História hokejových MS od A po Z

Logo MS 2007 v Rusku

Len tri krajiny dokázali v histórii získať tri tituly majstra sveta v jednom slede. Okrem dlhodobo kraľujúcich "mančaftov" Sovietskeho zväzu a Kanady sa to podarilo aj Českej republike. Najdlhšiu sériu titulov v nepretržitej sérii majú na konte Sovieti, ktorí si v rokoch 1963 až 1971 odnášali zo svetových šampionátov deväťkrát za sebou len zlaté medaily. Hráči ZSSR potom trikrát za sebou triumfovali v rokoch 1973 - 1975 a päťkrát v období 1978 - 1983 (v roku 1980 sa MS neuskutočnili). Kanaďania vyhrali prvých šesť svetových šampionátov (1920, 1924, 1928, 1930, 1931, 1932), trikrát v rade sa tešili na MS 1937 - 1939. Ďalšie MS sa po roku 1939 pre II. svetovú vojnu konali až v roku 1948 a opäť triumfovali Kanaďania. Javorové listy mali opäť šancu na zlatý hetrik v roku 2005, po víťazstvách v rokoch 2003 a 2004 však vo finále vo Viedni prehrali s Českom. Česi triumfovali na MS 1999 v Nórsku a titul obhájili aj v ruskom Petrohrade 2000 a Nemecku 2001.

Prehľad hokejových majstrov sveta (1920 - 2006):

2006 - Švédsko, 2005 - Česko, 2004 - Kanada, 2003 - Kanada, 2002 - Slovensko, 2001 - Česko, 2000 - Česko, 1999 - Česko, 1998 - Švédsko, 1997 - Kanada, 1996 - Česko, 1995 - Fínsko, 1994 - Kanada, 1993 - Rusko, 1992 - Švédsko, 1991 - Švédsko, 1990 - ZSSR, 1989 - ZSSR, 1987 - Švédsko, 1986 - ZSSR, 1985 - ČSSR, 1983 - ZSSR, 1982 - ZSSR, 1981 - ZSSR, 1979 - ZSSR, 1978 - ZSSR, 1977 - ČSSR, 1976 - ČSSR, 1975 - ZSSR, 1974 - ZSSR, 1973 - ZSSR, 1972 - ČSSR, 1971 - ZSSR, 1970 - ZSSR, 1969 - ZSSR, 1968 - ZSSR, 1967 - ZSSR, 1966 - ZSSR, 1965 - ZSSR, 1964 - ZSSR, 1963 - ZSSR, 1962 - Švédsko, 1961 - Kanada, 1960 - USA, 1959 - Kanada, 1958 - Kanada, 1957 - Švédsko, 1956 - ZSSR, 1955 - Kanada, 1954 - ZSSR, 1953 - Švédsko, 1952 - Kanada, 1951 - Kanada, 1950 - Kanada, 1949 - ČSR, 1948 - Kanada, 1947 - ČSR, 1939 - Kanada, 1938 - Kanada, 1937 - Kanada, 1936 - V. Británia, 1935 - Kanada, 1934 - Kanada, 1933 - USA, 1932 - Kanada, 1931 - Kanada, 1930 - Kanada, 1928 - Kanada, 1924 - Kanada, 1920 - Kanada.

Historická medailová tabuľka majstrovstiev sveta v hokeji pred 71. MS v Moskve:

Kanada 23 - 11 - 9, ZSSR 22 - 7 - 5, Švédsko 8 - 18 - 14, Československo 6 - 12 - 16, Česko 5 - 1 - 3, USA 2 - 9 - 5, Fínsko 1 - 5 - 2, Veľká Británia 1 - 2 - 2, SLOVENSKO 1 - 1 - 1, Rusko 1 - 1 - 1, Nemecko 0 - 2 - 2, Švajčiarsko 0 - 1 - 8, Rakúsko 0 - 0 - 2

Prehľad všetkých medailistov v histórii majstrovstiev sveta v hokeji (1920 - 2006):

