Prvá účasť v play-off, prvá medaila. Michalovskí hokejisti predviedli ziskom bronzu pozoruhodný zápis do histórie a hneď pri svojej premiére vo vyraďovacej časti za sebou nechali výrazne zvučnejšie značky slovenského hokeja.
Získaný bronz sa však hráčom Dukly očividne málil. Medaily si na krk nezavesili a rýchlym odchodom do šatne oželeli aj spomienku v podobe historickej tímovej fotografie prvého michalovského medailistu.
„Takto po zápase je cítiť sklamanie,“ priznal asistent trénera Juraj Faith. „Ak sa však na to vyspíme, tak to určite úspech je. Michalovce sú prvý rok v play-off a dokázali skončiť pred veľkými klubmi. Finále je teda právom také, aké je a Michalovce sú hneď za nimi.“
Sklamanie „Líšok“ umocňoval fakt, že mali semifinálovú sériu rozohranú na jednotku. Po úvodných dvoch domácich výhrach si štyri prehry v rade rozhodne nepripúšťali.
„Začiatok série bol dobrý, aj keď aj v prvých zápasoch sme museli vynaložiť na víťazstvá veľké úsilie. Potom prišli stretnutia, v ktorých mal Poprad naozaj navrch. Nehrali sme dobrý hokej a chýbala aktivita. Dnes sa to otočilo a tento šiesty zápas sme odohrali výborne. Bohužiaľ nás však ubíjala efektivita a v tomto zápase to vyvrcholilo,“ povzdychol si Faith.
Aj podľa útočníka Mareka Bartánusa hrala Dukla v šiestom zápase oveľa lepšie, ako v predošlých troch dueloch. „Mali sme kopec šancí, ale nepadlo nám to tam. Bojovali sme až do konca, ale nevyšlo to. V hlave je teraz veľa emócií a na hodnotenie si ešte treba trochu počkať. Pre Michalovce je však bronzová medaila veľký úspech. V novembri sme boli na desiatom mieste a vtedy sme si ani nepredstavovali, že to bude takto fajn. Samozrejme, s jedlom rastie chuť a neskôr sme verili v ešte krajší výsledok. Poprad to však zvládol lepšie a gratulujem mu k postupu do finále.“
.jpg)
Po psychicky náročnej domácej prehre v piatom zápase (Michalovce inkasovali rozhodujúci gól v predĺžení), potrebovali Zemplínčania pod Tatrami dobrý úvod podporený vedúcim gólom.
„Presne tak, chceli sme na nich vybehnúť a streliť prvý gól,“ potvrdil zápasový plán útočník Jakub Suja. „Prvých desať minút sme aj ten tlak mali, ale prvý gól nás trochu zrazil. Stále sme sa hecovali a verili sme, že to príde. V závere sme znížili, ale zo záverečného tlaku sme už vyrovnať nedokázali.“
Jediný michalovský gól z hokejky Jakuba Suju prišiel za stavu 0:2 necelých sedem minút pred koncom tretej tretiny. Gól Mika Dalhuisena do prázdnej bránky však predstavoval definitívny klinec do oranžovo-čiernej rakvy.
„Do Popradu sme vtedy išli s tým, že chceme vyhrať aspoň raz. Nevyšlo to a možno nám to trochu zviazalo ruky. Neuspeli sme v piatom súboji doma a v šiestom nám chýbal prvý gól. Bohužiaľ, dali viac gólov, vyhrali sériu a postúpili teda právom,“ zhodnotil športovým spôsobom celú sériu 32-ročný útočník.
Prvotné sklamanie však určite rýchlo nahradí triezvejší pohľad na vec a ten hovorí jasne – zisk bronzovej medaily je pre Michalovce krásnym úspechom.
„Niekedy v úvode decembra by sme bronz určite brali, teraz sa nám trochu máli. Hrali sme totiž dobrý hokej, vytiahli sme sa na druhé miesto a po postupe cez ťažký Trenčín sme si verili aj na Poprad. Hrá sa však na štyri víťazstvá a tie získali oni. Je to škoda, pretože sa tu zišla vynikajúca partia a v šatni som cítili pozitívne nastavenie,“ dodal Jakub Suja.
