EDMONTON (SZĽH) – Pred zápasom sú na štadióne prví, po zápase sa z neho vracajú nezriedka ako poslední. Napriek tomu ich mená a tváre nebývajú v žiari reflektorov. Reč je o neodmysliteľnej súčasti každého jedného reprezentačného družstva – o maséroch. V reprezentácii do osemnásť rokov túto funkciu zastáva dvojica Miroslav Harvančík – Michal Hrtús.
Masér, kustód, výstrojový manažér… Náplň práce tejto dvojice je skutočne rôznorodá. Neraz sú pre hráčov osoby prvého kontaktu, cez ktoré ide viacero požiadaviek. Skrátka ich úlohou je vytvoriť pre hráčov čo najväčší komfort tak, aby sa pokojne mohli sústrediť na svoj výkon. „Hráčom sa snažíme zabezpečiť všetok servis servis okolo hokeja. Ide o prípravu pitného režimu, korčulí, nachystanie kabíny, aby mali chlapci k dispozícii pásky a podobne,“ hovorí mladší z dvojice, 31-ročný Michal Hrtús.
Tak ako kariéra hokejistu nepozostáva len zo zápasov, ale aj sústavných tréningov, tak ani práca maséra sa neredukuje len na zápas. V permanencii musia byť každý deň a je jedno, či je práve na programe zápas, alebo iba tréning. Prirodzene, počas zápasového dňa je vyťaženie masérov ešte vyššie než obvykle.
Michal Hrtús„Zápasový deň býva, samozrejme, iný. Na štadión chodíme do kabíny skôr, aby sme prichystali všetky potrebné veci. Pri tréningoch chodíme na štadión o takú hodinku skôr, pri zápasoch je to možno aj hodina a pol až dve hodiny pred chlapcami,“ vysvetľuje Hrtús.
Hrtús, pôvodom Záhorák z Holíča, vytvoril pred touto sezónou v reprezentácii do osemnásť rokov masérsky tandem s o tucet rokov starším Miroslav Harvančíkom. Súhra tejto dvojice funguje na výbornú, niet sa však čomu čudovať, keď obaja sú si aj ľudsky navzájom blízki. „S Mirom sa poznáme už dlhé roky z klubovej úrovni. Ja robím v Skalici, on v Žiline, sme v kontakte, vieme o sebe, nešli sme teda pred sezónou do ničoho neznámeho,“ hovorí Hrtús na margo spolupráce so svojím kolegom.
Aktuálny súťažný ročník je pre Hrtúsa už v poradí ôsmym v rade pri mládežníckych reprezentáciách. Doposiaľ však pôsobil „len“ pri reprezentačnej „šestnástke“ a „sedemnástke“, kde si musel vystačiť sám. V reprezentácii do osemnásť rokov už síce kolegu má, ako však sám hovorí, neznamená, že by mal teraz menej roboty. „Rozdiel to ani nie je. S Mirom nemáme rozdelené úlohy, žeby som len ja robil nejakú časť roboty a on zvyšok. Ak je niečo treba spraviť, urobí to ktokoľvek z nás. To, že pracujeme v dvojici sa prejaví skôr v tom, že hráči majú väčší komfort.“
Hoci väčšinu času strávil Hrtús pri mládežníckych reprezentáciách, na konci sezóny 2013/2014 absolvoval celú prípravu pred majstrovstvami sveta aj so seniorskou reprezentáciou. Vie tak veľmi dobre porovnať, aké je to pôsobiť medzi začínajúcimi hokejistami, ale aj medzi ostrieľanými profíkmi. „‚Áčkari‘ majú spravidla viac požiadaviek na maséra. To v ‚osemnástke‘ nebýva zvykom. Napríklad masáž pred zápasom v ‚osemnástke‘ chlapci využívajú pomenej.“
Michal HrtúsTo však nič nemení na prístupe masérov k hráčom. Či „áčko“, či „osemnástka“, či „šestnástka“, zakaždým sa Hrtús snaží čo najviac hráčom vyjsť v ústrety. „Snažím sa k tomu pristupovať profesionálne,“ hovorí. „Dlhé roky som hrával hokej, viem, čo hráči potrebujú. Teraz pracujem ako masér, mám svoju robotu rád, tak nechcem robiť rozdiely.“
Za doterajších sedem sezón, ktoré pôsobí pri mládežníckych reprezentáciách, absolvoval Hrtús rad turnajov v rôznych krajinách na rôznych kontinentoch. Na niektoré má lepšie, na niektoré horšie spomienky. No jeden turnaj, ten najprestížnejší, v jeho profesijnom životopise chýba. Keďže reprezentácia do 16 a ani 17 rokov nemá ešte svoje majstrovstvá sveta, tak si svoju masérsku premiéru na svetovom šampionáte odbije Hrtús až budúci rok v apríli vo Švédsku.