2006 (Riga): 1. Švédsko, 2. Česko, 3. Fínsko
2005 (Viedeň, Innsbruck): 1. Česko, 2. Kanada, 3. Rusko
2004 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. USA
2003 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. SLOVENSKO
2002 (Göteborg, Karlstad, Jönköping): 1. SLOVENSKO, 2. Rusko, 3. Švédsko
2001 (Hannover, Norimberg, Kolín): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
2000 (Petrohrad): 1. Česko, 2. SLOVENSKO, 3. Fínsko
1999 (Oslo, Hamar, Lillehammer): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1998 (Zürich, Bazilej): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. Česko
1997 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Česko
1996 (Viedeň): 1. Česko, 2. Kanada, 3. USA
1995 (Štokholm, Gävle): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Kanada
1994 (Val di Fassa, Bolzano, Miláno): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1993 (Dortmund, Mníchov): 1. Rusko, 2. Švédsko, 3. Česko
1992 (Praha, Bratislava): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. ČSFR
1991 (Turku, Tampere): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. ZSSR
1990 (Bern, Fribourg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSFR
1989 (Štokholm, Södertälje): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. ČSSR
1987 (Viedeň): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSSR
1986 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1985 (Praha): 1. ČSSR, 2. Kanada, 3. ZSSR
1983 (Dortmund, Düsseldorf, Mníchov): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1982 (Helsinki, Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1981 (Štokholm, Göteborg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1979 (Moskva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1978 (Praha): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1977 (Viedeň): 1. ČSSR, 2. Švédsko, 3. ZSSR
1976 (Katovice): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1975 (Mníchov, Düsseldorf): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1974 (Helsinki): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1973 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1972 (Praha): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1971 (Bern, Ženeva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1970 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1969 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1968 (Grenoble): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1967 (Viedeň): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1966 (Ľubľana): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1965 (Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1964 (Innsbruck): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1963 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1962 (Colorado Springs, Denver): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. USA
1961 (Ženeva, Lausanne): 1. Kanada, 2. ČSSR, 3. ZSSR
1960 (Squaw Valley): 1. USA, 2. Kanada, 3. ZSSR
1959 (Praha, Bratislava, Ostrava, Brno): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1958 (Oslo): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1957 (Moskva): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSR
1956 (Cortina d´Ampezzo): 1. ZSSR, 2. USA, 3. Kanada
1955 (Krefeld, Düsseldorf, Kolín, Dortmund): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1954 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. Švédsko
1953 (Zürich): 1. Švédsko, 2. NSR, 3. Švajčiarsko
1952 (Oslo): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švédsko
1951 (Paríž): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1950 (Londýn): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1949 (Štokholm): 1. ČSR, 2. Kanada, 3. USA
1948 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. ČSR, 3. Švajčiarsko
1947 (Praha): 1. ČSR, 2. Švédsko, 3. Rakúsko
1939 (Bazilej): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1938 (Praha): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. ČSR
1937 (Londýn): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. Švajčiarsko
1936 (Garmisch Partenkirchen): 1. V. Británia, 2. Kanada, 3. USA
1935 (Davos): 1. Kanada, 2. Švajčiarsko, 3. V. Británia
1934 (Miláno): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1933 (Praha): 1. USA, 2. Kanada, 3. ČSR
1932 (Lake Placid): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1931 (Krynica): 1. Kanada, 2. USA, 3. Rakúsko
1930 (Chamonix, Berlín, Viedeň): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Švajčiarsko
1928 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1924 (Chamonix): 1. Kanada, 2. USA, 3. V. Británia
1920 (Antverpy): 1. Kanada, 2. USA, 3. ČSR

Prehľad najlepších hráčov na jednotlivých postoch (brankár, obranca, útočník), ktorých vyhlasuje direktoriát majstrovstiev sveta v hokeji od roku 1954:

