SPIŠSKÁ NOVÁ VES (SZĽH) – Najrýchlejším možným spôsobom sa skončilo finálové zápolenie v najvyššej Kaufland Extralige dorastu. Hokejisti Dukly Trenčín totiž uspeli aj v treťom zápase série, v prvom na ľade Spišskej Novej Vsi a po víťazstve 3:2 po predĺžení tak môžu sláviť historicky deviaty titul majstra Slovenskej republiky v tejto vekovej kategórii, z toho tretí v rade.
Zrejme každý hokejista v mladom veku sníva o tom, že bude raz tým hrdinom, ktorý svojím gólom v predĺžení rozhodne o víťazstve v nejakom dôležitom zápase. V treťom zápase finálovej série Kaufland Extraligy dorastu sa šťastie usmialo na útočníka Samuela Krajča, ktorý po štyroch minútach hry v predĺžení dorážkou strely Daniela Pischa rozhodol o zisku zlatých medailí pre svoj tím.
„Je to neuveriteľný zážitok,“ netajil nadšenie bezprostredne po zápase šťastný strelec zlatého gólu. „Bol som si istý, že ho dám ja, chcel som ho dať ja a chcel som takto pomôcť tímu k zlatu. Je to neuveriteľný pocit,“ pokračoval Samuel Krajč.
Po prvých dvoch zápasoch finálovej série v piatok a v sobotu, v ktorých Trenčania vyhrali doma 4:1, respektíve 4:2, priniesol tretí zápas zrejme najzaujímavejšiu zápletku. Spišská Nová Ves tak znovu potvrdila, že v domácom prostredí, za výdatnej podpory slušne zaplneného hľadiska, je mimoriadne silná. „Bolo to veľmi náročných tri a pol tretiny zápasu,“ hovorí o treťom finálovom zápase kapitán majstrov Rayen Petrovický.
Rayen Petrovický, kapitán dorastu Dukly Trenčín„Už pred sériou sme vedeli, že keď tu chceme vyhrať, tak sa musíme veľmi dobre pripraviť. Spišská Nová Ves je vo svojom prostredí možno najťaží súper. O to viac som rád, že sa nám to teraz podarilo,“ súhlasí ďalší z hrdinov Trenčanov, brankár Šimon Latkóczy.
Ako prví skórovali Spišskonovovešťania, Trenčín však v druhej tretine kontroval gólmi Korbela a Krajča. Dlho sa však z vedenia netešil, keďže už o polminútu neskôr vyrovnal Serednickyj. Zápas tak za nerozhodného stavu rozhodlo až predĺženie, ktoré má vo finále podobu 20-minútovej tretiny hry štyroch na štyroch systémom náhlej smrti.
Trenčania si však za svoj výkon v treťom zápasu zaslúžili víťazstvo. Najmä s pribúdajúcim časom získavali hernú prevahu, čo dokumentuje aj pomer striel. „Hrali sme dobre. Tlačili sme sa do bránky, dorážali sme puky a vyšlo nám to. Myslím si, že sme dnes odohrali dobrý zápas,“ zhodnotil výkon Petrovický, mimochodom syn majstra sveta z Goteborgu Róberta Petrovického.
S dávkou zveličenia by sa na meno dorasteneckého majstra dal použiť upravený názov zrejme najznámejšieho Remarqueovho románu – v doraste nič nové. Dukla získala v tejto vekovej kategórii už v poradí piaty titul za posledných šesť sezón. Jediným, kto za toto obdobie dokázal v play-off Trenčanov poraziť, bol Poprad pri ich zlatom ťažení v sezóne 2015/2016.
Predsa len sa však tento titul v niečom líši. Kým tie predchádzajúce mali spoločného menovateľa v osobe hlavného trénera Viliama Čacha, tento rok na lavičke už bol nový trénerský tandem. Najprv ako hlavný tréner začal Roman Chatrnúch s asistentom Michalom Kobezdom, po Chatrnúchovom odchode na konci kalendárneho roka prebral jeho pozíciu samotný Kobezda, ku ktorému sa v januári ako asistent pripojil Michal Blanár.
Michal KobezdaPre oboch však boli ostatné výsledky dorastu zaväzujúce. „V Trenčíne sú vždy vysoké nároky,“ priznáva Kobezda. „Je to klub s veľkou históriou, ktorý je známy pre svoju prácu s mládežou. Cítili sme preto aj my určitú mieru zodpovednosti, že by bolo dobré nadviazať na ostatné roky ziskom titulu.“
Pritom v priebehu sezóny to na obhajobu titulu u Dukly dlho nevyzeralo. Trenčania sa počas celej základnej časti nepribližovali prvej trojici v tabuľke a do posledného kola museli vôbec bojovať o výhodu domáceho prostredia vo štvrťfinále. Navyše, samotné štvrté miesto po základnej časti je najhorším umiestnením dorastu Dukly z dlhodobej súťaže od sezóny 2012/2013.
