Dravecký priviedol svoj tím k banánovej prémii, L. Hudáček má pre Edmonton jasnú radu

Kúpajúci sa dovolenkári na Liptovskej Mare nevychádzali z údivu. Zatiaľ čo si užívali chladivé nápoje a natierali sa opaľovacím krémom, obchádzali ich deky hráči českého majstra HC Oceláři Třinec. Ešte pred pár mesiacmi ohurovali fanúšikov hokeja neuveriteľnými play-off obratmi, ktoré ich doviedli až k zisku piateho pohára T. G. Masaryka, teraz si užívali piesok plážového ihriska a žblnkajúcu vodu slovenskej vodnej nádrže.

„V Jasnej poriadne makáme a takéto spestrenie náročných tréningov určite potešilo. Užili sme si piesok i vodu a zároveň sme medzi sebou súťažili v skupinách. Som rád, že vyhral môj tím, ale podstatné je tráviť čas spolu a takéto sústredenie je najlepšou formou teambuildingu. Partia je v kolektívnom športe to najdôležitejšie. Ak držíte pohromade mimo ľadu, prenášate si to potom aj na ľad,“ rozhovoril sa útočník Vladimír Dravecký, ktorý štartuje už svoju jedenástu letnú prípravu vo farbách Ocelářov. Medzi spoluhráčmi má povesť lídra a tú potvrdil aj v rámci vodných športov. Svoj tím priviedol k víťazstvu a od trénera Zdeňka Motáka si tak s parťákmi vyslúžil prémiovú jazdu na banáne. Okrem toho si však užil aj kajak a vodný bicykel. „Úprimne poviem, Liptovská Mara ma veľmi prekvapila. Nikdy som tu nebol a urobila na mňa dojem.“

Nadšenie zo zábavy pri vode tieklo aj z útočníka Viliama Čacha.

„Takýto športový deň bol super spestrením náročných tréningov. Volejbal, kanoe i paddleboardy, všetko ma bavilo. V minulosti som si už na vode zajazdil aj na dračích lodiach a ja to mám rád. Fyzicky to však také ľahké nie je, pretože s pádlom v ruke je potrebné zabrať,“ upozornil jeden z pätice prítomných slovenských hráčov. Z celkovej osmičky našincov v kádri Ocelářov chýbali Martin Marinčin, Marko Daňo a Adam Cedzo.

Zatiaľ čo Čacho zažil vlani svoju třineckú premiéru, Patrik Hrehorčák je už vo veku 25-rokov klubovým inventárom. Dres s drakom na hrudi totiž oblieka deviatu sezónu a hoci vyrastal v Poprade, v Třinci pôsobí už od dorastu.

„Podstatné je, že sme spolu ako partia. V rámci sústredenia je to hlavne o činkách, airbikoch a podobnej drine. Deň pri Mare preto potešil a pobavil,“ rozhovoril sa Hrehorčák, ktorého najviac pobavil plážový volejbal. Rovnako tak si však užil aj jazdu v kajaku. „Sedel som v ňom prvýkrát a keďže to bola dosť veľká vzdialenosť, snažil som sa to neprepáliť. Dalo to zabrať, ale užil som si to. Trochu nám to komplikoval tréner, pretože on bol na skútri a vytváral vlny. Aj som mu kričal, aby išiel preč, ale prekážky k športu partia.“

Zatiaľ čo Hrehorčák pádloval v kajaku sám, Libor Hudáček vytvoril tandem s reprezentačným spoluhráčom Milošom Romanom.

„Myslím si, že nám to spoločne s Milošom Romanom celkom išlo a mali sme slušný čas,“ okomentoval svoj výkon 33-ročný Spišiak, ktorý dorazil na liptovské sústredenie priamo zo rodinnej dovolenky. „Opäť si užívam vodu a aspoň na chvíľu to nie je len o klasickej letnej drine, ale aj o zábave. Zároveň chcel každý vyhrať a bola tam i dávka súťaživosti. Pred rokom sme zažili vodný slalom na divokej vode, teraz sme potrénovali ramená a vrchnú časť tela kajakovaním. Zajtra nás čaká výstup na Ďumbier a teším sa aj na to.“

Spoločné letné sústredenia tímu Třinca očividne prospievajú a päť majstrovských titulov v rade hovorí jasnou rečou. V čase individuálnych letných príprav dokazujú, že spoločné tréningy nie sú prežitkom, ale skvelou príležitosťou pre budovanie chémie.