2006 Johan Holmqvist (Švéd.) - Niklas Kronwall (Švéd.) - Sidney Crosby (Kan.)
2005 Tomáš Vokoun (ČR) - Wade Redden (Kan.) - Alexej Kovaľov (Rus.)
2004 Ty Conklin (USA) - Dick Tärnström (Švéd.) - Dany Heatley (Kan.)
2003 Sean Burke (Kan.) - Jay Bouwmeester (Kan.) - Mats Sundin (Švéd.)
2002 Maxim Sokolov (Rus.) - Thomas Rhodin (Švéd.) - Niklas Hagman (Fín.)
2001 Milan Hnilička (ČR) - Kim Johnsson (Švéd.) - Sami Kapanen (Fín.)
2000 Roman Čechmánek (ČR) - Petteri Nummelin (Fínsko) - MIROSLAV ŠATAN (SR)
1999 Tommy Salo (Švédsko) - František Kučera (ČR) - Saku Koivu (Fínsko)
1998 Ari Sulander (Fínsko) - František Kučera (ČR) - Peter Forsberg (Švédsko)
1997 Tommy Salo (Švédsko) - Rob Blake (Kanada) - Mikael Nylander (Švédsko)
1996 Roman Turek (ČR) - Alexej Žitnik (Rusko) - Paul Kariya (Kanada)
1995 Jarmo Myllys (Fínsko) - Christopher Olsson (Švédsko) - Saku Koivu (Fínsko)
1994 Bill Ranford (Kanada) - Magnus Svensson (Švédsko) - Paul Kariya (Kanada)
1993 Petr Bříza (ČR) - Dmitrij Juškievič (Rusko) - Eric Lindros (Kanada)
1992 Tommy Söderström (Švédsko) - Róbert Švehla (ČSFR) - Mats Sundin (Švédsko)
1991 Marcus Ketterer (Fínsko) - Jamie Macoun (Kanada) - Valerij Kamenskij (ZSSR)
1990 Arturs Irbe (ZSSR) - Michail Tatarinov (ZSSR) - Steve Yzerman (Kanada)
1989 Dominik Hašek (ČSSR) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Brian Bellows (Kanada)
1987 Dominik Hašek (ČSSR) - Don Hartsburgh (Kanada) - Vladimir Krutov (ZSSR)
1986 Peter Lindmark (Švédsko) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Vladimir Krutov (ZSSR)
1985 Jiří Králík (ČSSR) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Sergej Makarov (ZSSR)
1983 Vladislav Treťjak (ZSSR) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Jiří Lála (ČSSR)
1982 Jiří Králík (ČSSR) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Viktor Šalimov (ZSSR)
1981 Vladislav Treťjak (ZSSR) - Larry Robinson (Kanada) - Alexander Maľcev (ZSSR)
1979 Vladislav Treťjak (ZSSR) - Jiří Bubla (ČSSR), Valerij Vasiliev (ZSSR) - Wilf Paiement (Kanada), Boris Michajlov (ZSSR), Sergej Makarov (ZSSR) - direktoriát vyhlásil All stars
1978 Jiří Holeček (ČSSR) - Viačeslav Fetisov (ZSSR) - Marcel Dionne (Kanada)
1977 Göran Högosta (Švédsko) - Valerij Vasiliev (ZSSR) - Helmut Balderis (ZSSR)
1976 Jiří Holeček (ČSSR) - František Pospíšil (ČSSR) - Vladimír Martinec (ČSSR)
1975 Jiří Holeček (ČSSR) - Pekka Marjamäki (Fínsko) - Alexander Jakušev (ZSSR)
1974 Vladislav Treťjak (ZSSR) - Lars Sjöberg (Švédsko) - Václav Nedomanský (ČSSR)
1973 Jiří Holeček (ČSSR) - Valerij Vasiliev (ZSSR) - Boris Michajlov (ZSSR)
1972 Jorma Valtonen (Fínsko) - František Pospíšil (ČSSR) - Alexander Maľcev (ZSSR)
1971 Jiří Holeček (ČSSR) - Jan Suchý (ČSSR), Ilpo Koskela (Fínsko) - Anatolij Firsov (ZSSR)
1970 Urpo Ylönen (Fínsko) - Lennart Svedberg (Švédsko) - Alexander Maľcev (ZSSR)
1969 Leif Holmqvist (Švédsko) - Jan Suchý (ČSSR) - Ulf Sterner (Švédsko)
1968 Ken Broderick (Kanada) - Josef Horešovský (ČSSR) - Anatolij Firsov (ZSSR)
1967 Carl Wetzel (USA) - Vitalij Davydov (ZSSR) - Anatolij Firsov (ZSSR)
1966 Seth Martin (Kanada) - Alexander Ragulin (ZSSR) - Konstantin Loktev (ZSSR)
1965 Vladimír Dzurilla (ČSSR) - František Tikal (ČSSR) - Viačeslav Staršinov (ZSSR)
1964 Seth Martin (Kanada) - František Tikal (ČSSR) - Boris Majorov (ZSSR)
1963 Seth Martin (Kanada) - Roland Stoltz (Švédsko) - Miroslav Vlach (ČSSR)
1962 Lennart Häggroth (Švédsko) - John Mayasich (USA) - Sven Tumba Johansson (Švédsko)
1961 Seth Martin (Kanada) - Ivan Tregubov (ZSSR) - Vlastimil Bubník (ČSSR)
1960 Jack McCartan (USA) - Nikolaj Sologubov (ZSSR) - Nils Nilsson (Švédsko)
1959 Nikolaj Pučkov (ZSSR) - Jean Lamirande (Kanada) - Bill Cleary (USA)
1958 Vladimír Nadrchal (ČSR) - Ivan Tregubov (ZSSR) - Charles Burns (Kanada)
1957 Karel Straka (ČSR) - Nikolaj Sologubov (ZSSR) - Sven Tumba Johansson (Švédsko)
1956 Willard Ikola (USA) - Nikolaj Sologubov (ZSSR) - John McKenzie (Kanada)
1955 Don Rigazio (USA) - Karel Gut (ČSSR) - Willy Warwick (Kanada)
1954 Bill Lockhardt (Kanada) - Lars Björn (Švédsko) - Vsevolod Bobrov (ZSSR)

