Klubová sezóna sa mu skončila už 9. marca, no na rodný Spiš sa dostal brankár Július Hudáček až v utorok ráno. Napriek únave z dvojdňovej cesty autom si to už na poludnie nasmeroval do posilňovne a naplno tak pokračuje v príprave na reprezentačný vrchol sezóny.
Hudáčkovci vyrazili z Moskvy autom v nedeľu ráno a okolo polnoci dorazili do lotyšskej Rigy. V dejisku najbližšieho svetového šampionátu prespali u bývalého spoluhráča Kasparsa Daugavinša a po raňajkách ostávalo odšoférovať trinásť hodín na Slovensko.
„Aspoň som mal čas vybavovať veci a obvolať starých kamarátov. Celú cestu som s nimi telefonoval cez handsfree a nemal som teda šancu zaspať,“ pousmial sa 32-ročný brankár.
V bránke moskovského Spartaka odchytal v tejto sezóne 46 zápasov v základnej časti a jasnou jednotkou svojho tímu bol aj počas play-off série proti CSKA Moskva.
„Bola to taká sezóna hore-dole. Mali sme lepšie i horšie zápasy a celkovo to dopadlo priemerne,“ pustil sa do hodnotenia uplynulého ročníka J. Hudáček. „Našou povinnosťou bolo dostať sa do play-off a to sa podarilo. Proti CSKA sme však napriek slušným výkonom nevyhrali ani jeden zápas. Bol to taký odraz celého ročníka. Nebolo to zlé, ale nepredviedli sme nič špeciálne. Paradoxne sme hrali dobré zápasy proti špičkovým tímom a body sme strácali s papierovo slabšími.“
Tak ako všade, aj v prípade moskovského tímu bola sezóna poznačená covidom. Slovenský brankár bol v Spartaku jedným z prvých nakazených, no postupne si liečbou koronavírusu prešlo celé mužstvo.
„Z prvých dvanástich zápasov som odchytal iba jeden. Hrať museli tí, ktorí boli zdraví a zdraví boli aj ruskí brankári. Komplikoval to počet legionárov a jeden cudzinec musel byť vždy mimo zostavu. Potom som však odchytal takmer všetky stretnutia a rozhodne sa teda nemôžem sťažovať na slabú vyťaženosť,“ poznamenal brankár, ktorého výkony boli opäť hodnotené veľmi vysoko. Spartak však opäť uviazol už v prvom kole vyraďovacej časti a o nespokojnosti vedenia hovorí tvrdá reakcia.
„V Spartaku budú veľké zmeny. Skončil celý trénerský štáb a dokonca končia aj kustódi a fyzioterapeuti. Prišlo úplne nové vedenie z Čeľjabinska, Spartak má nového sponzora a ostane tam teda iba málo hráčov,“ priblížil aktuálnu situáciu v tradičnom klube Július Hudáček.
Po vypadnutí s CSKA dostali Spartakovci desať dní voľna, no následne absolvovali tri týždne tréningov. „Mne to celkom vyhovovalo. Vzhľadom na prísne opatrenia na Slovensku sme sa domov s rodinou príliš nehnali. Medzitým ma navyše oslovil Miro Šatan a padla mi preto vhod možnosť trénovať na ľade s juniorským tímom Spartaka z MHL.“
Po vypršaní zmluvy je odchod zo Spartaka prakticky istou vecou.
„Áno, v Spartaku na 99 percent neostanem,“ potvrdil Harichovčan. „Prišli už prvé ponuky, aj z KHL. Niektoré som už odmietol a netlačím na pílu. Je možné, že rozhodnutie padne až neskôr a nemusí to byť KHL. Libor mi napríklad vravel, že veľmi pekne bolo aj vo Švajčiarsku. Aj to je teda možnosť, no prioritou ostáva KHL.“
Tesne pred odchodom z Moskvy sa ešte stihol rozlúčiť s ľuďmi v Slovenskom dome. Atmosféra tam však poznamenala súčasná politická situácia a ešte pochmúrnejšie je to momentálne v Českom dome. Práve tam zvykol Hudáček počas sezóny pozývať svojich spoluhráčov na spoločné večere.
„To vyhostenie diplomatov malo v Rusku veľký politický ohlas. Aj v našom Slovenskom dome sa to rieši veľmi intenzívne. Vyhostili totiž aj našich ľudí. To je však politika a ide to mimo športu. Určite sa to však ešte vyostrí a už som počul, že idú zakázať dovoz českého piva do Ruska. Veľká škoda, že sa mieša politika do bežného života, pretože mne sa v Rusku veľmi páčilo,“ povzdychol si J. Hudáček. „Ten, kto tam nebol, tak ani nevie, ako to tam vyzerá. Keď sa to otvorí, tak by sa tam mali ísť ľudia pozrieť. V normálnom živote som nezaznamenal žiadny rozdiel medzi životom u nás a tam.“
Rusko a hlavne Moskvu si Hudáčkovci počas posledných troch rokov vyložene zamilovali.
