BANSKÁ BYSTRICA (SZĽH) - Keď pred viac ako mesiacom ohlásila Banská Bystrica príchod Briana Ihnačáka, málokto tušil, aký veľký prínos bude mať pre hru „baranov“. Veď dovtedy odohral v sezóne len jediný zápas. Navyše trojnásobný majster Slovenska sa potácal na predposlednej priečke tabuľky, kráčal od prehry k prehre a vidina predkola play off sa mu každým zápasom vzďaľovala.
„Bol som doma, pracoval som vo svojej vinici, pobehoval hore a dolu. V tom mi zavolal Július Koval a spýtal sa ma, či som pripravený prísť pomôcť Banskej Bystrici. Povedal som mu, že som pripravený vždy,“ opisuje svoj návrat pod Urpín rodák z Toronta reprezentujúci Taliansko.
Práve na Apeninskom polostrove v tamojšej druhej najvyššej súťaži si v drese Merana pripísal spomínaný jediný duel v tomto ročníku. „V skutočnosti som odohral len jednu tretinu a zlomil som si prst. Trénoval tam môj strýko Miroslav, preto som sa pripravoval s tímom. Viackrát sa ma pýtali, či by som im nepomohol. Nevidel som ho niekoľko rokov, tešil som sa na to.“ Okrem súčasného zamestnávateľa ho lanárili aj viacerí konkurenti. „Mal som ponuku od štyroch slovenských a dvoch českých tímov. V Banskej Bystrici som sa však cítil dobre. Veľmi som si tu obľúbil mesto a ľudí. V týchto bláznivých časoch preto dáva moje rozhodnutie prísť sem zmysel,“ priznáva.
Pokiaľ budeme vyhrávať a hrať tak, ako hráme momentálne, všetci budú spokojní.
Výmena trénera i príchody nových hráčov na čele s Ihnačákom minuloročného víťaza základnej časti naštartovali. Razom začali Bystričania zbierať víťazstvá a v tabuľke sa vyšplhali na deviatu priečku. Vyššie méty sú nateraz, z dôvodu pokazeného štartu sezóny, vzdialené. Do konca základnej časti sa však môže udiať čokoľvek. „Pred príchodom som napriek minimálnej zápasovej praxi nemal strach. Vedel som, že tímu môžem pomôcť a poznal som dôvody, prečo sa tímu v tejto sezóne nedarí. Mohlo to byť uspokojením po štyroch výborných sezónach, cudzím prostredím vo Zvolene, ale aj inými vecami. Bol som si však istý, že Banská Bystrica nemá tím, ktorý skončí na poslednom mieste. Bolo len otázkou času, kedy sa nám začne dariť,“ vraví syn niekdajšieho československého reprezentanta Petra Ihnačáka.
Už v lete oznámili činovníci bystrického klubu omladenie kádra a ústup z najvyšších priečok. Napriek tomu však s biednymi výsledkami nevládla spokojnosť. Aj preto počas sezóny viedli prvý tím už štyria lodivodi. Tridsaťpäťročný center priznáva, že veľa hráčov z minulej sezóny v šatni nenašiel. „Nemôžeme porovnávať oba tímy. V minulom roku sme vyhrali základnú časť a pred zrušením play off sme boli na prvom mieste. Hrali sme v tom čase veľmi dobre a som presvedčený, že by sme získali titul. V lige bolo viacero kvalitných tímov, ale my sme mali naozaj perfektnú formu.“
Po svojom príchode sa hokejista, ktorý pôsobil okrem iného aj v Česku, Nórsku či Švajčiarsku ihneď usadil v prvom útoku. V priemere zbiera bod na zápas, celej formácii so Sukeľom a Faškom-Rudášom to začalo sypať. „Som tu na to, aby som pomohol. Zatiaľ sa to tak javí, bodovo sa mi darí. Vždy od seba očakávam viac, no nehral som desať mesiacov. Aj preto sa teším z výkonov, aké podávam. Pokiaľ budeme vyhrávať a hrať tak, ako hráme momentálne, všetci budú spokojní,“ myslí si Ihnačák, ktorý prišiel na Slovensko aj so svojou ženou. Následne naznačil, čo v zložitej situácii robí počas voľného času: „Sledujem TV, seriál Yellowstone a nenechám si ujsť žiadny zápas Juventusu. Niekedy si sadnem za Xbox a učím deti, ako sa hrá Call of Duty,“ usmieva sa.
Táto doba priniesla aj iný fenomén. Prázdne štadióny, kde hráči počujú každé slovo, nebývali zvykom. Púšťanie chorálov z ampliónov skutočných divákov nenahradí. „Je bláznivé myslieť si, hráme bez fanúšikov. Úprimne, ak to tak musí byť, preferoval by som zápasy o desiatej ráno. Ľudia po celom svete trpia a my hráme hokej, ktorý ani nemôžu vidieť na vlastné oči. Pritom šport je niečo, čo ľuďom dokáže priniesť radosť. Bohužiaľ, svet si práve prechádza niečím oveľa väčším než šport,“ myslí si účastník svetového šampionátu v roku 2014.
Tento ročník dohrá v Banskej Bystrici. Ako však hovorí, jeho ďalšie hokejové kroky sú ešte vo hviezdach. „Posledné tri roky som sa vždy rozhodol na poslednú chvíľu a začal som hrať až po Novom roku. Myslíte si, že môžem mať teraz nejaký plán pred ďalšou sezónou? Samozrejme, robím si srandu, uvidíme, ako sa to vyvinie,“ dodal pre hockeyslovakia.sk Brian Ihnačák.