Prehľad All-Star výberov majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré od roku 1961 určujú akreditovaní novinári:

2006: Mezin (Bielor.) - Nummelin (Fín.), Kronwall (Švéd.) - Crosby (Kan.), Výborný (ČR), Ovečkin (Rus.)
2005: Vokoun (ČR) - Kronwall (Švéd.), Židlický (ČR) - Nash, Thornton (obaja Kan.), Jágr (ČR)
2004: Lundqvist (Švéd.) - Chára (SR), Tärnström (Švéd.) - Heatley (Kan.), Peltonen (Fín.), Jágr (ČR)
2003: Burke (Kan.) - Ľ. Višňovský (SR), Bouwmeester (Kan.) - M. Sundin, Forsberg (obaja Švéd.), Heatley (Kan.)
2002: Sokolov (Rus.) - Lintner (SR), Rhodin (Švéd.) - Šatan (SR), Hagman (Fín.), Bondra (SR)
2001: Hnilička (ČR) - Nummelin (Fín.), K. Johnsson (Švéd.) - S. Kapanen (Fín.), Reichel, Ručinský (obaja ČR)
2000: Čechmánek (ČR) - Nummelin (Fínsko), M. Sýkora (ČR) - Šatan (SR), Dopita, Vlasák (obaja ČR)
1999: Salo (Švédsko) - Karalahti (Fínsko), Kubina (ČR) - Selänne, Koivu (obaja Fínsko), Ručinský (ČR)
1998: Salo (Švédsko) - Karalahti (Fínsko), F. Kučera (ČR) - Forsberg, Sundin (obaja Švédsko), Peltonen (Fínsko)
1997: Salo (Švédsko) - Blake (Kanada), Numminen (Fínsko) - Vůjtek (ČR), Nylander (Švédsko), M. Procházka (ČR)
1996: Turek - M. Sýkora (obaja ČR), Žitnik (Rusko) - Vejvoda, Reichel (obaja ČR), Kariya (Kanada)
1995: Turek (ČR) - Sjödin (Švédsko), Jutila (Fínsko) - Peltonen, Koivu, Lehtonen (všetci Fínsko)
1994: Ranford (Kanada) - Jutila (Fínsko), Svensson (Švédsko) - Kurri, Koivu (obaja Fínsko), Kariya (Kanada)
1993: Bříza (ČR) - Manson (Kanada), Biakin (Rusko) - Renberg (Švédsko), Lindros (Kanada), Dahlén (Švédsko)
1992: Ketterer - Jutila (obaja Fínsko), F. Musil (ČSFR) - Varvio (Fínsko), Hrbek (ČSFR), Sundin (Švédsko)
1991: Burke (Kanada) - Kasatonov, Fetisov (obaja ZSSR) - Kurri (Fínsko), Rundqvist (Švédsko), Kamenskij (ZSSR)
1990: Hašek (ČSFR) - Tatarinov, Fetisov - Chomutov (všetci ZSSR), Reichel (ČSFR), Yzerman (Kanada)
1989: Hašek (ČSSR) - Fetisov (ZSSR), Eldebrink (Švédsko) - Makarov, Bykov (obaja ZSSR), Yzerman (Kanada)
1987: Hašek (ČSSR) - Kiessling (NSR), Fetisov - Makarov (obaja ZSSR), G. Truntschka (NSR), Krutov (ZSSR)
1986: Lindmark (Švédsko) - Fetisov, Kasatonov - Makarov, Larionov, Krutov (všetci ZSSR)
