VANCOUVER (SZĽH) - Plynula 39. minúta. Branko Radivojevič pykal na trestnej lavici za nebezpečnú hru s vysokou hokejkou. Pavol Demitra vytvoril tlak na rozháranú fínsku presilovkovú kombináciu, donútil súpera k chybe a nepresnou spätnou prihrávkou aj k založeniu prečíslenia. Marián Hossa puk potiahol, žabkou ho spätne naservíroval Demitrovi a... 1:3. Od historických bronzových medailí na ZOH delilo Slovákov vtedy dvadsaťjeden minút a pätnásť sekúnd čistého času.
Vrcholy vancouverskej akcie sprevádzala snaha mnohých kanadských obyvateľov dostať sa do Canada Hockey Place na prestížny finálový duel domácej reprezentácie proti USA. Na odvetný súboj zo základnej skupiny, v ktorej „javorové listy“ utrpeli pre nich neakceptovateľnú prehru 3:5. Bolo zrejmé, že nabrúsená kolíska prahne pod odplate. A diváci s ňou. Preto niektorí siahali do svojich finančných rezerv. A poriadne hlboko!
Napríklad na Ebay, a pravdepodobne aj na iných obdobných portáloch s online predajom čohokoľvek, sa cena dvoch lístkov na finále v blízkosti ľadu vancouverskej arény vyšplhala na 15-tisíc dolárov! Odovzdanie produktu z dávno stiahnutého inzerátu malo prebehnúť osobne a suma za vstupenky mala byť vyplatená v hotovosti. V tejto chvíli nedokážeme potvrdiť, či sa našiel niekto, kto zaplatil šialenú sumu za osobnú účasť na finálovom stretnutí. Isté však je, že 15-tisícový dvojlístok nebol jedinou anomáliou v súvislosti s nepovolenou online distribúciou lístkov na vrchol atraktívneho turnaja.
A čo na to organizátori? Pôsobili rezignovane, ba až alibisticky. V oficiálnom stanovisku konštatovali, že nikoho nenútia, aby si kupoval neoverené a predražené vstupenky cez internet...
V predfinálovom čase vyrovnala Kanada medailový rekord. Na konte mala 13 zlatých, najviac v histórii usporiadateľských. O tri viac ako Nóri v Lillehammeri 1994 či Američania v Salt Lake City 2002. Na trhnutie celkového rekordu spomedzi všetkých zimných olympiád v počte najjagavejších kovov jej chýbal jediný zlatý. Podarilo sa? V predstihu prezradíme, že áno. Kanaďania zdolali v dramatickom hokejovom finále Američanov 3:2 po predĺžení. Zlatú radosť a utvorenie nového rekordu dožičil hokejovej veľmoci v 68. minúte Sidney Crosby.
Predkrmom sledovaného finále bol duel o bronz medzi Slovenskom a Fínskom. Na bratislavskom Námestí SNP sa o štvrtej ráno zhromaždili tisícky nadšencov, ktorí prišli fandiť našim pred veľkoplošnou obrazovkou. Eufória slovenského národa sa podobala tej z Petrohradu 2000, Göteborgu 2002 či Helsínk 2003.
Bola veľkolepá. Páni, Slovensko hralo o medailu pod piatimi kruhmi. Na zimných olympijských hrách s účasťou hráčov NHL. V konkurencii nabitých národných reprezentácií Kanady, USA, Švédska, Fínska, Česka či Ruska. Úctyhodný počin.
Po druhej tretine už Slovákom pomaly visel bronz na krku. Vďaka trojgólovej dvadsaťminútovke oslabili súpera najmä psychicky. Dve využité presilovky a tretí úder v oslabení, ktorého priebeh sme opisovali v úvodných riadkov spomienkového príbehu, prispeli k náskoku pri skóre 3:1 v náš prospech. Zdalo sa, že Fíni to už nerozchodia. Zostávalo dvadsať minút tretej tretiny.
Žiaľ, prehrali sme ju 0:4... To sklamanie, bezmocnosť, slzy. Príliš silné emócie, ktoré dokáže vyliečiť len čas. Žiadne pekné slová ani potlesk či poklona slovenského národa. Iba čas. Niekto to zvládne za pár dní, iní sa s krutou prehrou po zbabranej tretej tretine s Fínmi nevyrovnali ani po rokoch. „Keď by som mal zbilancovať celú svoju kariéru, musím podotknúť, že som v nej zažil veľa pekných vecí aj úspechov. Do konca života ma však bude škrieť to, čo sa nepodarilo vo Vancouveri. Boli sme tak blízko... Nie, ten Vancouver nikdy nestrávim, nevyrovnám sa s tým, že sme nezískali medailu," úprimne tvrdil Branko Radivojevič aj desať rokov po.
