Liba vníma poctu v osudovej Prahe ako posledný vrchol kariéry

V komnate nesmrteľných s názvom Sieň slávy IIHF pribudlo desiate slovenské meno. Prvé od roku 2019, kedy sa na domácej pôde dostalo veľkej pocty tandemu Miroslav Šatan – Žigmund Pálffy. V rámci svetového šampionátu v Prahe sa v „ročníku 2024“ dočkal veľkej pocty v spoločnosti Jaromíra Jágra, Jaroslava Pouzara, Kennyho Jonssona či Ryana Smytha aj majster sveta z roku 1985 Igor Liba.

O svojom uvedení do prestížneho spolku vedel už vyše pol roka, no silu veľkého okamihu naplno precítil až počas slávnostného ceremoniálu, ktorý predchádzal v jednom z pražských hotelov pár hodín pred tým, ako si siahli domáci hokejisti na trofej pre svetových šampiónov.

„Keď mi prvýkrát zavolali zo Siene slávy, tak som si myslel, že si zo mňa niekto robí žarty. Väčšie ocenenie som už dostať nemohol a je to posledný vrchol mojej kariéry. Cením si ho, pretože ide o korunováciu veľmi dlhej cesty. Hokejom som žil od desiatich rokov a priniesol mi veľa strastí i slastí. Nič však neľutujem a spätne ma napĺňa pocit hrdosti. Priznám sa, že počas toho ceremoniálu som bol hlboko dojatý,“ vyznal sa pár minút po uvedení do Siene slávy IIHF 63-ročný Liba.

Jeho uvedeniu predchádzalo emotívne video, na počiatku ktorého pripomenul moderátor Gord Miler zvučným hlasom fakt, že pochádza z Prešova na Slovensku.

„V tej chvíli som si spomenul na svojho prvého trénera, pána Andrusa. Veľmi mi pomohol a začiatky sú základom každej kariéry. V Prešove som sa narodil, tam som s hokejom začal a bez toho všetkého by som tu nebol,“ zdôraznil bývalý skvelý útočník, ktorý sa na počiatku profesionálnej kariéry presunul z centra Šariša do Košíc a práve tam dosiahol svoje najväčšie klubové úspechy. Na úvod si ešte odskočil v rámci vojenčiny po prvé dva tituly do Jihlavy (1983 a 1984) a potom doviedol tím VSŽ v rokoch 1986 a 1988 ku dvom federálnym titulom. Podobný pocit si zopakoval v roku 1999 s tímom HC Košice.

Okrem klubových titulov získal Liba aj olympijské striebro i bronz, po dve strieborné medaily zo svetových šampionátov, no za vrchol jeho kariéry je pochopiteľne uvádzaný titul majstra sveta z roku 1985 v Prahe.

„Praha je pre mňa asi osudová,“ pousmial sa. „Väčšinu kariéry som odohral v Československu a s Prahou sa mi spájajú krásne momenty. S VSŽ sme tu získali náš druhý federálny titul, s reprezentáciou titul majstrov sveta a teraz som sa dočkal tejto veľkej pocty. Som preto naozaj rád, že ma uviedli do Siene slávy práve v tomto meste.“

Prítomnosť na majstrovstvách sveta využil na návštevu semifinálových duelov, vstupenky na veľké finále Česko – Švajčiarsko posunul svojim deťom. V rámci slávnostného aktu mu totiž spoločnosť robili aj manželka Svetlana a potomkovia Richard s Alexandrou. On sám ocenil aj fakt, že do Siene slávy vykročil po boku dlhoročného hokejového priateľa Jaroslava Pouzara.

„Spoločne sme si zahrali na majstrovstvách sveta vo Fínsku v roku 1982. On bol starší a v tom čase sa už s reprezentáciou v podstate lúčil. Pre mňa bolo vtedy cťou môcť hrať s takým skvelým hráčom v jednom tíme a teraz je pre mňa cťou vstupovať s ním do Siene slávy,“ vyslovil sa úprimným tónom I. Liba.