1985: Králík (ČSSR) - Fetisov, Kasatonov - Makarov (všetci ZSSR), V. Růžička (ČSSR), Krutov (ZSSR)
1983: Treťjak - Fetisov, Kasatonov - Makarov, Larionov, Krutov (všetci ZSSR)
1982: Králík (ČSSR) - Fetisov, Kasatonov - Makarov (všetci ZSSR), Gretzky, Barber (obaja Kanada)
1981: Lindmark (Švédsko) - Vasiliev (ZSSR), L. Robinson (Kanada) - Makarov, Maľcev, Kapustin (všetci ZSSR)
1979: Treťjak (ZSSR) - Bubla (ČSSR), Vasiliev (ZSSR) - Michajlov, Petrov, Charlamov (všetci ZSSR)
1978: Holeček - Bubla (obaja ČSSR), Fetisov - Maľcev (obaja ZSSR), Hlinka (ČSSR), Kapustin (ZSSR)
1977: Högosta (Švédsko) - Vasiliev (ZSSR), Pospíšil (ČSSR) - Martinec (ČSSR), Petrov, Balderis (obaja ZSSR)
1975: Treťjak (ZSSR) - Marjamäki (Fínsko), Vasiliev (ZSSR) - Petrov, Jakušev (obaja ZSSR), Martinec (ČSSR)
1974: Larsson - Sjöberg (obaja Švédsko), Vasiliev (ZSSR) - Martinec, Nedomanský (obaja ČSSR), Jakušev (ZSSR)
1973: Holeček (ČSSR) - B. Salming (Švédsko), Gusev - Michajlov, Petrov, Charlamov (všetci ZSSR)
1972: Holeček - Machač, Pospíšil (všetci ČSSR) - Vikulov, Maľcev, Charlamov (všetci ZSSR)
1971: Holeček - Suchý (obaja ČSSR), Koskela (Fínsko) - Vikulov, Maľcev, Firsov (všetci ZSSR)
1970: Hölmqvist - Svedberg (obaja Švédsko), Suchý (ČSSR) - Maľcev (ZSSR), Nedomanský (ČSSR), Firsov (ZSSR)
1969: DzurilIa (ČSSR) - Svedberg (Švédsko), Suchý (ČSSR) - Firsov (Rus.), Sterner (Švéd.), Nedomanský (ČSSR)
1968: Broderick (Kanada) - Svedberg (Švédsko), Suchý (ČSSR) - Ševčík (ČSSR), Huck (Kanada), Firsov (ZSSR)
1967: Wetzel (USA) - Ragulin (ZSSR), Brewer (Kanada) - Almetov, Alexandrov, Firsov (všetci ZSSR)
1966: Martin - Begg (obaja Kanada), Ragulin (ZSSR) - Loktev (ZSSR), Huck (Kanada), Alexandrov (ZSSR)
1965: Dzurilla (ČSSR) - Ragulin (ZSSR), Tikal (ČSSR) - Loktev, Almetov (obaja ZSSR), Jiřík (ČSSR)
1964: Martin (Kanada) - Ragulin (ZSSR), Seiling (Kanada) - Bourbounnais (Kanada), Jakušev (ZSSR), Černý (ČSSR)
1963: Svensson (Švédsko) - Smith (Kanada), Ragulin (ZSSR) - Vlach (ČSSR), Tambellini (Kanada), Mild (Švédsko)
1962: Häggroth (Švédsko) - Smith, Douglas (obaja Kanada) - Nillsson, Sterner (obaja Švédsko), McLeod (Kanada)
1961: Martin - Smith, Sly (všetci Kanada) - Vlach (ČSSR), Legace (Kanada), Majorov (ZSSR)