„S manželkou sme si to zhodnotili tak, že tie tri roky zbehli veľmi rýchlo, ale boli super. Prvý rok sme zažili krásnu sériu proti Petrohradu a nechýbalo veľa, aby sme ho vyradili. V druhej sezóne sme mali výbornú základnú časť, teraz to bolo priemerné. Určite to však bolo jedno z najlepších období mojej kariéry. Spartak je stabilizovaný klub a z moskovských klubov má najväčší fanúšikovský potenciál. Bohužiaľ chýba hala, ale pracuje sa na tom. Verím, že keď budú otvárať nový štadión, tak ma tam pozvú,“ pousmial sa slovenský brankár.
Na rodný Spiš si z Ruska priviezol iba svoje brankárske masky a množstvo spomienok. Pôsobenie v Moskve si však plánuje pripomínať aj prostredníctvom ruskej kuchyne. „Milujem boršč i pelmene a mne sa tam naozaj páčilo. Dokonca viac ako vo Švédsku. Problémom už nebol ani jazyk a s rodinou sme pocestovali aj krásne miesta v celej moskovskej oblasti. Veľmi rád by som si pocestoval aj miesta ako Soči, Bajkal, Altaj či Sachalin. Rusko je však obrovské a chce to veľa rokov.“
Prípadné ďalšie objavovanie krajiny ruského medveďa je však hudbou budúcnosti. V najbližších plánoch figuruje skôr lotyšská Riga. 32-ročný brankár sa má totiž už vo štvrtok hlásiť na ďalšom piešťanskom zraze slovenskej reprezentácie.
„Ja som nikdy nepovedal, že končím s reprezentáciou. Chodil som stále, ale nie vždy som pasoval do koncepcie trénerskému štábu. Teraz mi zavolal Miro Šatan a bol som úprimne rád. Kariéra nie je nekonečná a ak je o moje služby záujem, tak som rád. Majstrovstvá sveta sú vždy výnimočným podujatím a ja sa na to teším,“ zareagoval na čerstvú reprezentačnú pozvánku Craiga Ramsayho J. Hudáček.
Skúsený brankár z KHL by pochopiteľne neprijal pozvánku v prípade, ak by necítil reálnu šancu na miestenku v konečnej nominácii.
„Garancie nie sú, ale niečo sme si povedali a viac si povieme na zraze vo štvrtok. Určite mi však nikto nepovedal, že mám účasť istú na sto percent. O svoje miesto musím bojovať rovnako, ako všetci ostatní brankári,“ podotkol účastník šiestich majstrovstiev sveta.
Blížiaci sa svetový šampionát bude špecifický po viacerých stránkach a hokejisti sa musia pripraviť aj na život v bubline. Ten však Hudáčka neodrádza.
„Práve teraz sme sa o tom zhovárali v Rige s Kasparsom. Vravel mi, že to nebude až také zlé. Bublina tam bude, ale v podstate v nej budú mať hráči až päť reštaurácií, golfové ihrisko a podobné veci. Nebude to teda iba o sedení na hoteli. Dokonca sa pracuje aj na divákoch a v hre je scenár s 25-percentým naplnením domácimi priaznivcami. Hokej sa hrá bez divákov a v rámci KHL sme pred divákmi hrali. Verím teda, že to dopadne dobre a bude tam aspoň nejaká atmosféra,“ vyslovil sa smerom k MS medzinárodne ostrieľaný brankár.
Jedného z najúspešnejších odchovancov hokeja na Spiši pochopiteľne potešil aj postup materského klubu do Tipos extraligy. Obzvlášť, keď svojim rodákom vypomohol aj finančne.
„Ten klub nás vychoval a vieme, že situácia je ťažká. Pomohol som teda veľmi rád a ak vidím, že niekto robí veci so srdcom a láskou, tak pomôžem ochotne,“ zadefinoval svoj vzťah ku klubu HK Spišská Nová Ves Július Hudáček. „Z postupu do extraligy mám obrovskú radosť. Hlavné je, že si to chlapci vybojovali na ľade a nešlo o nejaký postup cez kúpenú licenciu. Všetci v klube odviedli skvelú prácu a verím, že pre extraligu poskladajú silný tím. Bol by som veľmi rád, ak by sa dala opäť dohromady stará spišskonovoveská partia a domov by sa vrátili úspešní odchovanci.
