Pochádza z Lučenca, vyrastal v Nemecku a s bratislavským Slovanom zažil éru KHL. Vo veku 23 rokov sa snaží bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska Ján Kožiak opätovne nakopnúť kariéru v drese druholigovej Rimavskej Soboty.
„Dá sa povedať, že sa snažím o reštart. Ako mladý brankár potrebujem chytať a mojou výzvou je posunúť sa s Rimavskou vyššie. Potenciál tu je a z pohľadu druhej ligy máme určite vynikajúci tím,“ rozhovoril sa mladý brankár, ktorý vystriedal počas posledných štyroch sezón štyri prvoligové kluby (HC Bratislava, Prešov, Levice a Trnava). Ponuku z najnižšej súťaže prijal z viacerých dôvodov. „V prvom rade som chcel chytať čo najviac zápasov a cítil som tu úprimný záujem. S predstaviteľmi Rimavskej Soboty sme komunikovali už počas predošlých sezón a ich záujem bol dlhodobý. Teraz sa k tomu pridali aj postupové ambície a tak som to prijal.“
V uplynulej sezóne odchytal za Trnavu iba deväť zápasov. „Bohužiaľ mi to tam nejako nesadlo, ale išlo aj o následok zvláštnej sezóny. Odohrali sme jeden zápas proti osemnástke, v ktorom som nechytal a potom sa to stoplo. Neskôr chytal druhý brankár dobre a nemal som toľko príležitostí,“ povzdychol si Kožiak.
Pôsobenie v Rimavskej Sobote vníma ako návrat domov. Narodil sa totiž v Lučenci a starých rodičov má v Poltári. Svoje detstvo však nestrávil na strednom Slovensku.
„Otec bol profesionálnym futbalistom a ako rodina sme s ním cestovali po Nemecku. Tam som vyrástol a dochodil základnú školu,“ priblížil zaujímavé pozadie odchovanec klubu ETC Crimmitschau, ktorý potom pôsobil až do pätnástich rokov v Mannheime. „Potom som chcel byť viac na očiach reprezentačným trénerom a tak som sa vrátil z Mannheimu na Slovensko. Od tých pätnástich som bol v Slovane.“
Syn futbalistu to ako dieťa skúšal aj na zelenom trávniku, no tam ho to nikdy nechytilo tak, ako na ľade. Detstvo v Nemecku ho každopádne ovplyvnilo po všetkých stránkach. „Nemecko mi dalo do života veľmi veľa. Nemčina je mojim materinským jazykom a čítať či písať viem lepšie ako po slovensky. Dá sa povedať, že do pätnástich som sa vnímal ako Nemec, ale teraz sa to preklápa v prospech Slovenska.“
Do rodnej vlasti sa vrátil Kožiak v roku 2014 a svojimi výkonmi v doraste Slovana Bratislava zaujal aj reprezentačných trénerov. Neskôr si dokonca s „belasými“ užil aj atmosféru prestížnej Kontinentálnej hokejovej ligy.
„Bolo to krásne. Do zápasu som síce nezasiahol, ale zúčastnil som sa tripov, pochodil som celé Rusko a päťkrát som bol v pozícii druhého brankára. Aspoň som si teda zažil na vlastnej koži, ako funguje najlepšia európska súťaž. Za tieto skúsenosti som veľmi vďačný,“ zaspomínal si mladý brankár na svoje najkrajšie hokejové obdobie. Najbližšie k premiére v KHL mal pred zápasom proti Novosibirsku. „Tréner brankárov ma vtedy pripravoval na možnosť štartu. Napokon však dostal prednosť Kubo Štěpánek a zachytal naozaj výborne. Ostal som teda na striedačke.“
Odvtedy pretieklo Dunajom veľa vody a Ján Kožiak je momentálne od zápasov európskej úrovne poriadne vzdialený. Atmosféru Ruska mu v šatni pripomínajú aspoň spoluhráči Dmitrij Kokšarov, Kiril Romanov a Dmitrij Vorobjev. Spoločne s nimi urobí všetko preto, aby doprial Rimavskej Sobote postupové oslavy a krivku svojej kariérnej trajektórie tak nasmeroval opäť smerom nahor.