Prehľad najúspešnejších jednotlivcov z MS

Najúspešnejším mužom histórie majstrovstiev sveta v hokeji je brankár niekdajšej reprezentácie ZSSR Vladislav Treťjak. Fenomenálny gólman sa tešil z desiatich zlatých, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily. Jeho krajan Alexander Ragulin získal len o jednu striebornú medailu menej. V prehľade najúspešnejších jednotlivcov na MS podľa počtu cenných kovov sú na popredných miestach hráči bývalého ZSSR, ktorí kraľovali svetovému hokeju v druhej polovici 20. storočia. Kanaďania, ktorí dominovali v prvej polovici 20. storočia, posielali na každý svetový šampionát iný klubový tím a len minimum hráčov z krajiny "javorového listu" získalo viac ako jednu zlatú medailu.

Najúspešnejší jednotlivci na MS
MS Medaily
10 titulov
Vladislav Treťjak 1970-1983 10 2 1
Alexander Ragulin 1961, 1963-1973 10 1 1

9 titulov
Alexander Maľcev 1969-78, 81, 83 9 2 1
Vladimír Petrov 1969-1981 9 2 1
Vitalij Davydov 1963-1972 9 1 -
Viačeslav Staršinov 1961, 1963-71 9 - 1

8 titulov
Boris Michajlov 1969-1979 8 2 1
Valerij Charlamov 1969-1979 8 2 1
Vladimír Lutčenko 1969-1979 8 2 1
Valerij Vasiliev 1970, 1972-82 8 2 1
Sergej Makarov 1978-1991 8 1 2
Viktor Kuzkin 1963-69, 1971-72 8 1 -
Viktor Konovalenko 1961, 1963-68, 1970-71 8 - 1
Anatolij Firsov 1964-1971 8 - -

7 titulov
Viačeslav Fetisov 1978, 1981-1991 7 1 2
Sergej Kapustin 1974-1983 7 1 1
Vladimír Vikulov 1966-72, 1975 7 1 -
(všetci ZSSR)

Prvenstvo Prahy a Ostravy 2004

Titul najnavštevovanejších MS v histórii patrí turnaju v Prahe a Ostrave v roku 2004. Zápasy v Sazka aréne a ČEZ aréne videlo dovedna 552 097 divákov, jeden duel v priemere 9858 ľudí. Vlani prišlo do hál v lotyšskej Rige celkovo 324 794 divákov. V priemere tak jeden zápas 70. svetového šampionátu v Arene Riga a Skonto Arene videlo 5799 fanúšikov. Zatiaľ posledné majstrovstvá sveta sú z hľadiska diváckeho záujmu v celkovej bilancii na 7. mieste. Na 2. mieste je šampionát z Fínska z roku 1997, keď v Helsinkách, Tampere a Turku prišlo do hľadísk 526-tisíc fanúšikov. Na 3. mieste v historickej tabuľke MS je turnaj 2003 takisto vo Fínsku so 454 693 divákmi, štvrtá priečka patrí Nemecku 2001 (407 542 ľudí).

