Desať rokov od Vancouveru: Od 82-gólového megadebaklu do 18-tisícového kotla

VANCOUVER (SZĽH) – Na začiatku aj na konci kanadského dobrodružstva boli slzy. Slzy smútku, sklamania, ale tiež poučenia. Azda aj slzy lúčenia s výnimočným, pre viaceré dievčatá neopakovateľným olympijským zážitkom vo Vancouveri. Mnohé slovenské reprezentantky odohrali životný turnaj, hoci nedoniesli domov medailu ani víťazný zápis. Z nehmotných vecí však nadobudli čosi cennejšie. Poznatky, zážitky, skúsenosti a spomienky, ktoré obohatili nielen ich hokejové kariéry, ale aj osobné životy. A čo je pozitívne, nevyprchali. Živé sú už desať rokov. 

Keďže renkingovo boli Slovenky výrazne vzdialené od priečok zaručujúcich účasť na zimných olympijských hrách, ich cesta do Vancouveru odštartovala predkvalifikačnými zápasmi v septembri 2008. V lotyšskej Liepaji obsadili v päťčlennej skupine prvé miesto so ziskom maximálneho počtu 12 bodov. Vcelku komicky vyznel najmä duel našich báb proti Bulharkám, ktoré utŕžili megadebakel 0:82! Kým Slovenky vyslali na bránku súperiek 139 striel, Bulharky za 60 minút ani jednu. Naša najproduktívnejšia hráčka v stretnutí Mária Herichová zaznamenala 18 kanadských bodov za 8 gólov a 10 asistencií, Janka Čulíková 17 (10+7). 

Skromnosť alias dobrá pripravenosť 

Z Liepaje postúpili Slovenky do finálovej fázy kvalifikačných turnajov. V novembri 2008 sa v nemeckom Bad Tölzi postavili proti Nemkám, Francúzkam a Kazaškám. Proti družstvám, ktorým vtedy patrilo (a patrí aj dnes) výrazne vyššie postavenie v ženskom vydaní rebríčka IIHF. Zverenky trénera Miroslava Karafiáta roztrhali papierové predpoklady už v úvodných dvoch zápasoch. Najskôr zdolali domáce Nemky 2:0, následne Kazašky tesne 1:0. Napokon aj Francúzky na záver 3:1, ale postup do Vancouveru mali vo vrecku už predtým. Výborné výkony predviedla najmä brankárka Zuzana Tomčíková. V dvojzápase proti Francúzkam a Nemkám nepustila za seba ani jednu zo 62 striel. 

„V kabíne bolo dvadsať srdciarok, ochotných nechať na ľade život."

MIROSLAV KARAFIÁT

Dielo bolo dokonané, príjemné prekvapenie na svete. Bolo isté, že Slovensko postaví pod piatimi kruhmi dva tímy. Okrem mužského premiérovo aj ženský. „Boli sme skromní, no fyzicky aj psychicky veľmi dobre pripravení,“ spomína si tréner Miroslav Karafiát a dodáva. „V kabíne bolo dvadsať srdciarok, ochotných nechať na ľade život.“ 

Slovenky to aj vďaka prepracovanej defenzívne zvládli a mohli sa tešiť na veľký sviatok. Na súťažný dotyk s najlepšími hokejistkami na svete. 

Za nulu korčule na stenu 

V ženskom hokeji sa pod piatimi kruhmi prvýkrát hralo o medaily v Nagane 1998. Najskôr o ne bojovalo šesť družstiev, od Salt Lake City osem. Šéf IIHF Rene Fasel po úvodných vancouverských súbojoch v skupinách deklaroval, že ženský hokej patrí do olympijského programu napriek tomu, že Kanada a USA sú ako z inej planéty, keďže iba tieto dve reprezentácie sa dlhé roky v rámci vrcholových podujatí striedajú na tróne. Jedným dychom však dodal: „Ostatné krajiny sa vďaka olympijskej skúsenosti môžu rozvíjať, čo je kľúčové.“ 

