Blog Jukku Tiikkaju: Krátkodobý úspech vs. dlhodobý rast a vývoj – rozdiel v hodnotách a normách správania

Znie vám to povedomé? Príliš veľký dôraz na výhry. Nedostatočný herný priestor. Prehnaná súťaživosť. Nedostatočný pocit vlastnej kompetencie. Tlak na výkon. Zlé vzťahy s trénerom. Pocit, že ma nerešpektujú. Strach robiť chyby.

Toto je zoznam niektorých najčastejších dôvodov, prečo deti končia so športom, a bohužiaľ, v mnohých ohľadoch, zároveň aj opis hodnôt a postojov prevládajúcich v mládežníckom športe. Možno je to odrazom dnešnej spoločnosti, kde sú ľudia často posudzovaní na základe ich merateľných, okom viditeľných vlastností, alebo inak, na základe ľahko pochopiteľných ukazovateľov, čo môže v športe viesť k až prehnanému dôrazu na víťazstvá a na ďalšie atribúty, ktoré sú v danom okamihu ľahko merateľné.

Avšak  z hľadiska cieľov a výkonov je víťazstvo trochu diskutabilný ukazovateľ, pretože nie vždy odráža samotnú kvalitu trénerského procesu.

Ak sa kladie prílišný dôraz na víťazstvá, môže to z hľadiska dlhodobých cieľov a vývoja začať pôsobiť kontraproduktívne pri budovaní športovej vášne a vytrvalosti. Na základe mnohých prieskumov existujú silné dôkazy, že úspech v športe v detskom veku sa nemusí pretaviť do úspechu na seniorskej úrovni, ale môže v skutočnosti spôsobiť pravý opak. V mnohých prípadoch sa dá úspech v detstve vysvetliť včasným biologickým dozrievaním a dlhodobejšími skúsenosťami v danom športe, pričom tieto rozdiely sa zvyčajne časom vyrovnávajú. Po tom, čo vás ostatní doženú, nastáva riziko demotivácie a odlivu zo športu, hlavne ak počiatočné dôvody športovania boli založené na sociálnej akceptácii spojenej s víťazstvami.

Cieľom nie je odstrániť súťaživosť zo súťaženia, ale pre dlhodobý úspech v športe musíme klásť dôraz na samotný proces a rozvoj, a to na úrovni individuálnej, ako aj tímovej. Ak zároveň chceme chápať pocit pohody ľudí ako jeden z cieľov tohto procesu, stojí pred nami výzva, aby sme aktívne pracovali na hodnotách a postojoch, ktoré sú zásadné pre našu pracovnú kultúru.

Prehnané zameriavanie sa na krátkodobý úspech bude v podstate posilňovať negatívne vzorce správania uvedené v prvom odseku. Práve tie, ktoré sa pre väčšinu ľudí zároveň stanú dôvodom, prečo začnú opúšťať šport.

Je nevyhnutné pochopiť význam kľúčových hodnôt a zásad v rámci organizácie, keďže sa práve tieto odrážajú do behaviorálnych noriem, do spôsobu, ako sa ľudia medzi sebou správajú na vedomej, či nevedomej úrovni. Ak sme pripravení začať rozvíjať našu organizáciu v súlade s hodnotami zdôrazňujúcimi dlhodobý rast a vývoj, mali by sme tiež pochopiť potrebu zmeny v správaní medzi organizáciami a ľuďmi v rámci nich. Ak si vytýčime snahu o dokonalosť, spoluprácu, dôveru, rešpekt, vášeň a zmysel pre komunitu ako základné hodnoty dlhodobého rozvoja, je zároveň na mieste si položiť otázku, čo tieto hodnoty znamenajú z hľadiska očakávaného správania.

Aký môžu mať tieto hodnoty význam pri rozvíjaní a zlepšovaní vzájomného pôsobenia medzi klubmi alebo v správaní manažérov, trénerov, rodičov a hráčov v rôznych situáciách? Čo sa týka hráčov, hodnoty a súvisiace normy správania sa ďalej pretavia do ich správania na ľade v rôznych útočných a obranných situáciách. Alebo si myslíme, že pri hráčskom a tímovom vývoji stačí brať do úvahy ukazovatele na výsledkovej tabuli?

Otázka hodnôt a súvisiacich noriem správania je prvok, ktorý definuje pracovnú kultúru a je zároveň predpokladom dlhodobého úspechu.

Ba čo viac, aby sa pozitívne zmeny mohli uskutočniť, niekedy môže byť lepšie nechať samotné deti, aby budovali svoju pracovnú kultúru bez prílišného vplyvu nás dospelých. Koniec koncov, pozitívna kultúra medzi rovesníkmi počas “pouličných hier” hrala významnú rolu v budovaní charakteru niektorých najúspešnejších športovcov.

Jukka Tiikkaja