Najnavštevovanejšie svetové šampionáty histórie:
1. Česko 2004 552 097 divákov
2. Fínsko 1997 526 172
3. Fínsko 2003 454 693
4. Nemecko 2001 407 000
5. Švédsko 1989 388 000
6. Švédsko 1995 325 571
7. Lotyšsko 2006 324 794
8. Rakúsko 2005 323 974
9. Rusko 2000 318 449
10. Fínsko 1991 310 627
11. Švédsko 2002 305 541

Rekordérov stíha Nummelin

Historickými rekordérmi v počte účastí na svetových šampionátoch elitnej kategórie v hokeji sú bývalí reprezentanti Česko-Slovenska a Švédska Jiří Holík a Sven Tumba Johansson. Obaja absolvovali štrnásť turnajov. Súčasní hráči už rekord Holíka s Johanssonom ohrozujú, najbližšie k nemu má Fín Petteri Nummelin. Ak sa dostane do užšej nominácie Suomi, v Moskve ho čaká už v poradí 13. svetový šampionát, od roku 1995 nechýbal ani na jednom turnaji. Vyše 200-násobný fínsky reprezentant sa v tabuľke účasti na šampionátoch dotiahne na fenomenálneho brankára Vladislava Treťjaka, Švéda Ronalda “Sura-Pelle” Petterssona či krajana Lasseho Oksanena.

Nummelinovi môžu konkurovať len Čech David Výborný a Švéd Jörgen Jönsson. Obaja pocestujú do Moskvy už na svoje dvanáste majstrovstvá sveta. Čech Výborný má na svojom konte aj 5 titulov šampióna a v roku 2005 pohár pre majstra sveta dvíhal vo Viedni dokonca ako kapitán. "Určite raz príde čas, že sezónu nebudem končiť majstrovstvami sveta. Nemôžem hrať do štyridsiatky. Každú novú šancu však vítam," povedal 32-ročný Výborný, ktorý na MS debutoval v roku 1994 v Taliansku.
Jönsson môže v Moskve nastúpiť na svoj 280. zápas v národnom tíme Troch koruniek. Neexistuje iný hráč na súčasnej medzinárodnej scéne, ktorý by mal toľko štartov. Jönsson a Výborný sa pravdepodobne zaradia medzi velikánov minulosti - Alexandra Maľceva, Rolanda Stoltza, Alexandra Ragulina a Vladimira Petrova, ktorí majú na konte po dvanásť štartov na MS. "V minulosti som si ani nevedel predstaviť, že by som sa do tejto spoločnosti dostal. Mal som aj šťastie. Som rád, že som stále súčasťou švédskeho tímu, s ktorým som dosiahol veľa úspechov," uviedol Jönsson, ktorý odmieta odchod do NHL a pravidelne hráva za Färjestad vo švédskej elitserien. Najviac zápasov v histórii - až 123, odohral na MS Jiří Holík. Najproduktívnejším hráčom je zasa Boris Michajlov. Bývalý hráč ZSSR nazbieral v 105 stretnutiach na svetových šampionátoch 169 bodov.

Prehľad hráčov, ktorí najčastejšie hrali na turnajoch elitnej kategórie MS:
1. Jiří Holík (ČSSR) 14 (1964-1977), Sven Tumba Johansson (Švéd.) 14 (1952-1966)
3. Lasse Oksanen (Fín.) 13 (1964-1977), Dieter Hegen (Nem.) 13 (1982-1998), Ronald Pettersson (Švéd.) 13 (1955-1967), Vladislav Treťjak (ZSSR) 13 (1970-1983), Udo Kiessling (Nem.) 13 (1973-1991)
8. Alexander Maľcev (ZSSR) 12 (1969-1983), Roland Stoltz (Švéd.) 12 (1957-1968), Alexander Ragulin (ZSSR) 12 (1961, 1963-1973), Vladimir Petrov (ZSSR) 12 (1969-1981), Petteri Nummelin (Fín.) 12 (1995 - doteraz)
13. Valerij Vasiljev (ZSSR) 11 (1970-1982), Esa Peltonen (Fín.) 11 (1967-1978), František Pospíšil (ČSSR) 11 (1967-1977), Oldřich Machač (ČSSR) 11 (1968-1978), Vladimir Lutčenko (ZSSR) 11 (1969-1979), Boris Michajlov (ZSSR) 11 (1969-1979), Valerij Charlamov (ZSSR) 11 (1969-1979), Sergej Makarov (ZSSR) 11 (1978-1991), Vladimír Martinec (ČSSR) 11 (1970-1981), Veniamin Alexandrov (ZSSR) 11 (1957-1968), Ulf Sterner (Švéd.) 11 (1960-1973), Ivan Hlinka (ČSSR) 11 (1970-1981), Raimo Helminen (Fín.) 11 (1985-2002), David Výborný (ČR) 11 (1994 - doteraz), Jörgen Jönsson (Švéd.) 11 (1994 - doteraz)

