Finále premiérového ročníka JOJ Slovenského pohára postavilo papierové predpoklady na ruby. Víťazné ťaženie suverénneho lídra SHL zo Žiliny nedokázali zastaviť ani extraligisti z Prešova, ktorí hladkou prehrou 1:6 potvrdili, že momentálne sa trápia hlavne sami so sebou.
Vlci spod Dubňa majú naopak zásluhou parádnej 21-zápasovej víťaznej série sebavedomie na rozdávanie a na ľade Šarišanov dominovali po všetkých stránkach.
„Do tohto zápasu sme išli akou outsider, ale chceli sme si overiť naše schopnosti. Som veľmi rád, že sme to zvládli takto a dodá nám to sebavedomie do ďalších zápasov. Dokázali sme, že nemáme horších hráčov ako v extralige,“ skonštatoval spokojný žilinský brankár Stanislav Škorvánek.
Iba slová spokojnosti mohol pri hodnotení voliť aj jeho otec a tréner v jednej osobe. „Našim cieľom bolo podať výkon na hranici našich možností a niektorí hráči išli až za túto hranicu. Presvedčili sme sa o tom, že tvrdá práca prináša ovocie a vieme, že sa môžeme ešte zlepšovať. Stále tam totiž boli chybičky, ktoré by nás mohli stáť víťazstvá a postup,“ upozornil S. Škorvánek starší.
Svojich zverencov potešil správou od vedenia klubu, ktoré sa rozhodlo prerozdeliť získanú desaťtisícovú prémiou hráčom v šatni. Ako navyše prezradil strelec dvoch finálových gólov Jakub Cíger, žilinský kormidelník pridal aj vlastný bonus.
„Tréner vravel, že hráč nad 100 kíl si môže dať dve pivá, pod sto kíl iba jedno. Vyzerá to teda iba na jednu krátku zastávku na jednej pumpe,“ rozosmial sa 30-ročný martinský odchovanec. V súvislosti s čerstvo získaným pohárom pridal. „Je to výborný pocit. Pre nás ako nový klub je to prvá trofej a je to teda veľká vec. Verím, že v tejto sezóne pridáme ešte jednu. Túžime po extralige, ale poučení vlaňajšími skúsenosťami nechceme byť extrémne sebavedomí. Hlavne s pokorou a pokojne. Týmto úspechom sme si však dokázali, že vieme hrať aj s papierovo silnejšími súpermi. Išli sme do toho s pokorou a vyplatilo sa. Výsledok možno nezodpovedá samotnej hre, ale hrali sme dobrý a účelný hokej.“
Žilinčania vyhrali finále zásluhou stopercentného nasadenia, ktoré podporili perfektné presilové hry. V priebehu druhej tretiny využili až štyri početné výhody a v tomto smere uštedrili extraligistovi tvrdú lekciu.
„Presilovky sa nám hrali paradoxne ľahšie ako v prvej lige. Tam totiž lietajú hráči hore dole a tu to bolo organizovanejšie. Vyšlo nám to však parádne a určite to bol kľúč k víťazstvu,“ pochvaľoval si útočník Šimon Petráš, ktorého vyhlásili za najlepšieho hráča víťazného tímu. On sám si vzal ako jediný hráč Žiliny do rúk zlatý pohár. „Poverčivý nie som a ja si chytím pohár veľmi rád. Ešte sa s ním pofotím aj v šatni. Je to predsa veľká vec a treba sa z toho potešiť. Bolo to ťažké, ale verili sme si a teraz sa tešíme zo získanej trofeje. Majiteľ nám sľúbil nejakú motiváciu, ale hlavne nás teší fakt, že sme zdolali extraligistu.“
Kapitán Marek Drtina sa na rozdiel od Petráša bál ukoristenej trofeje ako čert kríža. Z rúk prezidenta SZĽH Miroslava Šatana ho zdvorilo odmietol prebrať a aj počas tímovej fotografie si ho nechal položiť na ľad Rastislavom Konečným.
