To, čo nevyšlo hráčom košického A-tímu, dokázali juniori. Zverenci trénera Marcela Šimurdu prešli svojho finálového súpera z Popradu ako valec a klubu oslavujúcemu storočnicu tak predsa len dopriali zlatú oslavu.
„Najťažšia bola pre nás štvrťfinálová séria proti Skalici. Tam sme sa trápili s ich brankárom. Zvládli sme to však a potom to už bola skvelá jazda až za titulom. Dnešný výsledok hovorí za všetko,“ usmieval sa so zlatou medailou na krku tréner juniorky „oceliarov“. „Osobne mám z titulu s touto partiou veľkú radosť, pretože s viacerými týmito chlapcami som začínal svoju trénerskú kariéru. Zaslúžia si poďakovanie, pretože počnúc letnou prípravou odviedli excelentnú prácu. Pochopili našu filozofiu a za vynaložené úsilie majú teraz najkrajšiu odmenu.“
Košičania vyradili po víťazstve v základnej časti vo štvrťfinále Skalicu 3:2 na zápasy, v semifinále Trenčín 3:1 a zdanlivo najľahšou bola finálová séria. V jej prvom zápase otočili skóre z 3:4 na 5:4 a následne sfúkli rivala spod Tatier výsledkami 7:0 a 9:2.
„Je to niečo neuveriteľné. Veľmi silný Poprad sme zdolali 3-0 a to dokonca takýmito výsledkami. Niečo také sme určite nečakali. V prvom zápase série sme im ešte dali nádej, ale potom sme hrali svoju hru,“ vyhŕkli pocity šťastia z kapitána Lukáša Vaculíka. Devätnásťročný krídelník ukončil sezónu s bilanciou 33 gólov a 54 asistencií v 50 zápasoch. „Sú to krásne čísla, ale podstatný je úspech tímu. Zabrali sme ako kolektív a verím tomu, že to veľa z nás dotiahne ďaleko aj v seniorskom hokeji. Je jasné, že ten už bude technickejší a fyzicky náročnejší.“
So ziskom 87 bodov bol Vaculík druhým najproduktívnejším hráčom juniorskej extraligy. Ešte viac ich nahromadil jeho spoluhráč Oleksandr Plochotnik, ktorý sa ziskom piatich bodov v poslednom zápase sezóny prehupol cez stobodovú hranicu.
„Určite sa necítim ako nejaká hviezda. Mojim jediným cieľom bolo pomôcť k zisku majstrovského titulu. Peknú prihrávku si cením viac ako gól. Body sú fajn, ale to zlato na krku je najviac,“ zdôraznil 19-ročný Ukrajinec, ktorý pridal k 33 gólom 68 asistencií.
Talentovaný útočník sa presunul do Košíc po vlaňajšej dorasteneckej sezóne v Púchove a v drese „oceliarov“ ovládol hneď viacero štatistík extraligy.
„Som veľmi šťastný, že som sa dostal na Slovensko a môžem si tu teraz užívať takéto chvíle. Podarilo sa to zásluhou jedného ukrajinského trénera, ktorého syn hral v Púchove a tak sem stiahli aj mňa,“ vyslovil sa Plochotnik, ktorého rodné mesto Cherson momentálne čelí ruskej paľbe. Udalosti na východnej Ukrajine prežíva s veľkými obavami. „Je to veľká ťažoba a prežívam to ťažko. Mám tam rodinu a prebiehajú tam ťažké boje. Dúfam, že sa tá vojna skončí.“
Stobodová sezóna nie je podľa trénera Šimurdu náhodou. „Je vidieť, že ten chlapec to v sebe má. Číta hru, je silný na puku, dokáže strieľať góly. Ak bude mať kvalitnú letnú prípravu a zosilnie, tak z neho bude platný hráč aj v seniorskej kategórii.“
Na dvere seniorskej šatne HC Košice by mohli po zlatej sezóne zaklopať hneď viacerí členovia úspešnej juniorky.
„Ja trénerom A-tímu nejaké odporúčania dám a myslím si, že niektorí chlapci by sa v ňom presadiť mohli. To, či však šancu dostanú, je na rozhodnutí trénerského štábu áčka,“ poznamenal Šimurda.
Veľmi slušne našliapnutú kariéru má napríklad brankár Patrik Jurčák. Aktuálnu sezónu začínal v reprezentačnom drese výberu do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe, spoločne s osemnástkou oslávil návrat medzi elitu a vo štvrťfinále proti Michalovciam zažil vydarený debut v seniorskej extralige. Čerešničkou na torte je majstrovský titul v juniorskej extralige.
