýšľam.“

Život vo Fínsku si pochvaľuje

Štrbák má za sebou v krajine tisícich jazier pestré štyri roky, počas ktorých sa niekoľkokrát sťahoval. „Prvé dva roky som býval s rodičmi v meste Lahti, keďže som hrával za miestny klub. Študoval tam aj môj otec. Minulý rok som sa ale presťahoval k rodine spoluhráča Emila Kuuslu. Mal som tam vytvorené veľmi dobré podmienky, výborne sa o mňa postarali,“ hovorí stále len 15-ročný hokejista, ktorý si pred novou sezónou musel hľadať nové ubytovanie znova — tentokrát v hlavnom meste Fínska: „Tento mesiac som žil dočasne s dvomi ďalšími juniormi, ale v septembri, keď sa začne liga, za mnou pricestujú rodičia. Budeme si hľadať byt v centre Helsínk a spolu ostaneme až do konca sezóny.“

Maxim Štrbák v drese Jokeritu. Zdroj: Instagram/MŠ

Slovensko i Fínsko sú si v počte obyvateľov viac-menej vyrovnané, hoci naša krajina ťahá  pri porovnaní za kratší koniec z hľadiska rozlohy. Škandinávska je približne 7-krát väčšia. Perspektívny hokejista však vníma rozdiely aj v oblastiach každodenného života. „Život sa tu oproti Slovensku líši najmä cenovo. Všetko je drahšie. Na druhú stranu je tu ale veľmi pokojný život. Ak mám voľno, rád si oddýchnem. S kamarátmi chodievam do kina, alebo niekam sa najesť a len tak si posedieť. Na cestovanie mi veľa času neostáva. Chýbajú mi tu aj moji blízki, rodina a kamaráti,“ hovorí syn majstra sveta z roku 2002, ktorý je pri hľadaní rozdielov v slovenskom a fínskom hokeji opatrný: „To veľmi porovnávať nemôžem, keďže som preč už štvrtý rok. Vo všeobecnosti je ale vo Fínsku veľmi vysoké tempo a nasedenie, a to ako v zápasoch, tak aj na tréningoch. Hokej je tu veľmi rýchly, technický a fyzický.“

Cieľom je udržať sa v osemnástke

Premiérová sezóna v novej vekovej kategórii býva pre hráča z hľadiska jeho vývoja dôležitá. Uvedomuje si to aj Maxim Štrbák, ktorý by si chcel v prvom rade v tíme vybudovať pevnú pozíciu. „Chcel by som sa vypracovať na veľkú osobnosť v tíme. Chcem byť pri všeobecných herných situáciách a dostávať čo najviac priestoru. Druhým cieľom je zlepšiť sa v individuálnych činnostiach,“ hovorí nádejný obranca, ktorý nám vzápätí vymenúva svoje silné i slabé stránky: „Myslím si, že som celkom dobrý obranca smerom dopredu aj dozadu. Verím si v rozohrávke. Naopak, zlepšil by som efektivitu v streľbe a popracovať musím aj na palicovej technike.“

Motiváciou je pre mladého Štrbáka nepochybne možnosť zahrať si pod taktovkou svojho otca — asistenta trénera slovenskej reprezentácie do 20 rokov. „Určite by to bol dobrý pocit, môj otec ma už raz trénoval. Rád by som si to zopakoval v reprezentácii do 20 rokov, ale čaká ma ešte dlhá a náročná cesta, aby som sa tam dostal.“ Skrátiť ju môžu odovzdané skúsenosti Martina Štrbáka draftovaného tímom Los Angeles Kings (1993). „Určite si nechám poradiť. Občas som síce tvrdohlavý, ale v konečnom dôsledku nechám. Otec mi veľmi radil hlavne v čase, keď ma trénoval v Lahti.“

Obrancom prirodzene

Priezvisko Štrbák sa s pozíciou obrancu bude predsa len ešte istý čas spájať. Post defenzívneho hokejistu zdedili po majstrovi sveta z roku 2002 postupne obaja jeho synovia. „Asi to budeme mať v génoch. Otec aj brat hrávali na rovnakej pozícii, ale nemyslím si, že to malo nejaký rozhodujúci vplyv. Celé sa to vyvinulo prirodzene, vždy ma táto pozícia bavila,“ hovorí 15-ročný hokejista, ktorý by úspechy svojho otca rád minimálne dorovnal. „Tlak kvôli menu zatiaľ necítim. Určite by som chcel v prvom rade hrať profesionálne a za kvalitný tím. A ak na sebe budem tvrdo pracovať, myslím, že možné je všetko.“

Aj preto premýšľa Štrbák asi ako každý iný hokejista — nad najprestížnejšou súťažou sveta. „Mojím snom je, aby si ma raz vybral niektorý z tímov NHL, hoci favorita zatiaľ nemám.“ Motivácia pre Maxima je o to väčšia, že v NHL pôsobia oba jeho vzory. „Páčia sa mi Quinn Hughes z Vancouveru a Cale Makar z Colorada. Sú to obrancovia, ktorí vedia výborne narábať s pukom, v defenzíve hrajú dobre pozične a dokážu aj podporiť útok.“


Ďalšie články