Hokejová infraštruktúra sa rozrastá. V septembri otvoria halu v Liptovskom Hrádku aj akadémiu v Trenčíne

TRENČIN (SZĽH) - Hokejoví funkcionári, zástupcovia väčších či menších klubov a samospráv, odborníci, ale aj zanietení nadšenci z celého Slovenska sa stretli v Liptovskom Hrádku na konferencii Slovenského zväzu ľadového hokeja o obnove hokejovej infraštruktúry.

Témou obsahovo bohatej zhruba päťhodinovej odbornej konferencie bola predovšetkým problematika výstavby nových hokejových arén a multifunkčných centier, respektíve zveľaďovania už existujúcich zimných štadiónov.

Ako prvý pred niečo viac ako stovkou prítomných v liptovskohrádockom Dome kultúry vystúpil primátor mesta Branislav Tréger. Práve v Liptovskom Hrádku sa minulý rok začalo s výstavbou prvého Športového komunitného centra na Slovensku. Mála multifunkčná športová hala v areáli Základnej školy na Hradnej ulici slúži ako pilotný projekt, podľa ktorého sa bude postupovať pri výstavbe ďalších hál po celom Slovensku. „Blížime sa do finále. Predpokladám, že keď sa hala spustí do užívania, čo by malo nastať v septembri tohto roka, tak bude stále vypredaná. Takáto pohybová aktivita v meste doteraz chýbala, záujem je už teraz veľký,“ podotkol Tréger. Základný kameň haly bol poklepaný v novembri 2018 a predchádzala tomu dlhá administratívna a legislatívna príprava. Zväz chce takouto formou spolupráce s jednotlivými samosprávami naučiť deti korčuliarskej gramotnosti a tiež ich prilákať k ľadovému hokeju.

 

Snahou prilákať deti k športu

Prezident SZĽH Martin Kohút vyzdvihol bezproblémovú spoluprácu medzi hokejovým zväzom a mestom Liptovský Hrádok. „Naším cieľom je, aby sa všetky deti z Liptovského Hrádku a okolia naučili do veku ôsmich rokov korčuľovať. Výučbu detí v základoch korčuľovania sme si teraz vyskúšali počas nášho korčuliarskeho programu prebiehajúceho v desiatich slovenských mestách. V rámci tohto programu sa deti naučili korčuľovať bez toho, aby ich rodičia museli vynaložiť nejaké finančné prostriedky,“ povedal Kohút vo svojom vystúpení.

Ďalej poukázal na to, že formou priamych investícií alebo spoluinvestícií SZĽH a taktiež vďaka výraznej pomoci samospráv a súkromných subjektov došlo k úplnej alebo čiastočnej rekonštrukcii 14-tich štadiónov. Prítomným zároveň vysvetlil, prečo je dôležité okrem veľkých štadiónov venovať pozornosť aj halám s ľadovou plochou s rozmermi 40x20 metrov. „Tieto malé plochy sú súčasťou jedného veľkého systému, ktorého cieľom je dostať deti k športu. Podľa dostupných štatistík zo zhruba 250 000 detí navštevujúcich prvý až piaty ročník základných škôl je len 10% zaregistrovaných v športových kluboch.“

Prezident SZĽH sa venoval aj téme vzniku hokejových akadémií, z ktorých prvá bude otvorená na začiatku nového školského roka v Trenčíne. „Už prebehli prijímacie skúšky do prvého ročníka a v septembri by tak mali do akadémie nastúpiť prví žiaci. Pre potreby tejto akadémie vznikne v Trenčíne nová hala s ľadovou plochou,“ uviedol Kohút.

 

Zazneli viaceré odborné príspevky

Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry hovorila o mechanizmoch podpory obnovy verejných budov, kam sa radia nenávratné finančné príspevky, finančné nástroje a garantované energetické služby. Prítomným predostrela prehľad jednotlivých výziev, do ktorých sa môžu svojimi projektmi zapojiť a v ktorých sa nachádzajú voľné prostriedky v hodnote miliónov eur.

