VANCOUVER (SZĽH) – Vancouverskí meteorológovia 26. februára hlásili, že zvyšné dni zimných olympijských hier 2010 sa budú niesť v pochmúrnom počasí. Bude zamračené, upršané, teplotou sčasti jarné. Slnko vraj už návštevníci metropoly Britskej Kolumbie neuvidia. Zvláštne. Akoby v ten deň desať rokov dozadu nezapadlo len pre nadšencov a divákov, ale aj pre slovenských hokejistov. Do konca vancouverského turnaja po spanilej jazde už nevyhrali. V semifinále s Kanadou pritom chýbali centre. Možno by bolo všetko inak.
Atmosféra hustla, hry vrcholili. Disciplíny odsýpali, medaily sa míňali. Tri sady zostávali ešte pre aktérov mužského hokejového turnaja. Státisíce Slovákov dúfali, že jedna z nich sa ujde aj zverencom trénera Jána Filca. Zaslúžili by si ju. Zdolali Rusov, tímovými výkonmi si vybojovali účasť vo štvrťfinále so Švédmi a bojovným charakterom s nezlomným duchom paralyzovali aj ich.
„Sústredíme sa na Slovákov. Vieme, že sú hladní po úspechu rovnako ako my."
JAROME IGINLA, útočník Kanady
Úctyhodnými počinmi si postupne získavali desaťtisíce obdivovateľov. Zopár fanúšikov aj stratili. Henrik Sedin, líder švédskej ofenzívy, pre The Vancouver Sun uviedol, že v semifinále drukuje Kanade. Varoval pritom „javorové listy“, aby si dali pozor na silného tímového ducha slovenského tímu, ktorý v úvode turnaja azda nikto nepovažoval za favorita na prienik do najlepšej štvorky.
Kanaďania si uvedomovali, kto ich čaká. Nemali za sebou iba vydarené zápasy na turnaji. Nestali sa víťazmi skupiny v základnej fáze, ako všetci očakávali. O štvrťfinále museli bojovať v kvalifikačnom stretnutí. Na ceste do semifinále však vyradili Rusko jasným výsledkom 7:3. U mnohých si napravili renomé. Viacerí kanadskí hokejisti sa na konfrontáciu so Slovenskom pripravovali, akoby ich čakal siedmy zápas v sérii play-off NHL. „Vieme, že technicky to nie je siedmy duel, pretože ak aj vyhráme, ešte sa nič nekončí, ale pristupujeme k tomu, ako k siedmemu duelu,“ prezradil pred stretnutím pre web nhl.com obranca Dan Boyle.
Zámorské médiá oslovili aj generálnych manažérov oboch tímov. Kým Steve Yzerman na kanadskej strane vravel, že po zvládnutom štvrťfinále s Rusmi všetci v tíme „kolísky hokeja“ líhali do postelí s myšlienkami na Slovákov, Slovák Peter Bondra aj v deň semifinále konštatoval: „Stále si užívame, čo sme dosiahli minulú noc.“
Kanaďania mali za sebou vydarený atraktívny duel s Ruskom, ku ktorému prechovávajú ešte z čias Sovietskeho zväzu pocity nezmieriteľnej rivality. Zvládnutou bitkou o prestíž sa však dlho neukájali. „Z historického hľadiska je triumf nad Ruskom vždy veľká česť, ibaže tentoraz sme ho nedosiahli na konci cesty. V hre o zlato sú s nami ďalšie tri tímy. Sústredíme sa na Slovákov. Vieme, že sú hladní po úspechu rovnako ako my,“ podotkol Jarome Iginla.
Slováci sa museli nachystať, že kým v uplynulých zápasoch bolo obecenstvo Canada Hockey Place vo väčšine naklonené na ich stranu, tentoraz bude prevažovať podpora domácej reprezentácie. A keďže v prevahe boli obyvatelia Vancouveru či Britskej Kolumbie, z národného tímu najviac tlieskali brankárskej opore miestnych Canucks Robertovi Luongovi. „Luuuuuuuuu,“ ozývalo sa modernou arénou zakaždým, keď Luongo vytiahol neobvykle výnimočný zákrok. Spočiatku si niektorí mysleli, že obecenstvo kričí „buuuuuuu“ a dáva tak najavo nevôľu voči súperovi. Nie, nie. To iba domáci fanúšikovia „kosatiek“ vzývali svojho obľúbenca.
Slovenskí reprezentanti sa k stretnutiu vyjadrovali striedmo. Chceli zopakovať prípravu na stretnutie proti Kanade v rovnakom poradí ako pred každou z uplynulých bitiek v olympijskom kotle. Nenarúšať zvyky. Ibaže nie všetko išlo podľa plánu. František Hossa, asistent trénera Jána Filca, sa nemohol zúčastniť na rozkorčuľovaní pre chorobu. A akoby sa nielen počasím, ale aj touto skutočnosťou narušila fungujúca rutina, prinášajúca šťastie.
„Zmiešanina pocitov,“ znel výrok trénera Jána Filca pred veľkým večerným súbojom. „Na jednej strane pozitívne emócie, na druhej nová situácia pre všetkých v tomto kolektíve,“ dodal kouč. Veru, nová situácia. V semifinále na zimných olympijských hrách slovenskí hokejisti ešte nehrali.
