Zabudnite na všetko o vašich génoch, „potenciál“ - je len „rozprávka“. Základnou skutočnosťou je, že iba ak budete trénovať lepšie, budete „rozvíjať“ aj svoj talent, alebo naopak: nikdy nebudete „rozvíjať“ svoj talent, pokiaľ nebudete lepšie trénovať. Väčšina z nás denno-denne naráža na spoločný problém a to: ako na to, konkrétne, ktoré tréningové metódy si vybrať? Máme sa zamerať viac opakovanie tých zručností, ktoré už máme osvojené alebo sa máme učiť nové? Aké druhy cvičenia fungujú najlepšie? Ako najlepšie využiť obmedzený čas na ľade, ktorý máme k dispozícii?
Vždy, keď rozmýšľame nad tým, ako by sme trénovali efektívnejšie často krát máme pocit, že stojíme v obchode s potravinami v uličke s pečivom. Je tam veľa zdanlivo atraktívnych možností, no ako sa rozhodnúť pre tú, ktorá ma najviac živín, a vyhnúť sa tej s „prázdnymi“ kalóriami?
V poslednej dobe sa dosť rozpráva o spôsobe ako hodnotiť kvalitu tréningového procesu. Po dôkladnej analýze sa prichádza na to, že existujú štyri základe prvky (elementy), ktoré by mal vysoko-efektívny tréning (proces učenia) obsahovať. Medzi tieto štyri prvky patrí:
Myšlienka „merania“ a porovnávania tréningových metód je pomerne jednoduchá: v praxi by ste mali využívať také metódy, ktoré obsahujú všetky tieto kľúčové prvky, a vyhnúť sa tým metódam, ktoré ich nemajú. Nižšie nájdete popis každého jedného elementu spolu s príkladom využitia z bežného života.
Element č. 1: Počet opakovaní a zapojených hráčov.
Dosahuje vaša tréningová jednotka maximálny vrchol zapojenia hráčov a množstva opakovania danej zručnosti? Koľko hráčov je zapojených do nácviku alebo zdokonaľovania zručností každú minútu? Každú hodinu tréningu?
Príklad: učitelia matematiky usilujú naučiť násobilky skupine po 30 študentov.
Výsledok: Učiteľ B vybral lepšiu metódu, pretože súčasne do učenia zapája v rovnakom čase 30 študentov. V triede A sa aktívne zapája len jeden študent - všetci ostatní môžu len pasívne sledovať. V triede B však každý jeden študent musí „zapojiť svoj mozog“, lebo existuje predpoklad, že môže byť vyvolaní. Nie je tu malý rozdiel?
Element č. 2: Vnútorné zapojenie hráčov.
Je tréning resp. cvičenie pútavé? Zachytáva pozornosť hráčov? Je tam nejaký emocionálny náboj smerom k cieľu cvičenia?
Príklad: študent na husliach, ktorý sa snaží vylepšiť krátku a ťažkú pasáž v piesni.
Výsledok: Študent B urobil lepšiu voľbu, pretože jeho metóda je pútavejšia. Hranie piesne 20 krát v rade je v podstate nuda, drobná práca, kde len jednoducho počítate opakovania, kým nie ste hotoví. Ale zahrať pieseň 5 krát dokonale, kde vás akákoľvek chyba pošle späť na začiatok, je intenzívne zapojenie a sústredenie počas učenia.
Element č. 3: Účelnosť cvičenia.
Nacvičujeme resp. zdokonaľujeme tú zručnosť, ktorú by sme chceli?
Príklad: basketbalový tím prehráva stretnutia, pretože mu na konci stretnutia chýbajú body z voľných hodov.
Výsledok: Tím B využíva lepšiu metódu, pretože jeho tréning nadväzuje na zručnosť, ktorú chce v hre zdokonaliť: schopnosť premieňať voľné hody pod tlakom, pri vyčerpaní. (Žiadny hráč sa nedostane k 50 hodom priamo v hre.)
Element č. 4: Okamžitá a priama spätná väzba.
Inými slovami, hráč musí vždy vedieť, či a kde robí chyby alebo čo robí dobre - pretože tréning prebieha v reálnom čase.
Príklad: študent strednej školy sa snaží zlepšiť v počte bodov v prijímacom teste na vysokú školu.
Výsledok: Študent B si vybral lepšiu metódu, pretože spätná väzba je priama a bezprostredná. Zistenie, kde sa okamžite stala chyba (resp. čo urobil dobre) má tendenciu zotrvať, zatiaľ čo učenie a zistenie výsledkov po týždni bude mať len nepatrný vplyv.
Myšlienka tohto „návodu“ ako efektívne trénovať je jednoduchá: cvičenia, ktoré obsahujú všetky štyri z týchto základných prvkov sú tie, ktoré chceme vyberať a využívať, pretože sú to ony, ktoré budú produkovať najväčší pokrok v čo najkratšom čase. Prehodnoťte svoje metódy a zbavte sa takých, ktoré obsahujú minimum týchto elementov a naopak nahraďte ich metódami, ktoré ich majú veľa.
Ďalšou myšlienkou tohto článku sú malé, ale významné zmeny v tréningu, ktoré môžu vytvoriť priaznivejšie prostredie pre nácvik resp. zdokonaľovanie zručností. Napríklad umenie lepšie využívať tréningový priestor resp. čas, učiť viac zručností zároveň prostredníctvom hier, ktoré zapoja 30 až detí/hráčov súčasne - môže mať veľký vplyv na rýchlosť napredovania. Stráviť viac času prípravou na to, ako zefektívniť tréningovú jednotku (proces učenia) je jedna z najlepších investícií akú môžete využiť pri rozvoji „talentu“.
Odborný preklad a korektúra: Mgr. Igor Andrejkovič, PhD.
Daniel Coyle http://thetalentcode.com/