„Táto sezóna práveže nebola z našej strany vynikajúca. Ešte v polovici sezóny sme boli kdesi na siedmom mieste,“ upozorňuje Latkóczy. „To je na Duklu dosť zlé. Napokon ani štvrté miesto po základnej časti nie je nič moc. Mali sme problémy v kabíne, nefungovalo všetko, ako malo, prišiel aj nový tréner...“ dodal.
Známym športovým tvrdením je, že play-off je nová súťaž. Asi niet viac flagrantnejších prejavov tohto tvrdenia, ako sú výkony a výsledky trenčianskeho dorastu v tejto sezóne. V základnej časti trápiaca sa Dukla, v play-off už známy suverén, ktorý z desiatich zápasov vo vyraďovacej časti prehral jeden-jediný. Až to na prvý pohľad vyzerá, že cesta za titulom bola jednoduchá.
Samuel Krajč (uprostred) krátko po strelení víťazného gólu v predĺžení„Jednoduchá cesta to isto nebola,“ oponuje Krajč. „Už Púchov vo štvrťfinále bol veľmi silný tím s kvalitnými útočníkmi a zázemím. Banská Bystrica v semifinále taktiež silné družstvo s kvalitnými obrancami. No a v neposlednom rade Spišská Nová Ves, taktiež kvalitný tím s výborným brankárom, ktorý ich držal všetky tri zápasy.“
Trenčania na rozhodujúcu časť sezóny vyladili formu. Aj samotný tréner priznáva, že najlepší hokej hrali práve v play-off. „Všetci hráči pristúpili k play-off zodpovedne, začali robiť veci, ktoré v základnej časti nerobievali. Vo veľkom napríklad blokovali strely, čo nebolo u nás zvykom. Hráči sa vybičovali k maximálnym výkonom a nakoniec to takto vypálilo.“
Jediné zakopnutie na ceste za vytúženým zlatom prišlo už vo štvrťfinále, kde v pikantnom súboji vyzval Trenčín piaty tím po základnej časti z Púchova. „Každé kolo malo svoju kvalitu. Púchov má svoju kvalitu, bolo to považské derby dvoch miest vzdialených kúsok od seba. Púchov mal ambíciu sa vyšvihnúť na Trenčín. Bola to veľmi ťažká séria,“ priblížil Kobezda.
Na špecifickosť tejto série upriamuje pozornosť aj Latkóczy. „V tej sérii bolo veľmi dôležité, že sme zvládli prvý zápas. Nechcem povedať, že ďalší súperi boli slabší, ale séria s Púchovom bola derby. Vedeli sa na nás vyhecovať a zrejme nás aj najviac potrápili.“
Rayen Petrovický preberá z rúk Petra Kúdelku, sekretára mládežníckych súťaží SZĽH, trofej pre víťazaParadoxom je, že jediná prehra Trenčanov v play-off prišla v zápase, v ktorom nastúpili v plnej zostave, teda aj s trojicou dorastencov Jozef Haščák – Marko Stacha – Martin Chromiak, ktorá inak hrala za juniorské družstvo Dukly. „Boli by sme zlí tréneri, keby sme si najlepších hráčov do tímu nevzali, ak sú k dispozícii. Samozrejme, niekedy je to aj o hlavách hráčov. Na druhej strane, možno sme sa až priveľmi spoliehali na to, že nám sami vyhrajú zápas,“ zamyslel sa Kobezda. „Avšak aj napriek prehre sme v tom zápase podali dobrý výkon, len sme, žiaľ, nepremenili svoje šance. Nerobili sme ale z prehry vedu, povedali sme si, že ideme ďalej a nakoniec sme tou sériou prešli víťazne.“
Víťazne prešli nielen cez štvrťfinále, ale aj cez semifinále a následné finále. A to suverénnym spôsobom bez jedinej prehry. Najmä semifinálové víťazstvo na nulu nad Banskou Bystricou bolo nesmierne dôležité a položilo základ neskoršieho zlatého triumfu. Finálový súper Trenčína totiž o finálovú miestenku musel bojovať do posledného piateho zápasu semifinálovej série proti Slovanu. Výhodu v podobe ušetrených síl Trenčania naplno zužitkovali vo finále, ktoré tak taktiež vyhrali 3:0 na zápasy.
„Spišská mala ťažké série aj s Košicami, aj so Slovanom. My sme prehrali v play-off jediný zápas, mali sme tak čas na odpočinok. Spišská Nová Ves naproti tomu mala oklieštenú zostavu, hrali na tri útoky, čo sa určite odzrkadlilo najmä v koncoch zápasov, v ktorých im dochádzali sily. Vedeli sme o tom, preto sme sa snažili držať našu štvrtú päťku čo najdlhšie v hre. Samozrejme, nie vždy to bolo možné z dôvodu stavu v zápase,“ priznáva Kobezda.
„Spišská Nová Ves odohrala v play-off veľmi veľa zápasov a zrejme aj ťažších než sme mali my. Vyradili Košice i Slovan, prvé dve mužstvá po základnej časti, za čo im patrí veľké uznanie,“ uznal kvality súpera Latkóczy. „Finále si plne zaslúžili, no možno to, že už nemali dostatok síl, rozhodlo v náš prospech,“ zamyslel sa.
