„Buďte radi, veď ste ho tu mali dva mesiace,“ pousmial sa strážca Stanleyho pohára Mario Della-Savia pri výčitke, že najslávnejšia športová trofej mala pri ceste na Slovensko niekoľkohodinové meškanie a obranca Erik Černák ho tak mal k dispozícii iba približne sedemnásť hodín.
Sympatický Kanaďan vtipným spôsobom poukázal na fakt, že pohár strávil v Košiciach posledný augustový a prvý septembrový deň.
„Veľmi som si to tu užil,“ povedal nám sympatický strážca z Toronta. „Počasie bolo fantastické a Erik pripravil krásny program. Krásnym zážitkom bol hlavne prelet vrtuľníkom nad mestom. Košice som si tak užil zo zeme i z neba.“
Svoje netradičné povolanie označil za najlepšie na svete. Niet divu, veď koho by nebavilo cestovať z krajiny do krajiny a všade byť vítaný ako pápež. Strážca hokejového svätého grálu navyše spoznáva nových ľudí, nové kultúry a ochutnáva nové jedlá. Jedným z highlightov košických osláv bol segedínsky guláš.
„Neochutnal som ho priamo z misy pohára, ale nechal som si naložiť na tanier. Bolo to výborné, no pre mňa nešlo o prvú skúsenosť s týmto jedlom,“ prekvapil Della-Savia. „Prvýkrát som segedínsky guláš okúsil u Michala Kempného, ktorý oslavoval pohár po triumfe s Washingtonom. Poviem vám však – tento Erikov segedín bol fantastický.“
Podobných dobrôt už hostila misa Stanleyho pohára mnoho.
„Chute sú všelijaké. Z pohára sme servírovali kaviár, rôzne typy jedál, litre šampanského a vodky. Tá je populárna hlavne v Rusku, kde sa chystáme už čoskoro. Najobľúbenejším raňajkovým menu z pohára sú jednoznačne cereálie s mliekom,“ pokračoval strážca trofeje. Ako s úsmevom pridal, niektorí hráči umiestnili do pohára aj naplnené plienky svojich detí, no takúto voňavú náplň by pokojne oželel.
Fanúšikov pochopiteľne zaujíma, aká trofej sa to vlastne dostala na Slovensko. Išlo o originál, alebo iba kópiu?
„Je to Stanleyho pohár, ktorý dostávajú hráči priamo na ľade a nejde teda o nejakú repliku. Môžem povedať, že táto trofej navštívila už 27 štátov a ako iste viete, predtým už bola niekoľkokrát aj na Slovensku. Samotná misa z pôvodného pohára z roku 1893 sa však nachádza v Sieni slávy v Toronte. Vyrobená bola z mäkšieho materiálu a početné oslavy by asi neprežila,“ objasnil Della-Savia.
Stanleyho pohár bude na svojich cestách rovných sto dní. „Tie sú určené pre hráčov, ale aj trénerov, manažment či skautov klubu. Najviac si ho však určite využívajú fanúšikovia, ktorí sa s ním fotia všade, kam prídeme.“
Z Košíc sa trofej presunula do českého Frýdku-Místku a následne poputuje do Švédska, Ruska a späť do zámoria. Tam ho čaká púť po viacerých mestách v USA a Kanade. Po sto dňoch sa vráti späť do Siene slávy v Toronte. Až dovtedy ho bude Mario Della-Savia strážiť ako oko v hlave.
„Pohár poistený je, ja nie. Je teda jasné, kto je tu cennejší,“ rozosmial sa zamestnanec Siene slávy NHL. „Určite sa však nesťažujem. Zásluhou tejto vecičky som už totiž precestoval kus sveta. Najďalej to bolo na Sibíri, kde sme boli s jedným ruským hráčom Washingtonu.“
