Extraliga odštartuje 24. septembra, kluby čakajú na kompenzácie

ZVOLEN (SZĽH) - Začiatok novej extraligovej sezóny, nasadzovanie mladých hráčov, kvóty pre legionárov, model súťaže, pokračovanie Miškovca, Prešov na mape najvyššej súťaže. To je zoznam nosných tém, ktoré sa rozoberali na stredajšom zasadnutí APHK s prezidentom SZĽH Miroslavom Šatanom vo Zvolene. Niektoré z nich už dostali reálnejšie kontúry, na výsledky ďalších si ešte nejaký čas budeme musieť počkať.

Známy dátum štartu aj limity na legionárov

„Model ligy ešte nie je úplne stopercentný, ale vieme povedať, že začiatok by mal byť 24. septembra,“ hlásila po rokovaní Aneta Büdi, riaditeľka Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK). Otázkou zostáva zloženie klubov. „O pokračovaní Miškovca ešte nie je rozhodnuté. Prebiehajú rokovania, ktoré by mali byť uzavreté do týždňa, možno desiatich dní,“ priznal Šatan.

V prípade, že by maďarský účastník v extralige nepokračoval, APHK by nehľadala náhradníka. „Miškovec má samostatný spôsob udeľovania licencie. Ak by v extralige nepokračoval, nik ho nenahradí a bavíme sa o dvanástich účastníkoch,“ odhaľuje Büdi. V kuloároch rozoberanou témou je aj možný štart Prešova na licenciu Detvy. „Vo štvrtok je k tejto otázke stretnutie, aby sme boli aj my informovaní, lebo zatiaľ to len presakovalo do médií. Prešov musí splniť nejaké podmienky a je tu možnosť, že v budúcej sezóne bude účinkovať v extralige,“ pokračuje Šatan.

Spoločnú reč našli kluby aj zväz v tom, koľko legionárov a mladých hráčov bude nastupovať v extralige. Platiť by mal model z nedávno skončeného ročníka: na zápasovej súpiske musia byť aspoň dvaja juniori a maximálne sedem zahraničných hráčov. V Slovenskej hokejovej lige by mal platiť limit štyroch legionárov.

Baráž alebo priamy zostup?

Konsenzus bude treba nájsť aj v prípade postupovania, resp. vypadnutia z najvyššej súťaže. „To je jeden z orieškov, ktorý sa bude musieť prebrať. Dohodli sme sa, že ešte budeme mať ďalšie stretnutie. Kluby SHL preferujú priamy postup, extraligisti baráž. Musíme zachovať mechanizmus, aby kluby z SHL mali šancu dostať sa do extraligy,“ vraví kapitán zlatých chlapcov z Göteborgu. „Budeme mať spoločné stretnutie aj so zástupcami SHL a na základe toho dospejeme k záverečnému úzu,“ tvrdí  Büdi. V prípade baráže by sa však črtal problém. Kým extraligista by mohol mať sedem zahraničných hokejistov, prvoligisti by si museli vystačiť len so štyrmi. „Rozprávali sme sa aj o tom, vedeli by sme si predstaviť úpravu predpisov tak, aby prvoligisti neboli znevýhodnení,“ pripúšťa riaditeľka APHK.

Prvoligisti bojujú za to, aby sa postupovalo priamo. „Je to otázka na širšiu diskusiu. Bude pre extraligu spravodlivé, keď posledný bude výrazne zaostávať, bude istý vypadávajúci a rozpustí mužstvo? Takto by si ten posledný tím musel vzhľadom na baráž zachovať svoju tvár,“ pýta sa Miroslav Kováčik, prezident APHK.

Smerom k budúcnosti sa otvára aj otázka najlepšieho formátu súťaže. „V minulosti bol navrhnutý model, že ideálny počet v extralige by bol desať účastníkov a v SHL dvanásť až štrnásť tímov. Chceme nájsť spôsob, ako sa časom dostať k takémuto modelu,“ hovorí Šatan a Kováčik dopĺňa: „Táto myšlienka sa komunikovala už pred pár rokmi. Slovan ešte hral v KHL a v prvej lige boli radi, že rezerva Nových Zámkov sa vôbec prihlásila a hral tam dostatok klubov. Nebolo to nastavené ideálne, dnes je situácia iná. Je tu Slovan, ktorý nikdy nebude hrať druhé husle. Podľa mňa by bol po návrate Slovana ideálny počet mužstiev dvanásť. Ale to je na diskusiu.“

Ďalšou témou, ktorej sa dotkli novinári, je neúčasť Slovana v APHK.

„Nemyslím si, že Slovan musí byť súčasťou APHK. Všetko sa dá dohodnúť, len na to nemôžu trpieť ostatné kluby,“ naznačuje Kováčik. Nateraz zažehnanou sa zdá byť téma Profesionálnej hokejovej ligy. „Počuli sme mediálne správy o inej súťaži. Do konca mája sa mali kluby prihlásiť do extraligy a všetky tak spravili. Pracujeme teda s variantom, že všetky kluby v budúcom ročníku hrať budú,“ tvrdí Šatan. „Do budúcna je to žijúca téma, ale nie na najbližší ročník. Všetko závisí od toho, ako bude fungovať spolupráca,“ pokračuje Büdi.

„Ponúkli sme klubom, aby mali, rovnako ako zväz, dve miesta v Ligovej rade. Samozrejme, pri rovnosti hlasov by bol najdôležitejší hlas predsedu. Bavili sme sa aj o takejto možnosti, keďže kluby boli nespokojné s tým, že majú len jedno miesto v Ligovej rade,“ referoval jednu z noviniek Miroslav Šatan.

Kluby čakajú na kompenzácie

Viaceré kluby sa „s prispením“ koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Na stretnutí pod Pustým hradom sa preto rozoberali aj finančné kompenzácie. „Je to naša kľúčová téma a potrebujeme ju urgentne začať riešiť s kompetentnými. Hokejové kluby nedostali za predchádzajúce obdobie kompenzácie, ktoré dostali napríklad futbalové kluby z Fondu na podporu športu. Hovorí sa o tom, že by v blízkej budúcnosti mala prísť nejaká alternatíva. My však potrebujeme ešte doriešiť súťažný ročník 2019/20. Keď prišla prvá vlna pandémie a všetko sa zastavilo, nebolo nič kompenzované. Musíme otvoriť túto tému a budeme radi, ak nás vypočujú. Kluby si zobrali úvery, aby sme zvládli posledný ročník. Neviem si predstaviť, že by sme mali začať ďalšiu sezónu s dlžobami. Doteraz bola len minimálna pomoc z Ministerstva školstva,“ vraví Büdi, ktorá odhadla možné straty nasledovne: „Keďže sa to ťahá v dlhšom časovom horizonte, z nášho pohľadu sa bavíme o sume 3-5 miliónov výpadkov dokopy.“

Okrem finančnej podpory bude nový ročník zrejme podmienený aj účasťou divákov na zápasoch.

„Uvidíme, ako sa rozbehne nová sezóna. Nevieme si predstaviť, že by sme ju začali bez divákov. V takom prípade nebudeme vedieť začať,“ zakončila Aneta Büdi.