„Vlani sa nám to vypomstilo a v tomto smere som chcel mať čisté svedomie,“ vysvetlil svoje konanie 32-ročný rodák z Pardubíc. Aj pri prezentácii osobných pocitov z prvenstva v pohárovej súťaži už myslel na hlavný cieľ sezóny. „Je tu super pocit, ale ja mám už teraz v hlave prácu, ktorá je pred nami. Náš hlavný cieľ je totiž iný. V pohári sme si niečo dokázali, ale ako sa hovorí – nesmieme zaspať na vavrínoch.“
Práve takýto prístup vyžaduje od celého tímu aj tréner Škorvanek. „Netajím, chceme postúpiť. Pred nami je však ešte veľmi dlhá cesta. Chlapci sa však presvedčili, že ak plnia stanovené veci a ukážu nadšenie, tak môžu byť úspešní.“
Zatiaľ čo Vlci zaznamenali v Prešove 22. víťazstvo v rade a vezú sa na pozitívnej vlne, „koňare“ sa nie a nie vymaniť z krízy. Svetielkom nádeje malo byť vydreté víťazstvo proti Novým Zámkom, no jeho efekt vyprchal veľmi rýchlo.
„Z posledných desiatich zápasov sme prehrali deväť a bolo vidieť, že tú pohodu nemáme. Bolo vidieť, že oni chcú vyhrať viac a výrazne si pomohli presilovkami. Nám tento zápas vôbec nevyšiel, ale prioritou je extraliga a v nej sa potrebujeme zmátožiť,“ zamyslel sa strelec jediného prešovského gólu Albert Michnáč. Po jeho presnom zásahu to bolo v polovici zápasu 1:2, no namiesto prešovského prebudenia prišla séria neubránených oslabení. „Veril som, že ten môj gól nás nakopne a otočíme to. Mali sme potrebné momentum, ale prišlo opäť oslabenie a inkasovaný gól.“
V hre Prešova sa opäť raz prejavila očividná nepohoda, ktorú vníma tréner Ernest Bokroš už niekoľko týždňov. „Chceli sme vyhrať, ale dostali sme prvý gól a videl som, že niektorí hráči znervózneli. To ešte samozrejme nemalo nič znamenať, ale trápime sa v koncovke. Potrebujeme vyhlásiť konkurz na strelca, pretože góly nestrieľame ani v lige a to je náš hlavný problém. Skúšal som meniť brankárov, hrať na tri i štyri päťky, ale nič nepomáhalo. Žilina bola totiž jednoznačne lepšia.“
Ako ďalej ostrieľaný kormidelník rozvinul, hokej je aj o umení a samotná snaha niekedy nestačí. „Zdolali sme Nové Zámky, ale pri hre piatich proti piatim sme neskórovali. Chýba teda produktivita kľúčových hráčov a tento zápas to potvrdil. Naši legionári nás momentálne neťahajú a trápia sa aj domáci chlapci. Nemáme päťku, ktorá by to nakopla. Budeme mať čo robiť, aby sme ustáli záver sezóny.“
Trpezlivosť už dochádza aj mimoriadne verným fanúšikom. Tí ukázali v úvode kalendárneho roka nervy zo železa, no po štvrtom góle už opustili svoj sektor aj fanklubáci. Neskôr sa síce na svoje miesta vrátili, no do konca zápasu už iba ticho sedeli. Halou sa navyše ozýval piskot publika.
„Fanúšikovia sú tu super, ale ja sa im už nečudujem, že im došla trpezlivosť. Nezaslúžia si totiž takéto výkony a výsledky,“ okomentoval reakciu publika A. Michnáč. Recept na oživenie vyprchanej nováčikovskej eufórie je podľa neho jediný. „Musíme sa zomknúť ako tím a na ľade realizovať veci, ktoré si hovoríme v kabíne. Nesmieme si iba nadávať a byť negatívni. Sezóna sa ešte neskončila a musíme ísť ďalej.“