Hráči s najvyšším počtom zápasov na MS v hokeji:
1. Jiří Holík (ČSSR) 123, 2. Lasse Oksanen (Fín.) a Vladislav Treťjak (ZSSR) obaja 117, 4. Oldřich Machač (ČR) 113, 5. Udo Kiessling (Nem.) 109, 6. Dieter Hegen (Nem.) 106, 6. Viačeslav Fetisov (ZSSR) 106, 7. Boris Michajlov (ZSSR) a Valerij Charlamov (ZSSR) 105, 9. Vladimir Petrov (ZSSR), Vladimír Martinec (ČSSR), František Pospíšil (ČR) všetci po 102

Najproduktívnejší hráči histórie MS:
1. Boris Michajlov 169 bodov, 2. Valerij Charlamov 159, 3. Alexander Maľcev 156, 4. Vladimir Petrov (všetci ZSSR) 154, 5. Sven Tumba Johansson (Švéd.) 127, 6. Sergej Makarov (ZSSR) 118, 7. Vladimír Martinec (ČSSR) 110, 8. Vaniamin Alexandrov (ZSSR) 104, 9. Jiří Holík (ČSSR) 104, 10. Anatolij Firsov (ZSSR) 101.

Klub "Triple Gold" má zatiaľ 18 členov

Švédski hokejisti Nicklas Lidström a Fredrik Modin sa vďaka triumfu na vlaňajších zimných olympijských hrách v Turíne stali zatiaľ poslednými členmi prestížneho klubu Triple Gold. Doteraz sa podarilo získať "zlatú trojkorunu" v podobe víťazstiev na zimných olympijských hrách, majstrovstvách sveta a v Stanleyho pohári len 18 hokejistom. V menoslove hráčov so zlatou trojkorunou aktuálne figuruje šesť Rusov, rovnaký počet Švédov, štyria Kanaďania a dvaja Česi. Ako prví sa do histórie zapísali v roku 1994 Švédi Thomas Jönsson, Hakan Loob a Mats Näslund, o dva roky neskôr sa k nim pridal ďalší hráč Tre kronor Peter Forsberg a aj Rusi Valerij Kamenskij a Alexej Gusarov. V roku 1997 si zbierku troch najcennejších triumfov skompletizovali Viačeslav Fetisov a Igor Larionov, v roku 2000 sa pridala ďalšia ruská dvojica Alexander Mogiľnyj a Vladimir Malachov. Víťazstvom na ZOH 2002 sa do elitného klubu dostali Kanaďania Brendan Shanahan, Joe Sakic a Rob Blake, ktorých v Prahe 2004 doplnil po zisku titulu svetového šampióna ich krajan Scott Niedermayer. O rok neskôr vo Viedni do elitného klubu pribudli aj Česi Jaromír Jágr a Jiří Šlégr, po ZOH 2006 sa pridala aj spomenutá dvojica Švédov Nicklas Lidström a Fredrik Modin.

Prehľad hokejistov so zlatou trojkorunou (triumf na OH, MS a zisk Stanleyho pohára):
Jaromír Jágr (ČR), Jiří Šlégr (ČR), Scott Niedermayer (Kan.), Brendan Shanahan (Kan.), Joe Sakic (Kan.), Rob Blake (Kan.), Thomas Jönsson (Švéd.), Hakan Loob (Švéd.), Mats Näslund (Švéd.), Peter Forsberg (Švéd.), Nicklas Lidström (Švéd.), Fredrik Modin (Švéd.), Valerij Kamenskij (Rus.), Alexej Gusarov (Rus.), Viačeslav Fetisov (Rus.), Igor Larionov (Rus.), Alexander Mogiľnyj (Rus.), Vladimir Malachov (Rus.)