BRATISLAVA (SZĽH) - Sú mladé, perspektívne, pokorné i pracovité. Zdobí ich cieľavedomosť. Túžba dosahovať vrcholy, často nepoznané či v malej miere rešpektované hokejovou verejnosťou. Dvadsaťjedenročná útočníka Iveta Klimášová a jej o rok staršia parťáčka, obrankyňa Lenka Čurmová, si plnia hokejové sny. Už niekoľko týždňov sa pýšia sa honorom prvých Sloveniek, ktoré nastúpili v ženskej vetve NHL, dokonca v nej i skórovali.
Mladé Slovenky sa stali súčasťou organizácie Buffalo Beauts. Ak by sme chceli tradičný druhotný názov zámorských klubov voľne preložiť do slovenčiny, použili by sme ekvivalent „krásky“. Netradičný prívlastok pre tvrdý a kontaktný šport na ľade. Mimochodom, nad označením Beauts sa pred piatimi rokmi zamýšľala aj redakcia zámorského webu marchhockey.com. „Kto sa v dnešnej dobe rozhodne pomenovať profesionálny ženský hokejový tím ‚krásky‘? Päťdesiate roky sú dávno fuč. Hokej nie je krasokorčuľovanie, ale tvrdý a kontaktný šport. Kto sa má báť ‚krások‘?“ pýta sa autorka textu o prívlastkoch klubov v ženskej NWHL. „Aj som sa snažila zistiť, či Beauts skutočne znamenajú krásky, ale nedopátrala som sa. Určite je to príjemnejšie ako veľryby z Connecticutu,“ rozosmiala sa Lenka Čurmová, narážajúc na označenie Whale pri súperkách z mesta Danbury v Connecticute. Ale späť k našim dievčatám.
Kľúčovou postavou v raste ich hokejových kariér je brankárka Mariah Fujimagariová. V sezóne 2017/18 dopomohla ŠKP Bratislava s Klimášovou a Čurmovou k zisku majstrovského titulu vo finálovej sérii proti Prešovu a stala sa štatisticky najlepšou brankárkou súťaže. Pred aktuálnym ročníkom si ju vyhliadol realizačný tím Buffala Beauts. Na odporúčanie 25-ročnej Kanaďanky oslovil aj obe slovenské reprezentantky. „Dostali sme pozvánku na kemp, pretože nás nechceli vidieť iba z videí, ale naživo. V lete sme to riskli a prileteli do Buffala. Po try-oute nám povedali, že chcú s nami podpísať zmluvu,“ vravela Lenka Čurmová. Obe Slovenky mali na stole viac ponúk. Aj v ženskom hokejovom svete však platí, že NHL je napriek profesionálnemu zázemiu a vysokej akosti ruskej, švédskej či fínskej ligy najatraktívnejšia na svete. „Nikdy som nesnívala o možnosti zahrať si v nej. Bola som presvedčená, že nie je možné dostať sa do zámoria. Nevedeli sme, ako kluby kontaktovať, čo treba urobiť. Razom prišla možnosť a povedali sme si, že ju vyskúšame. Ak nám to nevyjde, aspoň si urobíme výlet do neďalekého Toronta,“ s úsmevom doplnila Iveta Klimášová.
Slovenky presvedčili. Výlet vymenili za dlhodobý pobyt. Zabývali sa v buffalskom Orchard Parku, v ekologicky rozvíjajúcej sa zelenej oblasti, približne 20 minút cesty autom od užšieho centra. Život v Spojených štátoch im vyhovuje z viacerých hľadísk. Z hokejového aj preto, že v ženskom hokeji má kanadsko-americký štýl, založený na rýchlej a tvrdej hre, dominantné postavenie. Potvrdzujú to obe zámorské reprezentácie na svetových fórach. Kanaďanky sú štvornásobné olympijské víťazky a desaťnásobné svetové šampiónky, Američanky dvojnásobné olympijské víťazky a deväťnásobné majsterky sveta. „V zámorskom hokeji sme sa našli, keďže sme veľké hráčky. Vyhovuje nám rýchly a tvrdý hokej. Veď v každom z prvých piatich duelov sezóny som bola vylúčená,“ smeje sa 21-ročná útočníčka Iveta Klimášová, rodáčka z Gelnice, odkiaľ pochádzajú aj iné známe hokejové mená. Michal Sersen, Pavol Skalický či Radomír Heizer.
Lenka Čurmová síce nazbierala menej trestných minút (6), zato všetky za tvrdú hru do tela. Obe dievčatá sú na kontaktný hokej dobre stavané. „A o tom je zámorský ženský štýl. Žiadne prepracované systémy na krásu, ale rýchly a priamočiary hokej, v ktorom sa všetko tlačí do bránky. Padá veľa gólov. Často aj škaredé, tvrdo vydreté, pretlačené za čiaru,“ priznáva Lenka Čurmová. Takáto hra zámorských návštevníkov fascinuje. Medzi mužmi ju neraz okorení potýčka či bitkárska vložka, na ktorú čakajú nadšenci hokeja v Severnej Amerike ako najatí. Čo však ženy a päste? Hráčky spravidla nosia na prilbách namontované košíky. A do nich málokto túži udrieť zovretou dlaňou. „Ale vypäté emócie v našom hokeji nechýbajú. Predovšetkým u mňa, keďže som obrankyňa. Ak sa protihráčka nevyberaným spôsobom oprie do našej brankárky, ešte k tomu po odpískaní, má po chlebe. Občas dôjde k poriadnym strkaniciam, ale vzhľadom na tvrdosť košíkov rukavice radšej nejdú dole,“ doplnila Lenka Čurmová.