„Partia sa rodí počas celej sezóny,“ zdôraznil Hrehorčák. „Máme tu pár jednotlivcov s víťaznom mentalitou a tú prenášajú aj na nových hráčov. Bojovnosť, súdržnosť a chcenie. My sme jednoducho nikdy neprestávali veriť. Spomínam si, ako sme so Spartou prehrávali trinásť sekúnd pred koncom a puk bol v našom obrannom pásme. Stále som však veril a keď sme to vtedy zvládli, tak som už vedel, že nás nemôže nič zastaviť. V tomto tíme je neuveriteľné srdce a to sa ukázalo v tých ťažkých zápasoch. Mali sme veľa zranení, ale každý prispel svojou troškou a každý dal do toho všetko.“

Podľa Viliama Čacha je toľko spomínaná „dračia sila“ kombináciou poctivej prípravy, neuveriteľnej morálky a vodcovstva.

„Medzi našich hlavných lídrov patrí napríklad „Dravec“. Aj on patrí medzi dôvody, pre ktoré má Třinec päť titulov v rade. Ja by som bol šťastný, ak by som raz získal aspoň dva či tri. Do každej sezóny ideme s pokorou, ale do všetkého dávame maximum. Začína sa to už tu v Tatrách,“ zdôraznil 25-ročný trenčiansky odchovanec, ktorý získal svoj prvý titul majstra. „To play-off bolo náročné a miestami šialené. Z času na čas si pozriem video z toho siedmeho zápasu a stále mám zimomriavky. Třinec mi dal veľmi veľa a naučil som sa tu, ako má fungovať víťazný klub a tím. Bola to pre mňa veľká škola a základom je výborne poskladaná šatňa s veľkými lídrami. Dokážu namotivovať celú kabínu a na ľade sa to ukazuje.“

Vladimír Dravecký vylepšil svoju kariérnu zbierku na dva slovenské a päť českých titulov. Hoci by sa teda mohlo zdať, že ním už zisk trofeje nezamáva, opak je pravdou.

„Stále nám možno nedochádza, čo sme vlastne dokázali. Je to perfektný úspech a som neskutočne hrdý na celú túto organizáciu a chlapcov v šatni. Osobne som sa veľmi tešil hlavne zo spoluhráčov, ktorí zažili majstrovský pocit prvýkrát,“ vyznal sa 39-ročný Košičan. V Třinci plánuje pokračovať dovtedy, pokiaľ bude záujem o jeho služby. Popri aktívnej hre však vypomáha trénerskému štábu aj svojim líderstvom a bohaté skúsenosti postupne predáva mladším spoluhráčom. Pred liptovským sústredením využil svoje trénerské predpoklady v rámci kempu Michela Miklíka. „V Piešťanoch rozbehol nejaké programy pre deti a keďže sme kamaráti a je to veľmi užitočná vec, chcel som mu pomôcť. Môžem povedať, že ma práca s deťmi bavila a do budúcnosti sa jej nebránim. Zatiaľ mám však stále chuť hrať a motivácia mi nechýba.“

Zatiaľ čo Dravecký si sezónu predĺžil účasťou v kempe, Libor Hudáček má v nohách kombináciu najdlhšej možnej majstrovskej jazdy a majstrovstiev sveta. V Ostrave a Prahe pomohol národnému tímu piatimi gólmi a piatimi asistenciami v ôsmich zápasoch.

„Po klubovej stránke bola sezóna perfektná, s reprezentáciou sme zažili sklamanie. Osobne som sa nemohol sťažovať, ale hokej je kolektívny šport a chceli sme dosiahnuť viac. Bol som teda smutný,“ priznal pretrvávajúce sklamanie technicky výborne vybavený útočník. Z pohľadu budúcej sezóny vníma ako hlavnú výzvu zisk historicky rekordného šiesteho titulu v rade. „Stále musíte mať nové méty. Teraz je ňou ten šiesty titul, ale konkurencia je veľká a nebude to ľahké. To však nebolo ani teraz, veď to play-off bolo miestami šialené. Pre nás i divákov. Otáčali sme zápasy i série a prekonali sme tam viacero rekordov. Napokon sme dokázali, že sme opäť najlepší.“

Oceláři dokázali na ceste za titulom otočiť v semifinále proti Sparte aj sériu z 0:3. O niečo podobné sa v NHL pokúšali hráči Edmontonu Oilers, no rozhodujúci siedmy zápas na ľade Floridy nezvládli. Libor to okomentoval so širokým úsmevom: „Môžem im poradiť jediné – musia podpísať nás.“