Dva dni individuálneho prístupu aj od medailistov z majstrovstiev

TOPOĽČANY (SZĽH) – Dohromady dva tucty brankárov ročníkov narodenia od 2003 až po 2005 sa skraja tohto týždňa zišli v Topoľčanoch na dvojdňovom výcvikovom tábore. Sústredenie určené špeciálne brankárov malo za cieľ zdokonaliť mladých slovenských gólmanov nielen na ľade, ale i mimo neho. 

Brankári sa zhodujú – výborná skúsenosť

Sústredenie, ktoré trvalo niečo vyše štyridsaťosem hodín dlhé nebolo, zato však bolo dostatočne intenzívne, o čom vypovedajú aj reakcie samotných aktérov. Jeden z najmladších protagonistov sústredenia, 14-ročný brankár HOBY Bratislava Ján Korec, priznáva, že dva dni strávené v Topoľčanoch ho nesmierne obohatili. „Myslím, že to bola veľmi dobrá skúsenosť, naučil som sa tu veľa vecí nielen brankárskych, ale aj všeobecných. Bolo tu viacero výborných trénerov, naučil som sa tu toho veľa a celkovo to bola výborná skúsenosť,“ povedal.

Ján KorecJán Korec

„Nepochybne mi to dalo veľa a som len rád, že som tu mohol byť, rovnako ako v lete vo Vranove nad Topľou,“ doplnil ďalší z účastníkov, onedlho 15-ročný brankár Slovana Bratislava Sebastián Rusnák.

Ako je z Rusnákovych slov zrejmé, sústredenie v Topoľčanoch nebolo prvým brankárskym výcvikovým táborom v sezóne. Už na konci júna brankári reprezentácií od 15 do 20 rokov absolvovali akciu vo Vranove nad Topľou, na ktorú v Topoľčanoch kontinuálne nadviazali. „Trénovali sme v podstate rovnaké veci, v ktorých sme sa tak zdokonaľovali,“ dodáva Rusnák.

Dôraz na detaily

Hlavnou náplňou celého sústredenia bol rozvoj mladých brankárov spadajúcich do reprezentácie do 15 a 16 rokov na ľade, na ktorom každý z brankárov počas dvoch dní strávil dohromady päť a pol hodín. Za tento čas prešli tréneri s brankármi množstvo cvičení a poukázali na nespočetne veľa detailov, ktoré brankárom v zápase uľahčujú ich prácu. „Zdokonaľovanie v reverze, butterfly… Určite toho bolo veľa, čo som si odniesol, v čom je treba sa zdokonaľovať,“ vypočítaval Rusnák.

Sebastián RusnákSebastián Rusnák

Nemenej dôležitou zložkou sústredenia, na ktorú trénerský štáb taktiež kládol dôraz, bola aj príprava mimo ľadu. A to nielen suchá rozcvička, kompenzačné cvičenia, ale trebárs aj mentálna príprava, či dýchacie cvičenia. Práve tie zaujali Jána Korca. „Dag (Palovič – pozn. aut.) nám ukazoval niekoľko dýchacích cvičení, čo bolo veľmi poučné. Prezentoval nám zhruba tri-štyri dýchacie cvičenia, z ktorých každé malo osobitný účel. Sám keď som toto cvičenie spravil, tak som cítil a pochopil jeho význam. Rozhodne to nebolo samoúčelné.“

Aby však celý výcvikový tábor mal nejaký význam, je potrebné, aby nadobudnuté poznatky hráči preniesli aj do svojich klubov. V tomto smere má miernu výhodu Ján Korec. „Na klube máme trénera Miša Zemančíka, ktorý tu na sústredení s nami taktiež bol,“ vysvetľuje. „Niektoré jeho cvičenia som už poznal z klubu, takže pri niektorých cvičeniach som mal ako keby väčšiu istotu. Určite som sa však niektoré nové cvičenia naučil. Predpokladám, že s trénerom to budeme prenášať aj do klubových tréningov.“

Česť stretnúť sa s bývalými brankármi

Trénerský štáb na akcii v Topoľčanoch pozostával z ôsmich až deviatich trénerov. Na ľade pritom bola vždy len jedna skupina, ktorá pozostávala z dvanástich brankárov. Dá sa teda povedať, že tréneri sa svojim zverencom venovali prakticky individuálne, na čo nie sú slovenskí gólmani zo svojich klubov rozhodne zvyknutí. 

Ján KorecJán Korec

Aj takýto, na prvý pohľad možno detail, si však protagonisti sústredenia nesmierne vážia. „Doposiaľ som niečo takéto určite nezažil, a aj za to som veľmi rád, ako sa nám tréneri venovali. Na jednom cvičení sme tak boli len dvaja brankári. Boli sme obklopení množstvom informácií a som veľmi rád za to, že som tu mohol byť,“ prezradil Sebastián Rusnák.

Obklopení boli brankári pritom nielen informáciami, ale aj veľkými hráčskymi kapacitami. V trénerskom štábe totiž nechýbali ani traja medailisti z majstrovstiev sveta – Ján Lašák, Rastislav Staňa a Ján Laco, ktorých dopĺňali nesmierne skúsení tréneri brankárov ako Jozef Urdák či Dušan Strharský. Aj z tohto pohľadu to tak bola pre mladých slovenských brankárov obrovská škola.

„Je to česť. Hoci v roku 2002 som ešte nebol na svete, a tak si zlaté majstrovstvá sveta nemôžem pamätať, ich hokejové kariéry som vnímal. Sú to jedni z najlepších trénerov brankárov na Slovensku,“ prezrádza Rusnák, s ktorým súhlasil aj Korec. „Stretnúť takýchto slávnych brankárov je vždy skvelá skúsenosť. Ján Lašák s Rasťom Staňom získali v roku 2002 zlato, takže to bol zážitok sa s nimi vôbec len porozprávať, či vymeniť si s nimi názory.“