Spomínaný 72-ročný Pouzar mu slová rešpektu s radosťou oplatil: „S Igorom sme hrali v reprezentácii iba na jednom šampionáte, ale v lige sme sa stretávali roky. Bol to vynikajúci hokejista a mal som ho rád. V tých časoch sme boli so Slovákmi parťáci a do reprezentácie prinášali kvalitu i kreativitu. Celkovo sme vtedy ťažili zo sily, ktorá bola sústredená do domácej ligy. Do zahraničia sa ísť nemohlo a výsledkom boli zohraté útoky, ktoré poznali fanúšikovia naspamäť.“

Liba i Pouzar si však napokon stihli zahrať aj v prestížnej NHL. Česká legenda sa dostala do Edmontonu a v spoločnosti hráčov ako Wayne Gretzky či Jari Kurri získala tri Stanleyho poháre. S veľkým Gretzkym si však zahral aj Liba, ktorý si v sezóne 1988-89 zahral v NY Rangers a LA Kings.

„Mohol som tam vydržať dlhšie, ale natrafil som na trénerov, ktorí preferovali iných. Môžem však povedať, že som si zahral s Gretzkym a ukázal som, že na to mám,“ podotkol Liba, ktorého slová potvrdzujú aj štatistiky. V 37 zápasoch najlepšej ligy sveta nazbieral 25 bodov za 7 gólov a 18 asistencií.

Z pohľadu svojej kariéry je však najviac hrdý na svoje úspechy v drese s levom na hrudi. Pamätný je hlavne slovenský útok, ktorý vytvoril s Dáriusom Rusnákom a Vincentom Lukáčom. Práve ich dvoch by chcel vidieť po svojom boku aj v deň vstupu do Siene slávy.

„O takých veciach bohužiaľ nerozhodujem, ale ak by to bolo na mne, tak by som uviedol do Siene slávy celý náš útok. Aj Vinca a Dara,“ uviedol bez rozpakov. „V našich časoch pôsobilo v československej lige dvanásť klubov, no slovenské boli iba dva, neskôr tri. O to viac sme si cenili, že práve náš slovenský útok hral prím v reprezentácii. My sme si jednoducho rozumeli a táto formácia mala všetko, čo mala mať. Rýchlosť, rozum i schopnosť strieľať góly.“

S reprezentáciou Československa získal v rámci olympiád a majstrovstiev sveta celkovo 7 cenných kovov, tie posledné v roku 1992. Po osamostatnení sa už pozvánka do slovenskej reprezentácie neprišla.

„Tak to vyšlo, ale určite to nebolo pre moju neochotu. Pre nás bola reprezentácia vždy cťou. Akonáhle prišla pozvánka, tak sme sa nevyhovárali na rodinu či choroby, okamžite sme sa pobalili a pobrali sa na vlak do Prahy,“ pripomenul prešovský rodák.

Aktívnu kariéru ukončil v roku 2003, keď sa vrátil z extraligovej Spišskej Novej Vsi na miesto, kde sa to všetko začalo – do Prešova. Pri hokeji následne zostal v pozícii trénera a posledné roky venoval obrovské úsilie vlastnej Akadémii, ktorú zriadil v obci Čaňa pri Košiciach. K prvým hokejovým krôčikom pomohol stovkám detí, no neustále finančné strasti ho napokon viedli k ťažkému rozhodnutiu v podobe ukončenia činnosti mládežníckeho klubu.

„Žiaľbohu, u nás je to tak. Desať rokov som to robil všetko sám a zvádzal som neustále boje o peniaze. Manažoval som, trénoval som, ale bez pomoci sa to nedá ťahať do nekonečna. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale teraz som už na dôchodku a nemám nejaké ďalšie ambície. Mne už sa naozaj splnilo všetko a teraz mi záleží iba na tom, aby sa darilo všetkým ľuďom v mojej rodine. Nech sme zdraví a spokojní,“ dodal čerstvý člen Siene slávy IIHF Igor Liba.


Ďalšie články