.jpeg)
Veľa ľudí sa ma pýtalo a stále pýta, prečo to robím a či som „samovrah“. Áno, podstupujem veľké riziko, ale mám rád hokej a ten ma nechce pustiť. Ako dlho to vydržím, to ukáže budúcnosť. No som tu a idem do toho.
Po ukončení hráčskej kariéry som sa venoval klubu HK Skalica, viedol som ho a od júna 2018 som prezidentom Združenia oddielov a klubov 1. hokejovej ligy, teda Slovenskej hokejovej ligy. Zatiaľ nebudem môcť napísať veľa toho, čo som urobil pre Slovenský zväz ľadového hokeja a slovenský hokej. Viem však, koľko úsilia a energie – často na úkor rodiny a voľného času – ma stálo zachovanie hokeja v Skalici. Som pripravený pomôcť teraz aj Slovenskej hokejovej lige.
Svoje funkcionárske pôsobenie som začal ako člen ZOK 1. hokejovej ligy za HK Skalica a až vtedy som intenzívnejšie začal vnímať prácu SZĽH. Priznám sa, nemôžem porovnávať prácu zväzu pred príchodom Martina Kohúta. Od začiatku som však mal pocit, že to speje k lepšiemu.
Často som sa pýtal sám seba, „kedy už ten zväz pochopí, že prvú ligu slovenský hokej potrebuje a kedy získa táto liga pozornosť a pomôže jej?“ A prišlo to. Myslím si, že sa naozaj podarilo nastoliť poriadok, dôveru a po finančnej stránke zlepšiť kondíciu zväzu. Teraz môže byť v pozornosti aj 1. hokejová liga. SZĽH je od tejto sezóny partnerom Slovenskej hokejovej ligy a vykrýva marketingovú stránku. Chceme dať prvej lige vážnosť a jasné pravidlá a aj takto pomôcť klubom, ich manažérom a majiteľom, ktorí sú do istej miery odbremenení od zháňania financií.
Majú kluby v prvej lige fungovať samostatne, alebo ako „farmy“ extraligových klubov? Túto otázku občas dostávam od novinárov či fanúšikov. Definícia „farmy“ však niečo znamená. Nemyslím si, že dnes dokážu všetky extraligové kluby financovať prvý tím aj farmu, no farmárske tímy by z prvej ligy nemohli postúpiť vyššie a stratil by sa náboj. Keby mali fungovať „farmárskym“ systémom len dva-tri kluby, tak sa stráca aj význam a vážnosť celej myšlienky. Musíme si uvedomiť, že Slovensko nie je Amerika. Riešením je skôr akási zmluvná spolupráca medzi jednotlivými klubmi a ich vzájomná pomoc po športovej i technickej stránke. Veď všetci máme spoločný cieľ – pomôcť slovenskému hokeju. Bez vzájomnej podpory to nepôjde. Priestor vidím aj v dvojcestných zmluvách pre mladých hráčov. Nastupovali by v prvoligovom klube, mali by motiváciu pracovať, lebo by vedeli, že sú v hľadáčiku extraligového klubu. Možno by u nich mohol absolvovať tréningové jednotky, čím by sme vyriešili ďalšiu vec vo výchove mladého hráča.
V súčasnosti musia v kluboch, ktoré hrajú Sloven skú hokejovú ligu, nastupovať siedmi hráči do 23 rokov, z toho ešte dvaja musia mať menej než 21 rokov. Situácia je taká, že takmer všetky tímy majú viac hráčov vo veku do 23 rokov, než je stanovený limit. Som rád, že kluby k tomu takto pristupujú. V tomto smere SHL plní svoju funkciu a opláca pomoc slovenskému hokeju v globále.
Ideme teda správnou cestou. No nezabúdajme, že v kluboch musíme pre týchto mladých hráčov vytvoriť podmienky. Áno, momentálne im poskytujeme priestor na ľade, ale to nestačí. Musíme im dať aj servis, aby sa rozvíjali správnym moderným smerom a následne dostali do extraligy, prípadne do zahraničnej súťaže. Kluby, nielen tie zo Slovenskej hokejovej ligy, ale všetky na Slovensku, majú v tejto oblasti ešte rezervu.
Práca sa totiž začína tam, v kluboch. Ony musia pracovať na tom, aby zvýšili svoju hráčsku základňu. Potom je to o tréneroch, aby všetci mali rovnaký pohľad na hokej a rovnakú filozofiu. To je, samozrejme, aj na zväze, aby pripravil projekty, školenia a semináre na edukáciu trénerov. Musím však povedať, že už vyše roka prebiehajú aktivity, vďaka ktorým sa informácie k trénerom dostávajú. To, aby zmenili svoje myslenie pri výchove mladých hráčov, je dlhodobý proces.
Silné kluby. To je hlavné motto nového prezidenta Miroslava Šatana. Ak tento profesionál verí tomu, čo sa v hokejovom hnutí robí, aké pravidlá sa nastavujú, verím tomu aj ja. Ako člen Výkonného výboru SZĽH sa teším na ďalšiu prácu a najmä viem, že sa veľa naučím.