Od Fínov sme inkasovali tri góly za tri minúty a tridsaťpäť sekúnd. Z 1:3 bolo 4:3. Slovenským fanúšikom, mnohým v eufórii po druhej tretine, prechádzal mráz po chrbte. Málokto chápal, čo sa deje. Pravdou však je, že úvodu tretej tretiny sme darovali Suomi tri presilovky, pričom dve využili a otočili zápas. V 46. minúte znížili na 2:3. Strelu Timonena od modrej najskôr hokejkou tečoval Zdeno Chára a pred bránkou sa puk od ramena Hagmana odrazil do siete. Šťastný moment, ktorý, zdá sa, zlomil Slovákov aj boj o bronz. Paralyzoval dovtedajšiu snahu o prenikavý úspech. Akoby odvrátil od našich dávku šťasteny, ktorú si poctivou hrou a obetavými tímovými výkonmi zväčša nakláňali na svoju stranu. V záverečnej hre bez brankára Zdeno Chára totiž tečoval náprah Pavla Demitru len do ľavej žŕdky. Opäť chýbali centimetre. Ako v semifinále s Kanadou pri Demitrovej koncovke v samom závere pred odkrytou bránkou. Na šľaktrafenie!
„Sklamanie. Cítim obrovské sklamanie,“ v návale silných emócii hľadal slová Michal Handzuš. „Vylúčenia, oslabenia. Bolo ich priveľa. Možno aj ja som urobil chybu, možno niekto iný. Hľadanie jednotlivých vinníkov nie je na mieste,“ vravel Michal Handzuš v mixzóne.
Prehra v súboji o bronz mrzela všetkých hráčov. Azda ešte o kúsok viac škrela tých, ktorí tušili, príležitosť odniesť si medailu spod piatich kruhov sa už nemusí naskytnúť. „Bola to najväčšia prehra v mojom živote,“ vravel zronený Pavol Demitra. Ani malou náplasťou preňho nebolo zaslúžene udelené ocenenie pre najužitočnejšieho hráča turnaja (MVP) či zaradenie do All Stars výberu. Slovák nazbieral v siedmich dueloch desať bodov (3+7) a vyhral kanadské bodovanie podujatia vo Vancouveri pred krajanom Mariánom Hossom s deviatimi.
Hoci v Slovákoch dlho panoval horkastý pocit smútku, sklamania a beznádeje, v Kanade zanechali pozitívny dojem. Spojili sa pre úspech. A v konečnom dôsledku – aj štvrté miesto z olympiády je skvelé. Avšak pri pomyslení na bronzovú spomienku, ktorá sa dnes mohla vynímať v domácich vitrínach našich reprezentantov, ho ťažko doceniť.
„Pre bronz sme urobili maximum. Klobúk dole pred chlapcami, čo všetko obetovali pre úspech. Dvakrát za sebou nám v závere chýbal aj kúsoček športového šťastia. Táto prehra musí prebolieť, život ide ďalej,“ vravel bezprostredne po stretnutí slovenský tréner Ján Filc. Navonok diplomatický, zvnútra však vyprahnutý skľučujúcimi pocitmi trpkosti.
Frustrácia bola na mieste. Jeden veľký príbeh mohol mať medailový koniec. Azda nikto by nenamietal, že by bol nezaslúžený. Po sérii nevýrazných výsledkov na svetových šampionátoch 2006 až 2009 stál slovenský hokej opäť hrdo v prednej línii a prahol po úspechu. A na konci dňa ho aj dosiahol.
Chlapci, vďaka za Vancouver!
O 3. MIESTO, 27. 2. 2010
Fínsko - Slovensko 5:3 (1:0, 0:3, 4:0)
Góly: 19. S. Salo, 46. Hagman (Timonen), 47. O. Jokinen (J. Ruutu), 49. O. Jokinen (Pitkanen, Kiprusoff), 60. Filppula (Timonen) - 1:0, 30. Gáborík (Demitra, Chára), 36. Marián Hossa (Handzuš, Demitra), 39. Demitra (Marián Hossa).
Vylúčení: 7:9 na 2 min, presilovky: 3:2, oslabenia: 0:1. 17 322 divákov.
Zostava SR: Halák - Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Jurčina, Sekera - Marián Hossa, Demitra, Kopecký - Pálffy, Stümpel, Gáborík - Šatan, Handzuš, Zedník - Radivojevič, Cibák, Marcel Hossa.
I. diel - „15-sekundová" prehra
III. diel - Vstupenky na Lotyšov ešte sú!
V. diel - Erupcia radosti a hrdosti
VI. diel - Od 82-gólového megadebaklu do 18-tisícového kotla
VII. diel - Chýbali centimetre...
Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil pre hokejových fanúšikov spomienkový seriál Desať rokov od Vancouveru. V dňoch od 17. do 28. februára, v čase výročia konania jednotlivých stretnutí, vám v niekoľkých kapitolách priblíži cestu slovenskej reprezentácie na zimných olympijských hrách 2010. Nielen textovo, ale aj prostredníctvom videa a fotografií. Pri zostavení materiálov vychádzala redakcia SZĽH z vlastných archívov ako aj zo servisu TASR.