„Beriem to ako výzvu, pretože ešte som nebol na majstrovstvách sveta. Aj keď som už mal raz ponuku, prišli okolnosti, pre ktoré som nemohol na majstrovstvá sveta ísť. Samozrejme, veľmi sa na majstrovstvá sveta teším.“ Hrtús síce hovorí, že ešte nikdy nebol na majstrovstvách sveta, no to je pravda len sčasti. Vo Švédsku si v apríli skutočne odbije svoj debut ako masér, ale ako hráč už na svojom konte má účasť na svetovom šampionáte osemnásťročných z roku 2005 v Plzni.
Skúsenosti z Plzne spred štrnástich rokov však až tak veľmi pred aprílovými majstrovstvami sveta vo Švédsku nepomôžu. „V pozícii hráča to bolo úplne iné. Ako hráč som nemyslel na to, čo všetko treba pripraviť a zaobstarať pre hráčov,“ vysvetľuje.
Časť realizačného tímu SR „18“: zľava Rastislav Staňa, Michal Hrtús, Štefan Eperješi, Imrich AntalNapriek tomu, že aktívnu hráčsku kariéru ukončil Hrtús v mladom veku, spomienok z týchto čias má v hlave neúrekom. Napríklad aj na súčasný trénersky štáb „osemnástky“. Hoci hlavný tréner Viliam Čacho i jeho asistenti Richard Kapuš a Róbert Rehák sú o bezmála poldruha dekády starší, Hrtús s nimi v rokoch 2005 až 2008 brázdil extraligové ľady.
Najpríjemnejšie spomienky má na Róberta Reháka a Žilinu. „Svoj prvý gól v extralige som strelil, keď som mal sedemnásť rokov proti Žiline. Nedávno sme to zisťovali a prišli sme na to, že pri tom góle bol v tej dobe na ľade a dostal ‚mínusku’ práve Robo Rehák,“ poznamenáva s úsmevom Hrtús, ktorý v extralige odohral dohromady v kariére 39 zápasov, pričom vo svojej hokejovej kariére si vyskúšal aj legionársky chlebík v Česku, či v zámorskej juniorskej North American Hockey League.
V tridsiatichjeden rokoch by ešte stále mohol ťahať aktívnu hokejovú kariéru. Neťahá ho to preto ešte stále na ľad? „Zo začiatku ma to aj lákalo, ale s odstupom času je to už iné. Vnímam to už s nadhľadom a na ľad ma to neťahá.“ Niekedy sa však na tom ľade chtiac-nechtiac predsa len objaví.
Napríklad v sezóne 2013/2014, keď bol pri reprezentácii do sedemnásť rokov. Na turnaji v nemeckom Füssene sa vtedy potvrdilo, že maséri sú chlapi pomaly na akúkoľvek robotu. Napríklad aj na rozhodovanie medzištátneho hokejového zápasu. „Mali sme vtedy hrať zápas, no rozhodcovia neprichádzali. Po hodinke od plánovaného začiatku zápasu prišiel hlavný rozhodca, ale nemal čiarových. Oba tímy sa dohodli, že pôjdem pískať ja a druhým čiarovým bol dánsky masér. Obaja sme tak museli odrozhodovať na čiare zápas našich družstiev,“ spomína s úsmevom Hrtús.
