Dobré meno z Ruska i Kazachstanu treba znovu potvrdiť na Slovensku

ŽILINA (SZĽH) – Ak sa majú naplniť vysoké ambície, tak so silným mužom na striedačke. Jasný príklad, ktorý pochádza zo Žiliny. Dlhoročný zástupca najvyššej súťaže by sa chcel po dvoch rokoch znovu vidieť v spoločnosti najlepších. 

Žilinských „vlkov“ povedie Dušan Gregor, slovenský majster s Trenčínom z roku 2004. Jeho záverečné pôsobenie na domácich ľadoch siaha do roku 2016. Hokejisti Piešťan vtedy potrebovali v Tipsport lige podať pomocnú ruku a bývalý tréner viacerých slovenských mužstiev sa zhostil role záchrancu. „V živote som nehral o záchranu, no s Piešťanmi to bolo potrebné. Správne ste poznamenali, bola to prvá skúsenosť,“ spomína na neslávne boje v konfrontácii s Novými Zámkami a Bardejovom. 

Krátkodobý príbeh v kúpeľnom meste mal želaný záver. Päť víťazstiev v play-out potvrdilo extraligovú príslušnosť. O zvrat sa postaral sled letných udalostí a Piešťany oznámili, že do ligy už nenastúpia. „Keďže sme odviedli dobrú a poctivú prácu s úspešným koncom, bol som dohodnutý s pánom Lušňákom, že ostanem. Z toho dôvodu som nekoketoval s nikým iným. Neskôr nastal zlom a klub skončil,“ uvádza Gregor s tým, že nasledujúce tri roky chýbal v hokejovom dianí. „Medzitým sa o slovo prihlásila nová robota mimo hokeja. Čakalo ma stretnutie s človekom, ktorý mal o mňa záujem v novej sfére. Nechal som sa teda prehovoriť a skúsil som to. Trvalo to dva a pol roka, no nenaplnilo moje predstavy. Najlepšie sa cítim pri hokeji,“ úprimne komentoval úsek strávený bez športu. „Venoval som sa nákupu nehnuteľností. Správa, predaj a development. Všetko išlo cez zahraničného investora. Zhoda nastala, že keď som oznámil odchod, firma ukončila svoje pôsobenie na Slovensku. Sčasti som to privítal, pretože ma aspoň nebolelo rozhodovanie skončiť,“ dodal k činnosti, ktorú vykonával v rokoch 2016 – 2019. 

Kazachstan

Zistenie, že hokej je neodmysliteľnou súčasťou života Dušana Gregora, nasmerovalo jeho kroky do cudziny. Tentoraz nie do KHL, kde odpracoval časť sezóny 2014/15 v štruktúrach Admiralu Vladivostok. Dobré referencie na jeho osobu si chceli overiť v Kazachstane predstavitelia Arlan Kokšetau. 58-ročný Trenčan ich nesklamal. S tímom ovládol tabuľku so ziskom 131 bodov a v obrane sa mohol spoľahnúť na krajana Petra Hraška. „Ozval sa mi pán z kruhov okolo Erika Weissmanna, ktorý ma tam nasmeroval. Dovolím si uviesť, že som si urobil dobré meno či už v Rusku, alebo Kazachstane, keď som bol v Karagande. Spojilo sa jedno s druhým, a tak som sa ocitol druhýkrát v tejto krajine,“ vysvetľuje skúsený slovenský tréner ročnú anabázu v silnom klube. 

Podmienky od Žiliny nespočívali vo vysokom plate, to, čo mi ponúkli, som prijal. V pomyselnom rebríčku som sa pozeral aj na iné hodnoty, ktoré ma utvrdili, že to mám zobrať.