„Najkrajší je tento titul. To je vrchol. Som veľmi rád, že mi vyšla sezóna takto a v podstate sa mi splnilo všetko, čo som si mohol predsavziať,“ pousmial sa 18-ročný Košičan. „Sú to neskutočné pocity. Podarilo sa nám získať na storočnicu titul pre Košice a je to dielo skvelej partie. Od úvodu sezóny sme poctivo dreli, išli sme si za úspechom a som šťastný, že sa to podarilo. Celý tím bojoval a toto zlato je skvelou odmenou.“
V prípade hráčskeho titulu Marcela Šimurdu išlo v roku 2009 o ukončenie desaťročného košického čakania. Teraz sa do histórie zapísal ako tréner, ktorý doviedol HC k juniorskému titulu po desiatich rokoch.
„Vtedy i teraz zapadlo všetko do seba. Ako hráč som si splnil svoj prvý sen v roku 2009 a teraz sa mi splnil trénerský sen. Stále hovorím, že ak o niečom snívate a veríte tomu, tak sa vám to raz splní,“ vyznal sa Šimurda. Pri svojom prvom titule bol spoluhráčom Petra Bartoša, teraz priviedol k zlatu jeho dvoch synov Jana a Antonína.
„Ako otec som na synov hrdý. Podarilo sa im získať juniorský titul a na ten sa čakalo v Košiciach desať rokov. Zišla sa tu skvelá partia. Mal som to šťastie, že som ju trénoval vlani. Bohužiaľ to nebola kompletná sezóna, ale chlapci veľmi chceli a som rád, že im to teraz vyšlo,“ vyslovil sa Peter Bartoš, ktorý dal synom pred finálovou sériou jedinú radu. „Hlavne som im vravel, aby išli skromne, pokorne a sústredili sa na každé striedanie. Vytrápili sa so Skalicou a ono to tak býva, že keď sa dostanete cez ťažšie prekážky, tak to potom ide. Veľmi im pomohol prvý zápas, v ktorom si víťazstvo vydreli a potom to už išlo oveľa ľahšie.“
Osemnásťročný Jan Bartoš zažil vďaka otcovi niekoľko majstrovských osláv. Teraz si však mohol prevziať vlastnú zlatú medailu.
„Je to niečo úplne iné. Určite krajšie, pretože teraz sme získali titul s bratom a táto medaila je teda naša. Určite ju však pridáme do rodinnej zbierky k tým otcovým. Pred finálovými zápasmi nám vravel, že je to stále iba juniorská súťaž a máme si to teda hlavne užiť a zbytočne sa nestresovať. Snažili sme sa riadiť touto radou a teraz si môžeme užiť oslavy,“ vyslovil sa Bartoš junior.
Z pohľadu majstrovských osláv dostal od otca voľnú ruku. „Chlapci sú už dospelí a je to na nich. Verím však, že to zvládnu ako profesionáli,“ pousmial sa Peter Bartoš, no jeho bývalý parťák Marcel Šimurda naznačil pomerne prísny scenár osláv. „Hráčom nad 18 rokov dovolím jedno pivko, tí mladší to musia osláviť bez alkoholu.“
Zatiaľ čo na košickej strane vypukli nespútané oslavy a tie potrvajú ešte pekných pár dní či týždňov, Popradčania ostali sklamaní. Vo finále chceli predviesť rozhodne oveľa viac, než ukázali na ľade.
„Prvý zápas bol veľmi vyrovnaný a tam sme zlyhali v oslabeniach. Vo zvyšných dvoch dueloch sme hrali nesústredene a horeli sme pred bránkou. To už bolo veľmi zlé. Mrzí to, pretože prvé dve série sme vyhrali suverénne 3-0. So striebrom sme teda spokojní, ale chceli sme viac,“ zamyslel sa kapitán popradskej juniorky Peter Harbut.
Klub spod Tatier opäť raz potvrdil povesť strieborného princa slovenského hokeja. Majstrovský titul mu akoby nebol súdený.
„Je to tak, ale pre niečo to tak je. V živote neskôr zistíme, prečo to tak bolo. Verím, že jedného dňa príde aj zlatý úspech a potom si to budeme ceniť ešte viac. Dúfam, že nás aj táto skúsenosť posunie ďalej,“ zaželal si s povzdychom v hlase nositeľ kapitánskeho céčka HK Poprad.