V náprahu slovenská kapitánka Iveta Karafiátová. Zdroj: TASR

Slovenky boli v predturnajových vyhláseniach opatrné, nemali veľké oči. Uvedomovali si, že v konkurencii Kanady, Švédska a Švajčiarska ich v základnej skupine čaká mimoriadne náročný boj. Preto začiatkom februára odleteli do Vancouveru s cieľom užiť si možno jedinečnú príležitosť hrať pod piatimi kruhmi. V príprave podľahli Ruskám 0:4 a Fínkam 1:6, no duelmi si hlavu nezaťažovali. Ani nemohli. Rýchlo museli preladiť myšlienky na Kanadu, na elitnú reprezentáciu, ktorá ich čakala v úvode celého dobrodružstva, navyše na domácom ľade v Canada Hockey Place pred vypredaným 18-tisícovým hľadiskom. Kým Slovensky mali doma v tom čase len 267 registrovaných hráčok, Kanada vyše 88-tisíc. Cítite ten rozdiel? 

„O olympijskom turnaji som snívala ako malá, teraz je to skutočnosť. Teším sa na všetko,“ vravela pred začiatkom veľkolepej akcie brankárka Zuzana Tomčíková. 

Keď ju novinári podpichli, či neplánuje zopakovať nulu z kvalifikačnej fázy aj proti Kanaďankám, s úsmevom zareagovala: „Ak by sa to podarilo, zavesila by som korčule na stenu a na ďalšie stretnutia nenastúpila.“

Prvé slzy

Úvodný duel Sloveniek proti Kanade mal špeciálnu príchuť pre našu útočníčku Natalie Babonyovú, ktorá sa narodila v kanadskej Oshawe. Vyštudovaná farmaceutka v tom čase hrala hokej za Toronto Crush. Počas sezóny lietala z Kanady na Slovensko, aby sa trénerom ukázala aj v prípravných dueloch. „Hoci som vyrástla v Kanade, je pre mňa cťou reprezentovať Slovensko. Pripravovala som sa maximálne zodpovedne,“ vravela pre web Medzinárodnej hokejovej federácie pred vancouverským turnajom Babonyová. 

Natalie Babonyová. Zdroj: TASR

Eufóriu po premiére pod piatimi kruhmi vystriedali slzy. Po nešetrnom debakli 0:18 od Kanaďaniek tiekli po tvári viacerým slovenským dievčatám. Aj brankárke Zuzane Tomčíkovej, ktorá kryla 49 zo 67 striel. „Priali sme si uhrať prijateľnejší výsledok. Bohužiaľ, s USA a Kanadou sa porovnávať nemôžeme ani vo sne,“ vravela Tomčíková. 

Úlohou trénera Miroslava Karafiáta po úvodnej facke bolo dostať dievčatá čím skôr na nohy.  So Švédkami síce prehrali 2:6, no v prvej tretine hrali gólovo vyrovnanú partiu. V záverečnom vystúpení proti Švajčiarkam potvrdili nárast formy. Do hry vložili srdce, hrali maximálne obetavo. S vypätím síl. Nedokázali však zabrániť prehre 2:5, hoci v 41. minúte viedli po dvoch presných zásahoch Janky Čulíkovej 2:1. „Vložiť srdce do hry na najvyššej úrovni už nestačí. Môžeme bojovať, koľko chceme. Keď nemáme skúsenosti, ďaleko sa nedostaneme,“ vravel smutne Janka Čulíková. 

Žiadne bohyne 

Po troch prehrách čakal na Slovenky boj o konečné umiestnenie. Najskôr s Ruskami, s ktorými v sezóne 2009/10 prehrali všetky štyri prípravné duely, postupne 0:4, 1:3, 2:8 a opäť 0:4. Tentoraz hrali vyrovnanejšiu partiu. Ale akoby nebolo našim dievčatám súdené zdolať húževnaté súperky ani raz v ročníku. Recept na úspech si chceli prepožičať od mužského tímu, ktorý v základnej skupine zdolal hviezdami nabitú zbornú 2:1 po nájazdoch. Napriek poctivému výkonu sa od slovenskej strany mierne odklonilo šťastie. „Po debakli od Kanady sme sa postupne osmeľovali, zisťovali sme, že hráčky, proti ktorým nastupujeme, nie sú bohyne. Získali sme mnoho skúseností,“ vravela Zuzana Tomčíková po prehre s Ruskami. 