Na jej vystúpenie nadviazal svojou prezentáciou o technologickej obnove na zimných štadiónoch a spôsobe jej financovania Ing. Michal Adámek z Východoslovenskej energetiky, a. s.

Konferencia v Liptovskom Hrádku nadväzovala na minuloročné stretnutie v Šali, na ktorom boli okrem iných prezentované projekty MM arény v Krásne nad Kysucou, košickej Crow Areny a JL arény v Liptovskom Mikuláši. Podobne ako pred rokom vystúpil so svojou prezentáciou Tomáš Halas z českej spoločnosti H+H Technika, ktorá zabezpečuje komplexné technologické systémy pre zimné štadióny a naprojektovala tridsať zimných štadiónov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku a v Rakúsku. Ako ďalší v poradí mal svoj odborný príspevok o energetickom manažmente a službách v podmienkach zimného štadióna Ing. Jozef Chudej zo SmartEn, a. s.

Cenné skúsenosti z Pezinka, Kežmarku a Žiaru nad Hronom

O výstavbe zimného štadióna Aréna Pezinok hovoril Ing. Marek Majdák. Podotkol, že od spustenie ostrej prevádzky uplynul presne jeden rok a aréna sa stala domácim stánkom mládežníckeho klubu HK´18 Karpatský Sokol. „Na štadióne využívame nepriame chladenie, ktoré ma viacero výhod. V prípade úniku čpavku, ktorého je potrebných 120 kilogramov, nehrozí ohrozenie zdravia ľudí nachádzajúcich sa v okolí štadióna, nie je potrebný zamestnanec, ktorý by sa staral o vzduchotechniku a výhodou tohto systému je tiež to, že sme nemuseli riešiť viacero legislatívnych nariadení. Na zabezpečenie plynulého fungovania štadióna máme zamestnaného jedného manažéra, troch technických pracovníkov, dve upratovačky a dve recepčné. Externisti nám zabezpečujú účtovníctvo či marketing,“ uviedol Majdák.

Po zrušení plánovanej zimnej deaflympiády na rok 2011 zostalo mesto Kežmarok bez zimného štadióna a trvalo dlhých deväť rokov, kým sa hokejovú tradíciu v meste podarilo obnoviť. „V prvej etape sme dokázali sfunkčniť ľadovú plochu a vytvoriť základné zázemie, bez ktorého by nebolo možné fungovať. „Štartovaciu“ sezónu odohrali dve detské družstvá a takisto tím seniorov nastupujúci v druhej lige. Naším cieľom je postupne obsadiť všetky mládežnícke kategórie a spraviť zo štadióna multifunkčnú arénu určenú na celoročné využitie. V priebehu dvoch – troch rokov by mal byť štadión kompletne dobudovaný,“ vyjadril sa Peter Hoffman.

Jeho menovec Peter Uhrovič zo Žiaru nad Hronom priblížil, ako bolo postupne obnovované fungovanie tamojšieho zimného štadióna, ktorého prevádzka bola v roku 2009 zastavená z dôvodu vysokej energetickej náročnosti a následne objekt výrazne poškodili povodne počas nasledujúcich dvoch rokoch. „Z tohto dôvodu sa štadión nachádza akoby v bazéne, obklopujú ho betónové múry a tým bol vytvorený umelý kanál, vďaka ktorému zrážky v prípade storočnej či tisícročnej vody obtečú štadión.“ Komplexná rekonštrukcia hokejovej arény v Žiari nad Hronom by mala byť sfinalizovaná už o necelé dva mesiace. Vlastníkom štadióna sú Technické služby Žiar nad Hronom a užívateľom spoločnosť Sport Trend, s. r. o. „Je to veľmi neštandardný model, ktorý si vyžadoval odvahu zo strany primátora mesta a riaditeľa technických služieb. Podobný model sa však mestu osvedčil aj pri iných športoviskách a preto bol zvolený aj pre hokejový štadión,“ uzavrel Uhrovič.



Odporúčame