Tretie finále, tretie striebro. Zatiaľ Žiline stačila na zisk majstrovskej trofeje jediná účasť, hokejistom spod Tatier akoby nebolo zlato súdené. V sezóne 2020-21 hrali Popradčania výborný hokej a do finále sa dostali v pohárovej súťaži Tipsport Kaufland Cup, ako aj v extraligovom play-off. V oboch prípadoch im však napokon ostali oči pre plač a smutne sledovali láskanie súperov s ukoristenými trofejami.
„Je to taká bezmocnosť. Nepríjemné pocity,“ priznal kapitán „Kamzíkov“ Patrik Svitana. Dlhé minúty po finálovej prehre sedel skormútený v otvorených dvierkach popradskej striedačky a pohľad na neho trhal srdce. „Odovzdali sme tam všetko. Osobne ma mrzí, že v tomto tíme som mal nejakú úlohu a nepodarilo sa mi doviesť mužstvo na vrchol. S odstupom času však budeme s predvedenými výkonmi spokojní.“
Popradskí hokejisti priznali porážku športovo a v konečnom hodnotení uznali, že Zvolen bol napokon o malý kúsok lepší.
„Finále sme si neprehrali v poslednom zápase, ale v prvých dvoch. Ak by sme vyhrali jeden z prvých dvoch duelov vo Zvolene, tak to mohlo dopadnúť inak,“ upozornil Dávid Skokan. „Takto sa dostali na koňa a klobúk dole pred nimi. Majú môj rešpekt, pretože hrali kvalitný hokej počas celej sezóny. Myslím si, že finále malo zaslúžené obsadenie a oni boli napokon o ten kúsok lepší.“
Všetky štyri finálové prehry boli z pohľadu Podtatrancov veľmi tesné. S výnimkou druhého domáceho duelu však nedokázali nájsť efektívnu odpoveď na prehusťovanie priestoru pred bránkou HKM. „Hoci sme sa do nich tlačili, boli efektívnejší. Oni góly dali, my nie. Tam bol hlavný rozdiel“ povzdychol si Skokan a Svitana doplnil: „V rozhodujúcich zápasoch možno chýbal väčší dôraz pred bránkou. Nedali sme také škaredé góly ako Zvolen. A tie sú v takýchto vyrovnaných sériách rozhodujúce. Chceli sme viac, ale musím športovo pogratulovať Zvolenu. Rovnako tak však ďakujem celému svojmu mužstvu. Celú sezónu sme bojovali a ukázali sme silu i kvalitu.“
Popradčania však neopúšťali stred Slovenska bez trofeje. Zásluhou Dávida Skokana si odviezli aspoň Zlatú korčuľu pre najužitočnejšieho hráča play-off.
„Moje pocity sú ťažké, ale z osobného hľadiska som v tejto sezóne obetoval veľmi veľa a som šťastný. Mrzí ma, že nemáme titul, ale táto cena je odmenou za vynaložené úsilie. Venujem ju svojmu otcovi. Vychoval ma a patrí mu vďaka,“ vyznal sa 32-ročný popradský odchovanec. Spoločne s Marcelom Haščákom a Patrikom Svitanom vytvorili nesmierne úderný elitný útok. Na jeho silu sa upozorňovalo už od letného spojenia a trio odchovancov spod Tatier naplnilo očakávania do bodky.
„Pri všetkej skromnosti musím povedať, že sme boli s Paťom a Marcelom najlepší útok v lige,“ poznamenal D. Skokan. „Ladilo nám to od prvého dňa a už v príprave sme sa zlepili. Sedeli sme si aj ľudsky. Všetci traja sme Popradčania, chodili sme spolu do jednej školy. Celú sezónu sme boli šťastní a robili sme si radosť hokejom. Či budeme hrať spolu aj v budúcej sezóne, to nikto nevie. V každom prípade im ďakujem a rovnako tak aj celému vedeniu Popradu. Vytvorili nám kvalitné podmienky a v tejto sezóne nám nechýbalo nič.“
Úprimnú vďaku za možnosť zahrať si po rokoch so starými parťákmi vyslovil aj útočník Marcel Haščák. Spolupráca so Skokanom a Svitanom z neho urobila najlepšieho strelca (45 gólov) i najproduktívnejšieho hráča (84 bodov) Tipos extraligy.
„Hrali sme spolu od malička a spoločne sme chceli niečo dokázať pre Poprad. Som rád, že som mohol hrať s nimi a ja som si to užíval,“ vyslovil sa Haščák.
