K reprezentačnému céčku mu blahoželali aj v Kanade. Repčíkovi chýbali pirohy od babky a horalky

Osemnásťročný útočník Peter Repčík má za sebou najzaujímavejšiu sezónu doterajšej kariéry. V rámci prestížneho Hlinka Gretzky Cupu zaknihoval v piatich zápasoch bilanciu 4 góly a 4 asistencie, slovenskú reprezentáciu do 18 rokov doviedol v pozícii kapitána k postupu do A-kategórie a vo svojej prvej zámorskej sezóne vystriedal dva kluby v dvoch rozličných ligách.

Rušnú sezónu štartoval mladý Košičan v drese Lethbridge Hurricanes vo WHL. Po náročnom období výrazne ožil po prestupe do Cape Breton Eagles v QMJHL, kde nazbieral v 30 zápasoch desať bodov za 6 gólov a 4 asistencie.

„V Lethbridge sme mali dosť veľa starších hráčov a nedostával som veľa príležitostí. Hrával som od siedmich do jedenástich minút na zápas. Z toho veľa vody nenamútite. V Cape Breton to bolo oveľa lepšie, postupom času som naberal sebavedomie a myslím si, že v novej sezóne to už bude super,“ hodnotí svoj prvý ročník v Kanade Peter Repčík. Z pohľadu dvoch juniorských líg v krajine javorového listu sa mu páčilo viac v tej východnejšej. „Quebecká liga je technickejšia a pôsobia v nej šikovnejší hráči. Vo WHL to bolo skôr o súbojoch a bola to taká liga veľkých chlapov. Kvalitatívne však tieto ligy až také odlišné nie sú a z pohľadu hráča je to hlavne o tom, koľko dostanete dôvery a priestoru.“

Aj z tohto pohľadu sa cítil oveľa lepšie v Cape Breton. „Hlavne sme si sadli s trénerom. V tom prvom klube mal kouč názor, že mi Európania sme jednoduchší ľudia, ktorí nevedia jazyk. V tíme mali totiž prevažne Bielorusov. Paradoxom je, že manažér mi týždeň predtým hovoril o tom, že majú so mnou veľké plány. Poučil som sa a teraz už viem, že takéto reči ešte nič neznamenajú.“

Aj nepríjemná skúsenosť je skúsenosť a Repčík preto neľutuje ani deň strávený za veľkou mlákou.

„Táto sezóna mi pomohla hlavne po mentálnej stránke. Zažil som veci, ktoré som predtým nepoznal. Rozhodne to teda neľutujem a cením si každú sekundu v Kanade. Posunul som sa jazykovo, hokejovo a spoznal som veľa ľudí,“ konštatuje košický odchovanec.

 

Počas svojej úvodnej sezóny v CHL sa zlepšil predovšetkým po fyzickej stránke a tréneri od neho vyžadovali predovšetkým menej oblúkov od hry. Cenné rady zúročil aj v reprezentačnom drese a na domácom šampionáte B-kategórie do 18 rokov pomohol k postupu nášho národného tímu bilanciou 3+3 v piatich dueloch.

„V klube sme nepostupovali do play-off a tak ma našťastie uvoľnili pre reprezentačné potreby na poslednú chvíľu. Mal som z toho radosť, pretože sme zažili pekný šampionát a pre mňa bola pocta byť kapitánom tímu. Zahrať si doma v takej pozícii bolo veľkým zážitkom, na ktorý tak skoro nezabudnem,“ spomína Repčík. To, že bol na šampionáte kapitánom národného výberu, ocenili aj v Cape Breton. „Registrovali to dokonca i miestne médiá a medzi ľuďmi to zarezonovalo. V Kanade to berú tak, že dostať sa do reprezentácie a byť v nej dokonca kapitánom, predstavuje veľkú veci. Sú to veľmi prajní ľudia a tešili sa aj za mňa.“

Okrem ľudí si v Kanade zamiloval sieť fast foodov Tim Hortons, no v Cape Breton si celkovo mimo hokejovej haly veľa vzruchu neužije.

„Bývam pri Atlantickom oceáne a spravidla je tam anglické počasie. Je to malé, desaťtisícové mestečko. Veľa tam toho nenarobíte, ale ľudia sú tam milí a môžem sa sústrediť iba na hokej,“ usmieva sa mládežnícky reprezentant, ktorému imponuje kanadské zanietenie pre šport. „Akonáhle vidia, že máte oblečenú hokejovú bundu, tak vás berú ako nadčloveka. Jednoducho – športovcov a hokejistov si tam vážia.“

V kluboch kanadskej juniorskej ligy môžu pôsobiť iba dvaja legionári. V Lethbridge ním bol okrem Repčíka Bielorus Jegor Klavdiev, v Cape Breton Čech Ivan Ivan. „Každý z nás musí bývať v rodine. Takto sme pod kontrolou a máme garantovanú stravu a denný režim.“

Azda najväčším problémom Kanaďanov bola výslovnosť Petrovho priezviska. „Domáci komentátori sa to už naučili, ale hlavne vo francúzskych provinciách s tým majú problém. Vysvetľujem im, aby to vyslovovali ako keby tam videli cheak. Potom to už vedia.“

Po sezóne strávenej v Severnej Amerike je už Repčík plne aklimatizovaný, no niektoré veci mu predsa len chýbajú. „Hlavne pirohy od babky, bryndza a klasický slovenský tvaroh. Oni tam totiž majú iba cottage cheese. A na cestu do Kanady si určite pribalím aj horalky,“ vraví so širokým úsmevom talentovaný útočník, ktorý sa už momentálne naplno pripravuje na novú sezónu. Tá mu ponúka hneď niekoľko veľkých cieľov. „Prvoradým je teraz dostať sa do tímu na majstrovstvá sveta do 20 rokov a potom to zopakovať aj v decembri. Z klubovej stránky si dávam za cieľ byť lídrom tímu a hrávať pravidelne presilovky. Potom hádam prídu aj tie body.“