Za celú sezónu vyhralo mužstvo štyridsaťtri stretnutí, z toho až tridsaťdeväť v riadnej hracej dobe. Spanilá jazda s rukopisom slovenského veliteľa nevpúšťala do myšlienok stredoázijských činovníkov nič iné ako vytlačenie ďalšieho kontraktu, očakávajúc jeho podpísanie. Cieľ sa však nestretol s realitou. „Ihneď chceli, aby som predĺžil zmluvu. Priznávam, vyskytli sa nejaké ponuky od konkurencie, ba dokonca znovu z Ruska. Avšak koronavírus výrazne zasiahol do ekonomiky, že to pre mňa svojím spôsobom už nebolo zaujímavé. Netvrdím, že som chodil do zahraničia iba pre peniaze. To nie. Lenže treba brať na vedomie, že idete preč od rodiny a neviete, na aký dlhý čas. Určité finančné ohodnotenie musí byť. Klobúk dole pred ľuďmi v Kokšetau. Rozhovory s nimi boli korektné a v podstate počítali s možnosťou, že si ma neudržia. V prípade, žeby sa zlepšila situácia, nie je vylúčené, že tam po čase zase pôjdem,“ hovorí už trénerská posila hokejistov Vlci Žilina. 

Chce aj ruských borcov

Trenčín, Košice, Skalica, Senica, Martin, Piešťany. Takto vyzerá cestovný poriadok v rámci extraligy. Rodák spod hradu Matúša Čáka premiérovo spozná kvality žilinského hokeja. „S pánom Chovancom aj Františkom Skladaným som mal krátku, no plodnú debatu. Obaja ma presvedčili a verím, že čo bolo povedané, sa aj stane. V neposlednom rade som neďaleko od domu. Podmienky nespočívali vo vysokom plate, to, čo mi ponúkli, som prijal. V pomyselnom rebríčku som sa pozeral aj na iné hodnoty, ktoré ma utvrdili, že to mám zobrať. Napriek tomu, že je to Slovenská hokejová liga. V tejto súťaži som trénoval, ale ešte nejakých dvadsaťtri rokov dozadu v Senici. Každopádne, nejde o žiadny krok späť.“ 

Dušan Gregor ešte počas pôsobenia v Trenčíne zo septembra 2010. Zdroj: TASR

Ako sa vraví, komu sa nelení, tomu sa zelení. Zelená farba je roky spätá so Žilinčanmi a nič sa nezmenilo ani po výmene „stráži“ na čele klubu. Možno je v tom aj nejaká symbolika, pretože lákanie vytypovaných hokejistov malo jednoduchý priebeh. „Vedel by som si predstaviť, aby som mal v kabíne nejakých cudzincov. Napríklad Rusov, ktorých dobre poznám. Za súčasných podmienok by veľmi radi prišli. Chcel by som približne troch – štyroch borcov a myslím si, žeby sa nestratili ani v extralige. Problémom je však prekročenie hraníc,“ naznačil v súčasnosti neľahké pritiahnutie potenciálnych nováčikov do kádra. 

Slovan s Popradom sa tešili z negatívnych výsledkov na prítomnosť vírusu, a to isté čakali v Žiline. Očakávania boli márne. Verdikt? Pre jeden zlý výsledok sa celé osadenstvo presunulo do karantény. „Samozrejme, neprijal som to s nadšením, ale je to momentálna situácia, ktorá sa nedá ovplyvniť. Karanténu som sám podstúpil, keď som sa vrátil domov. Vtedy mi to až tak nevadilo. Horšie to znášam teraz, nakoľko hlad po robote je veľký. Navyše nemáme veľa času na prípravu. Do budúcna by bolo možno vhodné zamyslieť sa, či tieto veci sú až natoľko potrebné. Neznamená to však, že budem za to niekoho kritizovať. Netreba to podceňovať, ale keď to má pokračovať týmto smerom, bojím sa, že sú ohrozené nielen športy, ale všetky odvetvia,“ uzavrel Dušan Gregor, ktorého spolupracovníkom pri mužstve bude Stanislav Škorvánek starší.