Tieto riadky by pred niekoľkými rokmi Martin Kohút, agresívny manažér v IT, nenapísal...
Budú to už štyri roky, čo som prijal výzvu manželky Martina Filka uctiť si jeho pamiatku a pokúsil sa, v súlade s poslednými slovami, ktoré mi povedal pred jeho tragickou smrťou, urobiť poriadok v slovenskom hokeji.
Keď som sa vrátil z jeho pohrebu, niečo mi samo začalo písať rukou a vnútorný hlas mi povedal, čo treba v slovenskom hokeji zmeniť.
Tieto riadky sa stali mojim programom. Umožnili mi získať si dôveru delegátov volebného kongresu a byť zvolený za prezidenta SZĽH. Prišiel som do obdobia zlej finančnej situácie zväzu, infraštruktúry v žalostnom stave, oslabenej profesionálnej ligy po odchode Slovana do KHL, štrajku najlepších hráčov reprezentácie, narušených medziľudských vzťahov, morálky a v neposlednom rade osobností veľkého osobného ega na základe ich športových výsledkov z minulosti.
Zlom nastal po neúspešných MS 2017, kde takmer naša reprezentácia vypadla z elitnej kategórie a ja som urobil manažérsku chybu. Išiel som po útokoch verejnosti a Zdena Cígera do televíznej diskusie s dvoma stranami argumentov od PR agentúry odhodlaný všetkým vysvetliť, prečo som konal tak ako som konal a Zdena ponížiť. Keďže som bol skoro osem rokov susedom Zdena a jeho partnerky na jednej ulici, argumentov som mal veľmi veľa.
V aute na ceste do relácie sa opäť ozval vnútorný hlas a vysvetlil mi, že som nešiel do hokeja hádať sa, ale urobiť poriadok. Nechal som papiere v aute, v priamom televíznom prenose som nepovedal prakticky nič iné, len som sa Zdenovi Cígerovi ospravedlnil.
Keď som sa vrátil z televízie, PR agentúra zúrila, aký som bol slabý. Prečo som nič z toho, čo som mal pripravené, nepovedal...
Prišli za mnou ale aj dvaja kolegovia, ktorí povedali, že som urobil niečo veľmi silné, čo v hokeji na tejto úrovni nikto nikdy neurobil – uznal svoju chybu a ospravedlnil sa. Boli to Diana Kosová a Rišo Pavlikovský, obaja sú dodnes jedni z mojich najbližších úspešných spolupracovníkov. Postupne sa na základe tejto skúsenosti začalo meniť aj správanie väčšiny Výkonného výboru voči mne. Vrátil sa Miro Šatan z USA, stal sa generálnym manažérom reprezentácie a hokejové hnutie sa začalo postupne meniť.
Začali sa diať veci, ktoré sa v začiatkoch mojej misie zdali nepredstaviteľné. Výrazne sa zlepšila finančná situácie zväzu, rozbehol sa masívny proces obnovy a výstavby novej hokejovej infraštruktúry. Najlepší hráči dnes chodia radi do reprezentácie, hnutie ma v osobe Mira Šatana unikátneho lídra s osobnou integritou, Slovan pravidelne platiaci hráčom je späť v najvyššej ligovej súťaži. Slovenský hokej ešte síce nemá také prenikavé športové výsledky ako v minulosti, ale môžem povedať, že sa opäť rozvíja.
Neviem, či ten vnútorný hlas bol Martinov (Filkov) alebo to bolo niečo iné, čo ma viedlo na moje ceste v posledných rokoch. Viem však, že to, čo som dostal na pohrebe Martina Filka od jeho manželky, bolo viac ako len výzva. Dostal som osobne poslanie a návod, ako sa aj zdanlivo konfliktné a beznádejné výzvy dajú vyriešiť bez hádok a ponižovania. Keď sledujem dnešnú politickú reprezentáciu plnú obrovských eg, založenú nie na ich osobných schopnostiach, ale viac-menej len na ich finančnej nezávislosti, možno by sa môj hokejový príbeh mohol aj pre nich stať inšpiráciou do budúcnosti.
Chlapi a chlapci, dá sa to aj inak. Tieto riadky by pred niekoľkými rokmi Martin Kohút, agresívny manažér v IT, nenapísal…
