Keby ste sa ma pred májom 2016 spýtali, aký mám názor na ženský hokej, pravdepodobne by som odpovedal, že by ho mali zrušiť. Dnes naň nedám dopustiť a snažím sa korigovať podobné hlúpe názory, aké som mal pred časom aj ja. Dôkazom toho, že sa mi v tom darí, je aj slušná pozornosť venovaná ženskému hokeju a skvelá spätná väzba, ktorá sprevádzala juniorský dievčenský hokej počas i po skončení majstrovstiev sveta dievčat do 18 rokov na Slovensku.
Na prelome rokov sa v Bratislave uskutočnil šampionát elitnej divízie v tejto vekovej kategórii vďaka minuloročnému postupu našej dievčenskej osemnástky medzi najlepších osem družstiev. „Pelotón“ tvorili Kanada, USA, Rusko, Fínsko, Švédsko, Česko, Švajčiarsko a premiérovo aj Slovensko. Po dlhoročných ouvertúrach v nižších skupinách majstrovstiev sveta a zápasoch proti Maďarsku, Poľsku a Rakúsku sme konečne nazreli medzi svetovú špičku. A treba povedať, že sebavedomo i s výdatnou podporou publika. Prvý zápas na svetovom fóre sme odštartovali proti Švédkam. Favorizované severanky museli proti nám ukázať všetko, čo bolo v ich silách. Odozva publika (650 divákov) ako aj výsledok (2:4) bol pre nás skvelým štartom, pretože sme nastúpili proti 17 hráčkam z najvyššej švédskej súťaže. Naše zverenky, ktoré mnohé hrávajú ôsmackú súťaž na Slovensku, podali hrdinský výkon.
Na druhý deň, motivovaní povzbudivým vstupom do turnaja, sme síce stratili dvakrát vedenie v dueli proti Švajčiarkam, ale v predĺžení sme sa mohli tešiť z prvého víťazstva na vrcholnom fóre (3:2 pp). Celé družstvo ukázalo srdce, bojovnosť a vášeň, aké chýbali divákom pri chlapčenskej dvadsiatke, ktorá hrala v rovnakom termíne. Žiaľ, bola to posledná radosť, ktorú sme zažili počas šampionátu.
Po dni voľna sme si v rozhodujúcom zápase o postup do play-off proti Česku verili, no veľké individuality v družstve súperiek nás prevýšili a prehrali sme 1:5. Historická návšteva – 1 300 divákov na ženskom juniorskom hokeji – napokon smútila spoločne s dievčatami na ľade. Sklamanie z nesplnenia postupového cieľa bolo v družstve krátko po zápase obrovské. Veľmi ťažko sme motivovali dievčatá do ďalšej práce, boli nastavené v úspech a hoci vydali zo seba maximum, nestačilo to.
Čakala nás zákonite séria zápasov o udržanie proti Švajčiarsku. Prvý zápas sme prehrali 1:4 po zbabranej prvej tretine (0:4). Na Nový rok sme urobili maximum pre víťazstvo, ale nádeje sme držali iba do polovice zápase. Dva góly v oslabení nás poslali po roku A-skupiny I. divízie MS. Vypadli sme, ale... Skupina Majstrovstiev sveta dievčat do 18 rokov má len osem účastníkov. Dôvodov nášho umiestnenia je viac.
Aj keď sme počas dvoch posledných sezón mali možnosť konfrontovať sa so svetovou špičkou na turnajoch EHT, až samotný turnaj MS nám nastavil zrkadlo našej reality – a to vo viacerých sférach. Turnaj bol pre vekovú kategóriu hráčok narodených v roku 2002, teda sedemnásťročné dievčatá a mladšie. Proti nám nastupovali družstvá so staršími hráčkami. Náš vekový priemer 15,7 roka – najnižší na turnaji – sa odzrkadlil v samotných zápasoch. Vek ťažko oklamať a najmä v závere turnaja sme na to doplatili. Slovensko má v ročníkoch 2002 – 2003 celkovo registrovaných 48 hokejistiek. Viac ako polovica z nich už nehráva.
Na porovnanie, Kanada má k dispozícii celkovo 86 925 registrovaných hokejistiek. Nevyhovárame sa, ale sú to fakty, ktoré treba brať na zreteľ a reálne sa pozrieť, na akom podujatí a proti komu sme hrali. Okrem jednej sme v našom družstve mali všetky hráčky zo slovenských líg. Ukázala sa ďalšia zásadná vec: naše súťaže veľmi slabo pripravia hokejistky na tempo a rýchlosť medzinárodného hokeja. Žiadnym prekvapením pre nás trénerov nebolo, že ostatné realizačné tímy pracovali vo výraznejších počtoch. Len na ilustráciu: USA a Kanada mali devätnásť členov realizačného tímu, Švajčiarsko, proti ktorému sme neuspeli v baráži, malo v realizačnom tíme dvanásť ľudí. A Slovensko? Osem. Škoda ďalších „vlastných“ gólov, ktoré sme si sami dali do vlastnej siete.
Dva týždne dní po skončení MS sa môže každý z nás pozrieť do zrkadla a povedať si, že sme pre úspech spravili maximum, no v detailoch na ľade nás súperky prevýšili. Pre väčšinu našich zverenkýň sa nič nekončí, juniorský aj seniorský hokej majú ešte pred sebou. Treba veriť, že zvýšeným tréningovým nasadením budú v budúcnosti rozhodujúcimi článkami v reprezentáciách a budú patriť k lídrom na ľade aj mimo neho. Mnohé na to majú skvelé morálne predpoklady.
Ako teda ďalej so ženským hokejom? Bude nám stačiť projekt ŠKP a zopár dievčat, ktoré sa dokážu presadiť medzi chlapcami? Aká je motivácia hrať hokej pre dievčatá v dospelosti? Ženský hokej stojí na križovatke a verím, že blížiaca sa celoštátna konferencia za účasti všetkých zainteresovaných ho nasmeruje správnym smerom.
Autor je tréner ženskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov.
