BRATISLAVA (SZĽH) - Väčšina z nás, ktorí sa stále učíme používať rôzne technologické vymoženosti na zlepšenie kvality života, si dobre spomíname na časy bez nich. Časy bez mobilných telefónov, hracích konzol, požičiavania videí alebo iných činností, ktoré nám pomáhajú už od narodenia zaháňať nudu. Časy, keď najjednoduchším spôsobom ako stretnúť našich priateľov bolo zobrať sa a stretnúť ich osobne.
Boli to zároveň časy, keď pre dieťa tým najlepším zážitkom bolo ísť von s kamarátmi a hrať všakovaké hry, až kým sa neozval prázdny žalúdok alebo nás tma nevyhnala naspäť domov. Tie časy, keď jediná starosť našich rodičov bola, aby sme boli hlavne čistí, najedení a oddýchnutí, a príliš neriešili či neorganizovali náš voľný čas, čomu sa dnes zvykne hovoriť "curlingoví rodičia" - rodičia doslovne zametajúci cestičku pred svojim dieťaťom. Keďže sa väčšina činností odohrávala v susedstve a v komunite ľudí, ktorí sa navzájom poznali, existoval pocit istoty a bezpečnosti a my sme sa mohli voľne pohybovať.
V takomto prostredí bolo možné vidieť, že veľká väčšina detí sa angažuje v športe pre tie pravé dôvody. Aj napriek tomu, že neskôr dieťa získava sociálnu akceptáciu a status prostredníctvom športu, na začiatku išlo pôvodne o priestor, ako sa partia deti môže spolu zabaviť. Športovanie detí do veľkej miery pozostávalo z voľných hier, zápasov či zápolení na ihrisku. Boli to dlhé hodiny bezstarostného športovania, ktoré deťom pomáhalo vytvárať správnu motiváciu, charakter a atletický základ a snáď aj nájsť tých, ktorí dokážu vyťažiť najviac z organizovaných tréningov.
Hoci sa v dnešnej spoločnosti niekedy môžeme cítiť málo vynaliezaví v snahe zapojiť deti do športu, zdá sa, že predsa len existujú spôsoby ako čeliť tejto výzve, aspoň na základe nedávnych úspechov Islandu na futbalovom Eure 2016 a Nórska v Pyeongchangu 2018. V oboch prípadoch tieto krajiny uskutočnili zmeny v rámci svojich programov pre mládež a v súčasnosti zaznamenali rozšírenie ich športovej základne pre potreby národných tímov, čo možno považovať za jeden z hlavných faktorov úspechu na elitnej športovej úrovni.
Ak sa športový systém stáva neprístupným kvôli obmedzenému prístupu k športovému vybaveniu a kvôli nereálnym očakávaniam z hľadiska času a nákladov, je na mieste sa opýtať, kto má možnosť športovať a prečo, ale aj to, pre koho je šport neprístupný a prečo? Z pozitívnych príkladov vieme, že šport je pre deti stále príťažlivý a v zmysle nadobúdania skúseností ponúka niečo, čo žiadna technológia nemôže nahradiť. Aspoň zatiaľ nie. Tak ako zariadiť, aby každý dostal šancu okúsiť šport v prostredí, kde sa na základe individuálnych potrieb dieťa môže rozhodnúť, na akej úrovni sa bude športu neskôr venovať?
Získať a udržať detí pri športe nie je relevantné iba z hľadiska úspechov na elitnej športovej úrovni, ale malo by byť jedným z hlavných cieľov pre rozvoj spoločnosti. V technokratických spoločnostiach sa zanedbávala dôležitosť napr. telesnej výchovy na školách, keďže sa považovalo za dôležitejšie vyzdvihovať úlohu matematiky a prírodných vied pre požiadavky budúceho pracovného života. Keďže sa požiadavky pre pracovný život menia, čoraz viac sa objavujú aj dôkazy o tom, že telesná aktivita nielenže zlepšuje fyzické zdravie, ale zlepšujú sa aj študijné výsledky a vývoj mozgu. Telesná aktivita vyvoláva pozitívne zmeny v plastickosti a objeme mozgu a tým nám pomáha lepšie sa sústrediť, memorovať nové informácie a lepšie vytvárať mozgové asociácie a chápanie.
Otázka znie, ako dlho bude spoločnosť prehliadať nielen nedostatočné úspechy na vrcholovej športovej úrovni, ale hlavne pozitívny vplyv športu na zdravie a blaho ľudí vo všeobecnosti. Vytvorením širšej športovej základne budeme zároveň úspešnejší pri hľadaní tých, ktorí majú "iskru" a tréningový potenciál stať sa budúcimi olympijskými hviezdami národa.