V NWHL, založenej v roku 2015 s prívlastkom prvej profesionálnej ženskej súťaže v Severnej Amerike, pôsobí päť družstiev. Okrem Buffala Beauts aj Boston Pride, Connecticut Whale, Minnesota Whitecaps a newyorský tím Metropolitan Riveters. Napriek profesionálnemu charakteru neplatia kluby hráčkam miliónové odmeny ako v mužskej vetve. Sezónny príjem je päťsto až tisíckrát nižší. Vrátane podielu z predaja reklamného priestoru a sponzorských dohôd zarobia hráčky v priemere podľa verejne dostupných zdrojov deväť až desaťtisíc dolárov za sezónu. Aj preto niektoré hokejistky využívajú voľný čas na prácu. Rovnako tak Slovenky, ktoré však majú organizáciou Beauts vytvorené ideálne zázemie. Môžu sa sústrediť na hokejový program, ktorý je v ročníku 2019/20 v porovnaní s uplynulými bohatší. Namiesto pôvodných 16 duelov odohrajú družstvá od októbra do marca 24 vrátane „back-to-back“ duelov, čiže dvoch stretnutí v priebehu dvoch dní.
Na konci sezóny čaká na najlepšie družstvo Isobelin pohár, pomenovaný po dcére Lorda Fredericka Arthura Stanleyho, ktorého meno nesie strieborný grál v mužskej NHL. Lenka Čurmová s Ivetou Klimášovou sú v tíme, ktorý sa už dostal na víťazný zoznam. V roku 2017 po pokorení zdanlivo nezdolateľného Bostonu 3:2. Beauts s Pride by si bitku o Isobelin pohár mohli zopakovať aj budúci rok v marci. „Boston bude azda náš najväčší konkurent. Budeme mať čo robiť, aby sme ho pretlačili. Musíme tvrdo pracovať,“ prisvedčila Iveta Klimášová.
Lenka Čurmová na margo ambícií pripojila: „Chceme Isobelin pohár. Náš klub je povestný najvyššími ambíciami. Na ľade sme preto, aby sme ich napĺňali. Ak by sa nám na konci sezóny podarilo zodvihnúť nad hlavu túto trofej, bol by to skvostný pocit.“
Slovenky sú v Buffale, v meste na kanadsko-americkej hranici neďaleko slávnych Niagarských vodopádov, spokojné. Dennodenne ich otravuje len jedna činnosť. „Cestovanie. Doma sme všade, obrazne povedané, za päť minút. V Buffale nám niekedy nestačí hodina na presun z ubytovania do haly. Ale celkový dojem je pozitívny. Mesto pekné, dokázala by som si predstaviť život v ňom,“ podotkla Iveta Klimášová.
Spolu s kamarátkou postrehli rozdiely medzi domovským a zámorským svetom. Nielen v správaní, ale aj v prístupe miestnych ľudí. K povinnostiam, životu, okoliu či cudzincom. „Neustále sa nás všetci pýtajú, ako sa cítime, či máme všetko. Od každého cítime veľkú podporu, čo je skvelé. Je pravda, že cestovanie je oveľa náročnejšie, ale zvykli sme si jazdiť autom po diaľnici na tréning, do posilňovne, jednoducho všade. Nechcem porovnávať, čo je na Slovensku horšie a tu lepšie alebo naopak. Platí však, že život v Spojených štátoch je výrazne iný,“ hlásila Lenka Čurmová.
V Spojených štátoch majú dievčatá menej spoločných tréningov. Cesta za zlepšením a posúvaním vlastných hraníc tkvie v individuálnom prístupe k povinnostiam. Čas si Slovenky delia samy. „Dvakrát v týždni máme spoločné tréningy na ľade, zvyšné dni vypĺňajú individuálne. Nenudíme sa, ideme naplno,“ vysvetlila Iveta Klimášová, vášnivá fanúšička rýchleho hokeja. Zo zámorských klubov obľubuje Washington a Boston.
Lenka Čurmová inklinuje k „čiernym jastrabom“ zo Chicaga. Na domácej scéne, spomedzi mužských extraligistov, k rodným Michalovciam. Nováčikovi v našej najvyššej mužskej súťaži. „Som nadšená, že sa chlapcom darí. Málo ľudí asi čakalo, že budú zbierať toľko bodov. Veľmi sa mi páči fanúšikovský ošiaľ, ktorý v meste vládne. Aj mi je ľúto, že sme si pre povinnosti nemohli zahrať na domácom turnaji s našou ženskou reprezentáciou, ktorá nedávno zavítala práve do Michaloviec,“ dodala Lenka Čurmová. Spolu s Ivetou Klimášovou držali dievčatám palce zo zámoria. Zverenky trénera Mateja Ševčíka napokon obsadili na Turnaji šiestich krajín štvrtú pozíciu.
