NANAIMO (SZĽH) – Slovenská hokejová reprezentácia do dvadsať rokov po viac než poldruha dňa trvajúcej ceste sa už usadila na Vancouverskom ostrove, kde v prístavnom meste Nanaimo už absolvovala aj prvú tréningovú jednotku. Na nej nechýbal kompletný 28-členný káder hráčov, ako posledný sa k tímu pripojil útoční z Rouyn-Noranda Huskies Patrik Hrehorčák.
Výprava pozostávajúca z tridsiatich členov vycestovala ešte v sobotu nadránom z Piešťan do Viedne, kde z tamojšieho letiska o zhruba pol jedenástej dopoludnia odletela s prestupom v Toronte už priamo do jedného z dejísk šampionátu, kanadského Vancouveru. Vyše 8,5-tisíc kilometrov dlhá cesta cez polku zemegule ale so sebou priniesla aj zopár komplikácií. „Už pri odlete z Viedne sme mali hodinu a pol meškanie, no pilot to dokázal stiahnuť na polhodinu. Bohužiaľ, aj tak sme sa nestihli ‚načekovať‘ tak, aby sme stihli prestup v Toronte do Vancouveru,“ hovorí manažér výpravy Roman Ulehla.
„V Toronte nám povedali, že ďalšie voľné lietadlo letí až o tri hodiny, neskôr celú výpravu chceli rozdeliť do troch lietadiel. Celé to bolo dosť hektické, no nakoniec sme odleteli už po troch hodinách od pristátia v Toronte s výnimkou doktora, ktorý letel z Toronta až o pol desiatej večer,“ pokračoval manažér slovenskej „dvadsiatky“, ktorý v tejto pozícií absolvuje už svoje v poradí štrnáste majstrovstvá sveta juniorov v rade.
Ernest Bokroš, hlavný tréner reprezentácie do 20 rokovTým sa však útrapy slovenskej „dvadsiatky“ neskončili. Hoci drvivá väčšina výpravy odcestovala už po zhruba troch hodinách čakania na torontskom letisku Lester B. Pearsona, osobná batožina, ako aj hokejový výstroj do Vancouveru s tímom nedoleteli. Našťastie, dlho na ňu čakať slovenská „dvadsiatka“ nemusela. „Batožina s nami do Vancouveru neletela, takže na letisko vo Vancouveri sme sa museli vrátiť o polnoci miestneho času, kam priletela posledným lietadlom z Toronta,“ dodal Ulehla.
Cesta do dejiska druhej fázy záverečnej prípravy slovenskej „dvadsiatky“ však príchodom do Vancouveru ešte nebola ukončená. Tím síce prespal vo vancouverskom hoteli blízko tamojšieho medzinárodného letiska, no už na druhý deň sa vydal na cestu na Vancouverský ostrov, do mesta Nanaimo. „Z Vancouveru sme sa do Nanaima museli ešte dve hodiny plaviť trajektom. Samozrejme, už pri skladaní programu sme vedeli, čo nás čaká, avšak len 28 hodín cesty počas soboty na chlapcov nechá stopy. Museli sme preto jemne upraviť program.“
Z Európy odletel kompletný realizačný tím spolu s 20-člennou hráčskou výpravou. Až v zámorí sa k tímu pripojila osmička hráčov pôsobiacich v zámorských súťažiach, ktorí sa k tímu schádzali postupne. „Šiesti hráči sa k nám pripojili sa k nám pripojili už vo Vancouveri, no dvaja hráči – Martin Pospíšil a Patrik Hrehorčák – prišli až v nedeľu priamo do Nanaima. Vzhľadom na to, že tiež mali pri svojich letoch meškanie, tak Martin Pospíšil pricestoval tesne pred tréningom, Patrik Hrehorčák dokonca až cezeň, no obaja sa okamžite zapojili do tréningového procesu.“
V nedeľu mala „dvadsiatka“ na programe poobede jednu tréningovú jednotku na ľade, na druhý deň už na hráčov čaká dvojfázový tréning. V prístavnom meste s bezmála stotisíc obyvateľmi strávia Slováci svoje najbližšie dni. „V Nanaime hráme 19. decembra prípravný zápas proti Česku. Deň nato tu máme jeden tréning a ten istý deň poobede sa už sťahujeme do Victorie, kde odohráme základnú skupinu šampionátu,“ dodal na záver Ulehla.
Patrik HrehorčákNielen slovenská výprava cestujúca z Piešťan, ale aj niektorí hráči, ktorí sa k tímu pripojili až v Kanade, čelili pri ceste na západné pobrežie Kanady menším či väčším dopravným komplikáciám. Najväčšmi to zrejme postihlo legionára za quebeckej juniorskej súťaže Patrika Hrehorčáka, ktorý sa k tímu pripojil až ako posledný, v nedeľu podvečer vancouverského času.
„Posledný zápas som odohral v Sherbrooku, odkiaľ som s tímom cestoval do Victoriaville, kde odohral náš tím zápas. Z Victoriaville som už odišiel sám do Montrealu, odkiaľ som letel lietadlom do Vancouveru. Tam sa však v lietadle niečo pokazilo, sám neviem čo, nabrali sme tri hodiny meškanie, preto som meškal aj do Nanaima. Z jednoduchej cesty to nakoniec bola dosť komplikovaná cesta,“ prezradil samotný Hrehorčák.
Hrehorčák, ktorý na presune z jedného konca Kanady na druhý strávil prakticky dva dni, sa k tímu pripojil až v čase, keď už hráči zarezávali na ľade. Okamžite po príchode sa však zapojil do tréningu, z ktorého nakoniec vymeškal len úvodných pár minút. „Som za to rád. Sám som chcel stihnúť tréning na ľade. Je to lepšie pre moje nohy, že som ich vykorčuľoval. Hneď sa teraz cítim lepšie. Rýchlejšie si tiež zvyknem na časový posun, ktorý je síce pre mňa len trojhodinový, no napriek tomu zohrá svoje,“ dodal na záver.
