ČEĽABINSK (SZĽH) – Aj vďaka minuloročnému šiestemu miestu na svetovom šampionáte v Poprade dostala slovenská „osemnástka“ v čeľabinskej Ľadovej aréne Traktora pomerne rozľahlú kabínu, ktorá je navyše v bezprostrednej blízkosti ľadovej plochy. Len tieto atribúty by však k maximálnemu pohodliu pre hráčov a realizačný tím nestačili. A práve vtedy prichádza na rad práca dvojice masérov Miroslav Harvančík – Marián Hluch.
Hlavnou úlohou masérov je zaistiť maximálny komfort pre hráčov a trénerov, tak aby sa mohli venovať výhradne iba svojim povinnostiam. Už pri príchode na štadión tak na hráčov čaká pripravené občerstvenie, ovocie, tyčinky, nápoje, či prichistaný a opravený výstroj. Skrátka gro práce musia mať maséri hotové ešte v čase, keď hráči oddychujú na hoteli. Niet teda divu, že na štadión prichádzajú aj tri hodiny pred tým, než dorazia samotní hráči.
„Všetko závisí od programu dňa, od toho, či majú na programe len jeden tréning, alebo majú zápasový deň, keď je práce ďaleko viac,“ hovorí na margo príchodov na štadión jeden z dvojice masérov reprezentácie do osemnásť rokov Miroslav Harvančík. „Deň zápasu sa začína ranným rozkorčuľovaním, na ktoré pripravíme tréningovú sadu dresov, štulpní, spolu s kondičným trénerom pripravíme aj doplnky výživy, aby sme tým naštartovali určitý hypotonický režim hráčov. Okrem toho máme, samozrejme, na starosti aj bežné práce ako brúsenie korčúľ, či nitovanie,“ povedal.
Miroslav HarvančíkAprílový termín majstrovstiev sveta do osemnásť rokov navyše spolu s ostatnými okolnosťami masérom pridáva aj ďalšiu robotu navyše. „V tejto vekovej kategórii je problém aj s tým, že majstrovstvá sveta sú na konci sezóny a hráčom sa už dosť rozpadáva výstroj. Preto máme dosť práce aj okolo toho,“ hovorí Harvančík.
Rodák zo Žiliny pôsobí ako masér aj vo svojom materskom klube, za ktorý kedysi v minulosti hrával. Práca pri seniorskom družstve Žiliny a reprezentácie do osemnásť rokov, za ktorú hrajú hokejisti ešte len na prahu dospelosti, sa ale podľa Harvančíka príliš nelíši. Minimálne nie v prístupe maséra k svojim povinnostiam.
„Myslím si, že všetci, ktorí túto prácu robia, sa ju snažia robiť na všetkých úrovniach rovnako, bez ohľadu na to, či sú v klube, alebo v reprezentácii. Určitá práca sa skrátka urobiť musí,“ hovorí Harvančík, ktorý prízvukuje, že je v jeho vlastnom záujme, aby práca bola urobená čo najlepšia a najdôkladnejšie. „Vysvedčenie nám vystavujú samotní hráči. Predáva nás naša práca.“
Spolu s Harvančíkom je v pozícii maséra na majstrovstvách sveta aj Piešťanec Marián Hluch. Hoci obaja spolu absolvujú vôbec prvý turnaj, spolupráca medzi nimi funguje na výbornú. A čo je najpodstatnejšie, obaja sa vedia navzájom zastúpiť. „Pri tejto práci sa neradno rozdeľovať. Fungujeme v kabíne ako jeden tím – hráči, tréneri a aj my maséri sme spolu jeden tím. Čo treba urobiť, to urobíme. Obidvaja tak musíme vedieť nabrúsiť korčule, zanitovať ich, či pripraviť nápoje…“
Miroslav HarvančíkZaujímavosťou je, že obaja sú vôbec po prvýkrát na majstrovstvách sveta najvyššej kategórie. „Desiatu sezónu pracujem pre mládežnícke reprezentácie. Pred šiestimi rokmi sme v ‚osemnástke‘ pod vedením trénera Ernesta Bokroša v Piešťanoch postúpili do A-kategórie majstrovstiev sveta. Rok nato som mal ísť s ‚osemnástkou‘ znovu na majstrovstvá sveta do Soči, bohužiaľ, ušlo mi to,“ povedal Harvančík, ktorý sa svojej premiéry medzi elitnou kategóriou majstrovstiev sveta dočkal tak až poldekády nato. A znova, keď šampionát hostí Rusko.
Roboty je počas svetového šampionátu skutočne ako na kostole, no na majstrovstvách sveta nie ste každý deň, a tak aj maséri si navzdory svojmu časovému vyťaženiu vedia podujatie v Čeľabinsku a Maginotogorsku vychutnať. „Iste, nájde sa chvíľka času, aby sme si majstrovstvá aspoň trochu užili. Zápasy sa hrajú pred nami či po nás. Rovnako tiež sledujeme s otvorenými očami aj našich kolegov, aby sme sa prípadne od nich priučili niečo, čo bežne doma nevidíme.“
A možnože aj ostatné výpravy čo-to od slovenských masérov odsledujú. Napríklad skutočne bleskovú výmenu nožov na korčuliach, ktorú s dávkou zveličenia Harvančík prirovnáva k zastávke v boxoch vo Formule 1. Veď počas prvého zápasu Slovákov proti Fínsku museli slovenskí maséri v priebehu jednej tretiny meniť až troje nožov. „Tam nám pomohlo, že sa začali vyrábať nože, ktoré sa dajú odnímať. Pripravili sme si náhradné nabrúsené nože a ak hráč má pocit, že má strhnutú hranu, tupú korčuľu, alebo akýkoľvek problém s nožom, tak to vieme v priebehu krátkej chvíľky vyriešiť bez toho, aby tréner sa musel zaobísť bez jeho prítomnosti v zápase.“
Od príchodu Viliama Čacha na post trénera reprezentačnej „osemnástky“ v októbri tohto roku fungoval pri tejto reprezentácii masérsky tandem Peter Ondrejka – Miroslav Harvančík. Kým druhý menovaný nechýba ani v Čeľabinsku, u skúseného masérskeho „matadora“ Petra Ondrejku, ktorý má bohaté skúsenosti so svetovými šampionátmi, to však neplatí. „Harvy“, ako Miroslava Harvančíka volajú, mu však posiela pozdrav. „Aspoň takto na diaľku by som chcel pozdraviť Peťa Ondrejku, ktorý s nami absolvoval celú sezónu, no na majstrovstvá sveta nemohol prísť. Plnohodnotne Peťa nahradil ‚Majco‘ Hluch, no Peťovu prítomnosť stále cítime a na diaľku ho celý tím pozdravuje.“