Všetci traja boli príkladom toľko spomínaného popradského srdca. To ukázali aj počas finálovej série, ktorú odohrali dobití a do zápasov nastupovali aj napriek zamietavému postoju doktorov, trénerov i vedenia klubu.
„Týmto sa môžem poďakovať doktorom a fyzioterapeutom, že ma vôbec postavili na nohy. Tri noci som nespal kvôli bolesti nohy a som rád, že som to nejako odohral. Celý rok mi nič nebolo a vo finále prišlo blbé zranenie. To sa však stáva,“ povzdychol si Haščák. Azda ešte horšie bol na tom po zdravotnej stránke Skokan. „V semifinále ma trafil do kolena Erkinjuntti a poškodil mi chrupavku v kolene. Vo finále so mal otras mozgu. Keď ma v úvode posledného zápasu nešťastne trafil Viedenský pukom, ta ma vyplo. Neurobil to samozrejme naschvál, ale mne sa už stačilo dotknúť brady a išiel som na ľad. Som naozaj veľmi vyčerpaný.“
Nedá sa čudovať, že v takomto stave musel Skokan odmietnuť aj reprezentačnú pozvánku. „Telefonovali sme s pánom Otom Haščákom, ale bohužiaľ to teraz nejde. Pozvánku si veľmi cením a do budúcnosti som tomu otvorený. Teraz však nepôjdem k národnému tímu, ale musím si dať do poriadku koleno.“
Malým zázrakom je už len to, že doráňaný útočník vôbec sezónu dohral priamo na ľade. „Celý rok sme dreli a hoci mi manželka hovorila, že zdravie je prvoradé, nechcel som opustiť tím. Tak som bol vychovaný. Celý život som mal tvrdých trénerov a bojovali sme až do konca. Išiel som do toho za každú cenu. Zranený bol aj Marcel Haščák, ale problémy mali určite aj na druhej strane. Taký je šport.“
Popradský klub každopádne potvrdil správnosť smerovania. Tri finálové účasti delia dlhé časové úseky, no súčasné fungovanie by malo tento interval výrazne skrátiť.
„Základ je naozaj výborný a určite neskladáme zbrane. Verím, že toto nás iba posilní a vrátime sa ešte silnejší,“ zaujal jednoznačný postoj kapitán Patrik Svitana.
Desaťročné čakanie na ďalšiu finálovú účasť nehrozí ani podľa Dávida Skokana. „Zásluhou pánov Telenského, Herolda a Jurínyiho je teraz ten klub úplne iný, než bol v čase môjho odchodu. Teraz je to na Slovensku pojem a môžem povedať, že pre budúcu sezónu sa skladá opäť veľmi silný káder. Budeme teda bojovať o to, aby sme to dotiahli ešte o stupienok vyššie.“
Otázkou samozrejme ostáva, či to bude aj s elitným útokom. České médiá totiž priniesli už počas semifinále informáciu o odchode Marcela Haščáka a Dávida Skokana do Brna.
„Nič nebudem potvrdzovať. Chcel som urobiť maximum pre Poprad a je mi ľúto, že to nevyšlo,“ pousmial sa Haščák, na ktorého nadviazal Skokan. „Nejaké ponuky sú a ešte sa to rieši. Uvidíme, zatiaľ si to nechám pre seba. V tejto chvíli vo mne doznieva sklamanie. Všetci traja sme si hru v jednom útoku užívali. Ako správni lídri však musíme prevziať zodpovednosť a priznať, že sme nedotiahli tím k titulu. Ak sme skórovali my, tak sme víťazili. V poslednom zápase sa nám to nepodarilo a možno práve ten náš gól chýbal.“
Pocity sklamania i hrdosti na dosiahnutý úspech sa po sezóne miesili aj v Marcelovi Haščákovi.
„Mohla to byť aj úspešnejšia sezóna, ale som rád, že som mohol byť v tomto tíme. Za celú sezónu som vďačný aj za to, že bolo v mužstve veľa Popradčanov. Posledný zápas sa začínal tým, že sme stáli na modrej piati Popradčania. Chýbala už iba tá čerešnička. Som však veľmi rád, že popradský hokej má na čele takýchto ľudí a všetci robia výbornú robotu. Tento klub si titul zaslúži a verím, že príde čo najskôr,“ dodal úprimným tónom najproduktívnejší hráč Tipos extraligy.
