Trenčianski hokejisti ťahajú šesťzápasovú bodovú sériu, pričom v piatich prípadoch zvíťazili. Dukla vďaka tomu preskočila Košice a dostala sa na siedmu priečku tabuľky.
„Toto je veľmi dôležitý mesiac a teší ma, že nachádzame správny víťazný rytmus. V tabuľke stále nie sme tam, kde by sme byť chceli a počíta sa teda každý bod. Stále nehráme v plnej zostave, ale keď sa doliečia aj ďalší chlapci, tak môžeme hrať špičkový hokej a môžeme ísť veľmi vysoko,“ zamyslel sa útočník Aaron Berisha.
Od svojho príchodu pod Čákov hrad nazbieral v drese Dukly v štrnástich zápasoch 4 góly a 5 asistencií. „Góly ma tešia, ale osobne sa nepovažujem za kanoniera, ktorý by sa staral iba o ofenzívu. Ja som skôr obojsmerný typ hráča a rovnako dôležité je pre mňa vracať sa späť a pomáhať chlapcom v defenzíve,“ upozornil 25-ročný Kanaďan s izraelskými koreňmi.
Pred svojim príchodom na Slovensko toho vedel o našom hokeji iba málo. Netušil ani to, že práve z trenčianskej liahne vyštartovali do sveta hviezdy formátu Zdena Cháru, Mariána Hossu či Mariána Gáboríka.
„Poviem pravdu, nevedel som to. Bola to však jedna z prvých vecí, ktorú mi povedali chlapci v šatni po mojom príchode. Je to niečo úžasné a priam obdivuhodné, že z takto malého mesta vzišlo toľko skvelých hráčov. Osobne som rád, že teraz korčuľujem na ľade, ktorý ich vyslal za slávou,“ vyslovil sa uznanlivým tónom rodák z Toronta. Jeho prvé dojmy z našej extraligy sú vysoko pozitívne. „Úprimne hovorím, že je to veľmi dobrá liga. Osobne ma to však neprekvapilo. Hrali tu totiž viacerí moji kamaráti a všetci o nej hovorili iba pozitívne. S divákmi by to bolo určite ešte lepšie, ale lockdown je teraz takmer všade a toto my neovplyvníme. Som rád, že môžem hrať hokej a divákov sa snažíme tešiť aspoň na diaľku.“
Ešte o čosi kratšie ako Berisha pôsobí v Trenčíne jeho krajan Kruise Reddick. Aj on sa uviedol v Tipos extralige veľmi solídne a po prvých ôsmich vystúpeniach má bilanciu 2+2.
„Priznám sa, že po mojom príchode to nebolo ideálne. Zlepšuje sa to každým zápasom, ale určite som ešte nedosiahol svoj výkonnostný vrchol a viem hrať aj lepšie,“ odkázal fanúšikom Dukly 30-ročný Kanaďan. „Snažím sa však pomáhať tímu a keďže nám to teraz vychádza, som spokojný.“
Pred svojim príchodom na Slovensko pôsobil tri sezóny v anglickom Guildforde a hoci to v tom čase netušil, práve tam začali vznikať prepojenia s Trenčínom.
„Keď sa nad tým zamyslím, tak je to tak. Mojim spoluhráčom v tíme Flames bol Tomáš Nechala a asistentom trénera bol Miloš Melicherík. Obaja hrávali v Trenčíne a hovorili mi teda o tomto meste. Z pohľadu môjho príchodu sem však bolo ešte dôležitejšie, že som tam tri roky hrával s Carlom Ackeredom. Predpokladám, že keď na mňa dostali funkcionári Dukly tip, tak sa za mňa prihovoril,“ rozosmial sa Reddick.
.jpg)
Práve od Švéda Ackereda čerpal aj prvé informácie o svojom novom pôsobisku. „Vravel mi, že sa nemusím báť a prídem do kvalitnej ligy a klubu s bohatou tradíciou. Moje prvé dojmy z tejto ligy sú skvelé a myslím si, že je v zahraničí nedocenená. Vidím tu totiž množstvo skvelých hráčov. Škoda len, že nemôžeme hrať pred divákmi. Chlapci mi vraveli, že tu býva výborná atmosféra a tá by mi určite pomohla precítiť slávu tohto klubu ešte viac.“
Lásku k hokeju našiel na rybníku
V porovnaní s jeho rodiskom predstavuje Trenčín veľkomesto. Kruise totiž pochádza z malej obce Manor v Saskatchewane. Hokejový štadión by ste tam hľadali márne.
„Je to dedina s troma stovkami obyvateľov,“ priblížil sympatický Kanaďan. „Vyrastal som na farme a pre moju rodinu je to stále hlavný zdroj obživy. Bolo preto možno zvláštne, že som chcel hrať hokej, ale rodičia ma v tom vždy podporovali. Hovorí sa, že každé kanadské dieťa začína korčuľovaním na rybníku a v mojom prípade to bolo naozaj presne tak. Korčuľovať som sa učil už ako dvoj či trojročný na zamrznutom jazere a odvtedy som absolvoval celkom zaujímavú cestu.“
Odhodlanie mladého hokejistu prinášalo úspech a v roku 2006 sa presunul do amerického Tri-City, kde odohral päť sezón vo WHL. Za dôležitú kapitolu svojho života považuje päťročné štúdium na univerzite v Alberte. V drese školského tímu sa postupne vypracoval na kapitána.
„Študoval som tam rekreáciu, šport a turizmus. Od hokeja to má na prvý pohľadom ďaleko, ale na škole sme mali skvelý hokejový program. Univerzitný tím mal kvalitné podmienky a išlo tak o skvelú kombináciu štúdia a rozvíjania hokejovej kariéry,“ obzrel sa za svojim študijným obdobím Kruise.
Po získaní vzdelania odohral pár zápasov za Idaho v ECHL a potom už nabral smer Európa. Jeho prvým pôsobiskom na starom kontinente bol švédsky klub Vita Hästen a potom už prišli tri sezóny v anglickom Guildforde.
„Bola to rozhodne najväčšia zmena v mojom živote. Zažil som kultúrny šok, ale zároveň som sa tešil zo spoznávania sveta, nových krajín a nových ľudí. Rozhodnutie opustiť Kanadu teda rozhodne neľutujem,“ zdôraznil Reddick.
Spomínané trenčianskej prepojenia ho napokon priviedli na Považie a 30-ročný útočník zažíva opäť niečo nové. Z pohľadu spoznávania Slovenska je jeho myseľ otvorená.
„Lockdown ma v tomto smere limituje, ale akonáhle otvoria reštaurácie, tak to určite dobehnem. Chlapci mi vraveli o haluškách a veľmi rád vyskúšam aj ďalšie slovenské špeciality. Baví ma totiž spoznávanie nových kultúr a tradícií. Podstatné však je, aby som bol prínosom na ľade. Prišiel som sem totiž pomôcť Dukle k vydarenej sezóne,“ dodal s úsmevom Kruise Reddick.
.jpg)
