Holenda si zvyká na rolu kapitána. Dokáže v šatni zvýšiť hlas?

NOVÉ ZÁMKY (SZĽH) – Od úvodu sezóny sa hokejisti Nových Zámkov pohybujú na chvoste extraligovej tabuľky. Po pondelkovej výhre nad Banskou Bystricou odskočili poslednému Liptovskému Mikulášu na rozdiel troch bodov. A kapitán mužstva Matúš Holenda v rozhovore pre hockeyslovakia.sk priznáva, že súčasná pozícia jeho mužstvo ho poriadne škrie.

„Býci“ príliš nenadväzujú na vrchol minulej sezóny. V predkole play off zaslúžene vyradili Košice a hoci so Zvolenom prehrali štvrťfinálovú sériu 0:4, neskoršieho majstra poriadne hrýzli. „Záver minulého ročníka nám celkom vyšiel. Hrali sme solídny hokej. Vyvrcholilo to tým, že sme vyradili Košice a potrápili Zvolen. Ten bol však nad naše sily, kvalita bola na ich strane,“ spomína si 26-ročný obranca.

Tohtoročná základná časť sa nezadržateľne blíži do svojej polovice. A to je najvyšší čas na pravidelnejšie výhry. „Verím, že aj teraz sa naštartujeme, začnú pribúdať body na naše konto a zdvihneme sa. Takto sa mi to vôbec nepáči, zostáva nám len makať ďalej,“ pokračuje bronzový medailista z juniorských MS 2015 a vzápätí vyzdvihuje prínos lodivoda Gergelyho Majorossa.

„Osobne si myslím, že je to naozaj výborný tréner. Nanešťastie, v našom tabuľkovom postavení sa to zatiaľ neodráža. No som presvedčený, že sa to zlomí. Kto pozerá naše zápasy, ten vidí, že sa snažíme hrať hokej a nemali by sme byť tam, kde sa nachádzame. Aspoň tak to cítim, nikto so mnou nemusí súhlasiť.“

Perfekcionista

Napriek pomerne mladému veku má 26-ročný bek bohaté skúsenosti. V našej najvyššej súťaži odohral viac ako 300 zápasov, Slovensko reprezentoval na mládežníckej aj seniorskej úrovni. Možno aj preto padla voľba kapitána Nových Zámkov naňho. „Najskôr sme si volili všetci,“ približuje predsezónny proces Holenda. „Vôbec neviem, aké boli výsledky. Potom asi tréner zobral mená, ktoré boli v kôpke a vybral mňa. Boli tam aj starší skúsenejší chalani, ale neviem, či sa na to necítili alebo či vôbec dostali takúto možnosť. Neriešim to, dostal som sa do takejto situácie a tak to je,“ usmieva sa.

Na to, ako si plní svoje povinnosti, následne trochu zvážnel. „Teší ma, že som dostal takúto možnosť. Snažím sa najviac, ako to ide. Nie je to jednoduché a nie je to len o mne. Verím, že s mojou pomocou aj s ostatnými chalanmi sa naladíme na víťaznú vlnu a bude sa nám dariť viac. Zatiaľ sa trápime a nie je to podľa našich predstáv,“ hovorí. Pri pohľad na jeho útlu postavu si možno ani neviete predstaviť, ako kričí na spoluhráčov. Používa v šatni skôr cukor alebo bič? „Ja sa skôr snažím motivovať chalanov pozitívnou cestou. Keď je to však nutné, viem zvýšiť hlas. Ak mám však povedať pravdu, nie je to moja najsilnejšia stránka. No som stále mladý a možno sa časom naučím aj takéto veci,“ priznal Holenda.

Osobne nie som spokojný so svojimi výkonmi. Očakávam od seba oveľa viac.

Aj súčasná sezóna ukazuje, že do národného tímu sa dá dostať aj z tímov z konca tabuľky. Agilný obranca však aktuálne podobným smerom nerozmýšľa. „Osobne nie som spokojný so svojimi výkonmi. Očakávam od seba oveľa viac. Možno je to trochu perfekcionalizmus. Ak by v budúcnosti prišla pozvánka do reprezentácie, určite by ma to potešilo. Snažím sa však sústrediť na to, čo je tu a teraz,“ hovorí.

Prečo nehrá za Duklu?

V ročníku 2018/19 prišlo zranenie, po ktorom sa Matúš Holenda veľmi dlhý čas snažil o návrat na súťažný ľad. „Začiatky po zranení boli veľmi ťažké. Sezónu a pol som sa snažil vrátiť a nebolo to vôbec jednoduché. A to fyzicky aj hlavou. Som veľmi rád, že sa mi to podarilo a som späť. Budem robiť všetko pre to, aby som sa tu udržal čo najdlhšie. Hokej ma baví, hrám ho celý život a neviem, čo by som bez neho robil,“ vracia s k dlhej absencii po pretrhnutom prednom krížnom väze.

Keďže dôvera z materskej Dukly Trenčín neprišla, o reštart kariéry sa pokúsil v súčasnom tíme. „V Nových Zámkoch sa cítim dobre, hoci nemôžem povedať, že by som sa v Trenčíne cítil zle. Som veľmi rád, že po dlhom a ťažkom zranení som dostal šancu v tíme „býkov“. Snažím sa im to vrátiť najviac, ako viem. Dúfam, že v klube sú so mnou spokojní. Uvidíme, čo bude ďalej.“

Veľa fanúšikov by si ho vedelo predstaviť opäť v drese „vojakov“. Ako sám priznáva, v lete bola na stole aj možnosť návratu. „Nejaké jednanie prebehlo, no nedotiahlo sa to do konca. Viac by som to už nerozoberal. Dopadlo to takto a je zbytočne sa pozerať dozadu. Treba žiť v prítomnosti a snažiť sa robiť s tým, čo je teraz na stole.“

V posledných zápasoch bol usmievavý obranca na ľade veľmi ľahko rozoznateľný. Okrem kapitánskeho „céčka“ na drese nastupoval netradične s košíkom. „Mal som ďalšiu smolu. Na tréningu som dostal zrazený puk do tváre, mal som zlomenú jarmovú kosť a hornú sánku. Našťastie je to zranenie, s ktorým sa dá v košíku fungovať,“ ozrejmil na záver rozhovoru pre hockeyslovakia.sk Matúš Holenda.


Ďalšie články