V prvej tretine veľkého zápasu inkasovali dva góly. Prvý strieľal Patrick Marleau tak, že v spornej pozícii sklepával strelu pred Halákom. Niekoľko minút sa nehralo, rozhodcovia posudzovali, či nešlo o vysokú hokejku. Napokon gól uznali. Kanada sa upokojila, zacítila príležitosť vnútiť našim svoju nátlakovú útočnú hru, ktorou poľahky produkuje góly. O tri striedania neskôr už viedla 2:0 a po zásahu Getzlafa počas presilovky v 37. minúte 3:0. Zdalo sa, že je po zápase. V tretej tretine rýchlo plynul čas. Slováci sa snažili a okúsili, že doháňať trojgólové manko za dvadsaťtri minút čistého času proti hviezdnej Kanade je takmer nemožné. Slúži im ku cti, že sa nevzdali a skúsili to. Málo-pramálo chýbalo, aby sa im to podarilo...
Po šťastnom znížení Ľubomíra Višňovského a presilovkovej dorážke Michala Handzuša bolo razom 2:3. Zápas bol opäť otvorený. Viac ako minútu dokonca šiesti Slováci zvierali kanadskú päťku v jej obrannom pásme. Vkuse, bez straty tretiny. Pod takým tlakom a tak dlho Kanada nezvykne bývať. Zo šancí, z ktorých mohol padnúť vyrovnávajúci gól, môžeme spomenúť „zluftovaný“ puk v ideálnej pozícii pred bránkou či nepresnú dorážku Pavla Demitru pred odkrytou bránkou v posledných sekundách. Ak by sa hralo ešte minútu, a vari aj menej, možno by vytúžený gól napokon prišiel. Tlak našich bol skutočne enormný. Ale minútu navyše sa, bohužiaľ, nehralo. Zápas sme prehrali v prvých dvoch tretinách.
Napriek tomu si Slováci vyslúžili poklonu národa, ktorý o 3.30 ráno vstával, aby si vychutnal olympijské semifinále. Národa, ktorý sa v hojnom počte zhromažďoval počas hlbokej noci na námestiach, krčmách, v baroch, aby mohol sledovať snovú slovenskú hokejovú cestu. Národa, ktorý bol po prehre smutný, ale tlieskal so vztýčenou hlavou a veril, že zápas o bronz prinesie medailu, ktorá by bola v kontexte výkonov Slovenska vo Vancouveri zaslúžená.
Sklamanie v mixzóne bolo citeľné. Výrazne badateľné na tvárach našich. „Neviem, čo sa stalo pri mojej poslednej príležitosti, skutočne neviem,“ krútil hlavou Pavol Demitra, ktorý mal našliapnuté na k zisku ocenenia pre najužitočnejšieho hráča (MVP) celého turnaja. Tentoraz Slovensku nepomohol ako v nájazdoch s Ruskom či v závere druhej tretiny proti Švédom. Pritom veľmi chcel. Bol zdrvený, že puk zopár sekúnd pred koncom riadneho hracieho času nezasunul do bránky.
„Skláňam sa pred svojimi hráčmi.“
JÁN FILC, tréner Slovenska
„Bol to jedinečný zápas, ktorý sa nemusí opakovať,“ pridal postreh obranca Martin Štrbák. Richard Zedník našiel aspoň drobné zadosťučinenie: „Môže nás málinko tešiť azda iba to, že sme podali dobrý výkon a v závere videli Kanadu zubami-nechtami brániť a báť sa o výsledok.“
Vo vyjadreniach nášho trénera Jána Filca sa opakovalo veľa slov o hrdosti, zaujali však aj tieto: „Skláňam sa pred svojimi hráčmi. Za to, čo sme posledných desať minút ukázali proti Kanade, si zaslúžime rešpekt. Verím, že podobný výkon predvedieme aj v súboji o bronz.“
SEMIFINÁLE, 26. 2. 2010
Kanada – Slovensko 3:2 (2:0, 1:0, 0:2)
Góly: 14. Marleau (Weber, S. Niedermayer), 16. Morrow (Pronger, Getzlaf), 37. Getzlaf (Perry, Pronger) - 52. Višňovský (Stümpel), 56. Handzuš (Zedník, Šatan).
Vylúčení: 1:2. Presilovky: 1:0. Oslabenia: 0:0. 17 799 divákov.
Zostava SR: Halák - Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Jurčina, Sekera - Marián Hossa, Demitra, Kopecký - Pálffy, Stümpel, Gáborík - Šatan, Handzuš, Zedník - Radivojevič, Cibák, Marcel Hossa.
Gól Marleaua zo 14. minúty, 1:0
Gól Morrowa zo 16. minúty, 2:0
Gól Getzlafa z 37. minúty, 3:0
Gól Višňovského z 52. minúty, 3:1
Gól Handzuša z 56. minúty, 3:2
Záverečný nápor Slovákov, centimetre od vyrovnania
I. diel - „15-sekundová" prehra
III. diel - Vstupenky na Lotyšov ešte sú!
V. diel - Erupcia radosti a hrdosti
VI. diel - Od 82-gólového megadebaklu do 18-tisícového kotla
Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil pre hokejových fanúšikov spomienkový seriál Desať rokov od Vancouveru. V dňoch od 17. do 28. februára, v čase výročia konania jednotlivých stretnutí, vám v niekoľkých kapitolách priblíži cestu slovenskej reprezentácie na zimných olympijských hrách 2010. Nielen textovo, ale aj prostredníctvom videa a fotografií. Pri zostavení materiálov vychádzala redakcia SZĽH z vlastných archívov ako aj zo servisu TASR.
