BRATISLAVA (SZĽH) – Slovenský zväz ľadového hokeja zorganizoval v stredu webinár pre mládežníckych trénerov pôsobiacich v Extralige juniorov, 1. lige juniorov, Kaufland Extralige dorastu a K-Classic 1. lige dorastu. Seminár sa skladal z dvoch častí. „V prvej sa účastníkom prihovoril trénerský štáb slovenskej juniorskej reprezentácie z nedávnych MSJ v Kanade na čele s hlavným koučom Ivanom Fenešom, v druhej tréneri absolvovali workshop zameraný na analýzu všeobecných tréningových ukazovateľov, v rámci ktorej boli prezentované aj spracované podklady od mládežníckych trénerov zhromaždené v tréningovom portáli mládeže (TPM),“ objasnil manažér vzdelávania trénerov Igor Andrejkovič.
V prvej fáze stredajšieho webinára prezentoval trénerský štáb juniorskej reprezentácie svojim kolegom z prostredia mládežníckeho klubového hokeja poznatky z nedávnych majstrovstiev sveta juniorov, ktoré tri dni po oficiálnom začiatku prerušila narastajúca omikronová vlna koronavírusovej pandémie. Online prítomný nebol len hlavný tréner Ivan Feneš, ale aj trojica jeho asistentov – Martin Štrbák, Tibor Tartaľ a Američan Scott Moser.
„Trénerom, ktorí nemajú možnosť byť súčasťou realizačných tímov na vrcholných podujatiach, sme chceli priblížiť, ako sa pripraviť na takýto šampionát a ako počas neho pracovať. Rovnako sme sa chceli podeliť s našimi skúsenosťami či poznatkami a trénerom rozšíriť obzor,“ ozrejmil podstatu prvej fázy webinára Ivan Feneš.
Trénerskí respondenti mali na kvarteto spíkrov viacero otázok ohľadom herného systému, ktorým sa juniorská reprezentácia prezentovala na MSJ. V rámci šampionátu odohrala dvadsiatka tri zápasy. V jedinom prípravnom pokorila Nemecko 4:0, v dvoch súťažných napriek výborným výkonom podľahla USA 2:3 a Švédsku 0:3. „Som veľmi rád, že sa nám podarilo pripojiť aj Scotta Mosera, nášho amerického asistenta, ktorý mal v zámorí hlbokú noc. Napriek tomu bol celý čas s nami. Tiež mal možnosť prezentovať pár svojich myšlienok a trénerom-kolegom objasniť, ako sme spolu fungovali,“ dodal Ivan Feneš.
Popoludní sa webinár preklopil do druhej fázy. Jeho hlavnou samostatnou témou bola analýza všeobecných trénerských ukazovateľov, v rámci ktorej sa rovnakému auditóriu – trénerom v dorasteneckých a juniorských mládežníckych súťažiach – prihovárali za metodické oddelenie jeho mentor Ján Filc spoločne s kolegom Martinom Štrbákom, ktorý zozbieral všetky podnety a dáta k diskusii. Najskôr sa zvlášť venovali skupine trénerov z Kaufland Extraligy dorastu a K-Classic 1. ligy dorastu, následne zvlášť koučom z Extraligy juniorov a 1. ligy juniorov. „Najskôr sme spoločne asi tretinu času s každou skupinou venovali prvej fáze webinára spojenej s herným prejavom reprezentácie do 20 rokov na juniorskom šampionáte, neskôr sme prešli k hlavnej téme, a síce k analýze hodnôt z tréningového procesu zaznamenaných v TPM,“ rozhovoril sa na margo obsahovej stránky Ján Filc. „Zaujímalo nás, či za daných podmienok je možné priblížiť sa k odporúčaným hodnotám tréningových objemov, respektíve či a ako vieme reagovať na možnosti tréningu, ktoré jednotlivé kluby v dnešnej dobe majú. Zistili sme, že odporúčanú záťaž dokážeme v súčasnosti napĺňať len na asi 55 percent celkového objemu, čo je veľmi výrazný pokles. Na jednej strane je spôsobený covidovými opatreniami, na druhej nám tieto čísla ukazujú, že tréningový objem na ľade v kategóriách dorastu a juniorky nie je dostačujúci. Na základe tejto analýzy si musíme v prvom kroku jednotlivé príčiny poklesu pomenovať a v ďalšom sa ich snažiť postupne odstraňovať, aby sme sa dokázali posúvať vpred nielen vo všeobecných ukazovateľoch, ale aj tých špeciálnych. Dôležité pritom je, aby v celom procese zachovali potrebnú systematickosť,“ pokračoval mentor zväzových metodikov.
Ak by sme opomenuli súčasné covidové opatrenia, jedným z hlavných problémov, ktoré analýza odhalila, je nedostatok „ľadohodín“ predmetných kategórií v tréningovom zaťažení. Dorastenci a juniori sú stredoškoláci, ktorí dnes – nateraz okrem Trenčína a Košíc, kde naberá na funkčnosti proces hokejových akadémií – chodia dopoludnia riadne do školy. „A to znamená, že priestor, v ktorom môžu realizovať tréningový proces, je limitovaný približne na obdobie medzi pätnástou hodinou popoludní až devätnástou hodinou večer. Navyše ak je v meste iba jedna plocha, z ktorej ešte prevádzkovateľ potrebuje vyčleniť určitý čas prenájmu ľadu na komerčný účel, je obrovský problém priblížiť sa k nevyhnutnému tréningovému objemu pre ideálny rozvoj. Za škandinávskymi či severoamerickými krajinami zaostávame ročne pri tréningu v spomínaných kategóriách o pätnásť až dvadsať percent z hľadiska objemu na ľade. A to za normálnych podmienok, nieto v covidovom období,“ hovorí Ján Filc.
Na margo riešenia nelichotivej situácie dodáva: „Musíme hľadať spôsoby, ako všetko negatívne eliminovať a pokúsiť sa vytvoriť lepšie podmienky. Najmä z obsahového hľadiska sa musíme pokúšať nahrádzať nedostatok objemu na ľade.“