Radosť dorastencov Dukly TrenčínZisk tretieho titulu v rade pre budúcu sezónu v mládežníckych kategóriách veľa implikovať nemusí. Na druhej strane akési očakávania vzhľadom na silu značky Dukly, ako aj renomé, sú úplne legitímne. A to aj obzvlášť pri pohľade sa na zostavu Trenčína. „Celá sezóna bola postavená hlavne na prvoročiakoch v doraste a najvyššia dorastenecká kvalita hrávala v juniorke. Sme teda radi, že to takto vypálilo,“ hovorí Kobezda.
Trenčania si tak už počas aktuálnej sezóny pripravovali pôdu na atak na najvyššie priečky v budúcej sezóne. Kvalitný základ vytvorený už majú. „Veľa hráčov nabralo skúsenosti, ktoré budú môcť zužitkovať nasledujúci rok. V Trenčíne sa pracuje koncepčne, posúvajú sa mladší šikovní hráči do vyšších kategórií, aby napredovali. Dúfam, že im táto sezóna pomohla, či už psychicky, alebo hokejovo, a budúci tok z toho budeme ťažiť,“ povedal Kobezda.
Budúci rok v dorasteneckom kádri bude môcť byť napríklad aj dvojgólový strelec z utorkového večera Samuel Krajč. Ten navyše má na svojom konte už minuloročné dorastenecké zlato, a tak budúci rok by mohol útočiť na individuálny zlatý hetrik v doraste. Ešte predtým však môže získať ďalší mládežnícky titul. Významnú časť sezóny totiž odohral aj za juniorské družstvo, ktoré v týchto dňoch hrá finálovú sériu proti Popradu. Bude teda jedným z hráčov s dvomi titulmi v sezóne? „To by bolo úžasné,“ hovorí s úsmevom. Trenčianski juniori môžu o titule rozhodnúť už dnes. Vo finálovej sérii nad Popradom vyhrávajú 3:2 na zápasy a stredajší šiesty zápas hrajú na svojom trenčianskom ľade. „Snáď v stredu pôjdem hrať a ukončíme sériu doma víťazstvom a budeme mať dva tituly.“
Vyhráva tím, prehráva tím. Hoci v kolektívnom športe je akýkoľvek výsledok dielom predovšetkým celého tímu, je prirodzené, že niektorí hráči sa o úspech pričinili o niečo väčším dielom. Už v minulej sezóne po zisku zlata vtedajší tréner dorastu Trenčína Viliam Čacho vyzdvihol výkony brankára Šimona Latkóczyho. Rovnakého hráča pri otázke na jednotlivcov spomenul aj súčasný lodivod Michal Kobezda.
„Ja som bývalý brankár, takže ja sa vždy prikloním k nim,“ začal s úsmevom. „Či už Šimon Latkóczy, alebo ďalší brankári, ktorých sme využili v sezóne, keďže ‚Šimpi‘ chodil aj za juniorku, odchytali dobrú sezónu. V dôležitých momentoch sme sa mohli o Šimona spoľahnúť a dával nám silu do bojov.“ V prospech Latkóczyho napokon hovoria aj štatistické údaje. Počas celej sezóny si udržal bezmála 94-percentnú úspešnosť zákrokov, v siedmich stretnutiach nedostal žiaden gól a priemer inkasovaných gólov na jeden zápas bol hlboko pod číslom dva.
1978/79 – IS Banská Bystrica, 1979/80 – PS Poprad, 1980/81 – IS Banská Bystrica, 1981/82 – IS Banská Bystrica, 1982/83 – IS Banská Bystrica, 1983/84 – Slovan Bratislava, 1984/85 – Slovan Bratislava, 1985/86 – VSŽ Košice, 1986/87 – VSŽ Košice, 1987/88 – VSŽ Košice, 1988/89 – ZPA Prešov, 1989/90 – Slovan Bratislava, 1990/91 – IS Banská Bystrica, 1991/92 – IS Banská Bystrica, 1992/93 – Dukla Trenčín, 1993/94 – Dukla Trenčín, 1994/95 – HC Slovan Harvard Bratislava, 1995/96 – HC Košice, 1996/97 – HC Košice, 1997/98 – Dukla Trenčín, 1998/99 – HC Slovan Harvard Bratislava, 1999/2000 – HC Slovan Harvard Bratislava, 2000/01 – HK 32 VA Liptovský Mikuláš, 2001/02 – HC Slovan Harvard Bratislava, 2002/03 – HC Slovan Harvard Bratislava, 2003/04 – Dukla Trenčín, 2004/05 – HC Slovan Slovnaft Bratislava, 2005/06 – HK Nitra, 2006/07 – HK 36 Skalica, 2007/08 – MsHK Žilina, 2008/09 – HC Košice, 2009/10 – HC Košice, 2010/11 – HC Košice, 2011/12 – HKM Zvolen, 2012/13 – P.H.K. Prešov, 2013/14 – Dukla Trenčín, 2014/15 – Dukla Trenčín, 2015/16 – HK ŠKP Poprad, 2016/17 – Dukla Trenčín, 2017/18 – Dukla Trenčín, 2018/19 – Dukla Trenčín.