Brankárka Zuzana Tomčíková. Zdroj: TASR

Dievčatá ďalší nezdar opäť emocionálne zranil. „Slzičky v šatni sú normálne,“ vravel pred slovenskými médiami vo Vancouveri tréner Miroslav Karafiát. Proti Číne v záverečnom stretnutí si želal koncentrovaný výkon celých 60 minút. Žiaľ, ambícia rozlúčiť sa s turnajom vo víťaznej nálade nevyšla. Slovenské reprezentantky, bez zranených dôležitých hráčok Jany Kapustovej a Michaely Matejovej, prehrali 1:3. „Aj prehry nás posúvajú dopredu,“ konštatovala po vancouverskom zážitku útočníčka Nicol Čupková. 

Tréner Miroslav Karafiát označil prehry od druhého vystúpenia so Švédkami po záverečné proti Číňankám za poučné. „Zaplatili sme neskúsenú nováčikovskú daň. Napriek všetkému som presvedčený, že tieto nezdary nás môžu posunúť nahor.“

„Viaceré závery zápasov, ktoré sme nezvládli, neboli o kondičke ale o hlavičke...“

JANKA ČULÍKOVÁ

Príznačným pomenovaním na okomentovanie „poučných“ prehier si pomohla Janka Čulíková, autorka dvoch slovenských gólov na ZOH 2010. „Viaceré závery zápasov, ktoré sme nezvládli, neboli o kondičke ale o hlavičke...“

Ženský turnaj vo Vancouveri uzavreli, ako inak, zámorské tímy. Finále USA verzus Kanada. Večné rivalky. Dve dlhodobo najúspešnejšie reprezentácie v ženskom hokeji. Zo zlata sa tešili „javorové listy“ po triumfe 2:0. Bronz získali Fínky po víťazstve 3:2 v predĺžení v severskom derby proti Švédkam. 

Súhrn výsledkov SR

ZÁKLADNÁ A-SKUPINA
Kanada – Slovensko 18:0 (7:0, 6:0, 5:0)
Švédsko – Slovensko 6:2 (3:2, 1:0, 2:0), góly SR:  Džurňáková, Čupková.
Slovensko – Švajčiarsko 2:5 (1:0, 0:1, 1:4), góly SR: Čulíková 2.
O 5. AŽ 8. MIESTO 
Rusko – Slovensko 4:2 (2:0, 1:1, 1:1), góly SR: Pravlíková, Kapustová.
Čína – Slovensko 3:1 (0:1, 1:0, 2:0), gól SR: Pravlíková. 

KONEČNÉ PORADIE: 1. Kanada, 2. USA, 3. Fínsko, 4. Švédsko, 5. Švajčiarsko, 6. Rusko, 7. Čína, 8. SLOVENSKO

Súpiska tímu SR ženy na ZOH 2010 vo Vancouveri
Brankárky: Jana Budajová, Monika Kvaková, Zuzana Tomčíková.
Obrankyne: Petra Babiaková, Barbora Brémová, Iveta Karafiátová, Michaela Matejová, Petra Országhová, Edita Raková.
Útočníky: Natalie Babonyová, Nikoleta Celárová, Janka Čulíková, Nicol Čupková, Anna Džurňáková, Nikola Gápová, Mária Herichová, Petra Jurčová, Jana Kapustová, Zuzana Moravčíková, Petra Pravlíková, Martina Veličková. 

SERIÁL DESAŤ ROKOV OD VANCOUVERU

I. diel - „15-sekundová" prehra

II. diel - Nezabudnuteľný...

III. diel - Vstupenky na Lotyšov ešte sú!

IV. diel - Toleffsenov skrat

V. diel - Erupcia radosti a hrdosti

Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil pre hokejových fanúšikov spomienkový seriál Desať rokov od Vancouveru. V dňoch od 17. do 28. februára, v čase výročia konania jednotlivých stretnutí, vám v niekoľkých kapitolách priblíži cestu slovenskej reprezentácie na zimných olympijských hrách 2010. Nielen textovo, ale aj prostredníctvom videa a fotografií. Pri zostavení materiálov vychádzala redakcia SZĽH z vlastných archívov ako aj zo servisu TASR.