Keď sa v roku 2020 vracal z juniorky fínskeho Jokeritu, predstavoval na Slovensku hráča bez mena a kluby sa o neho netrhali. Materská Dukla Michalovce ho sprvoti prijala na skúšku a aj on sám vnímal návrat domov ako krátkodobú záležitosť. V drese s líškou na hrudi napokon zažil Pavol Regenda dve úspešné sezóny, počas ktorých vystrelil nahor ako raketa.
Dvadsaťdvaročný Hažínčan sa stal lídrom extraligistu, upútal pozornosť reprezentačných trénerov, stal sa olympijským medailistom a počas svojich prvých majstrovstiev sveta nastrieľal päť gólov. Pred šampionátom podpísal kontrakt s českou Mladou Boleslavou, no do mesta známeho výrobou automobilov sa napokon nepozrie. Všetky pôvodné plány totiž rozmetala nečakaná ponuka z Anaheimu Ducks.
„V Boleslavi to prijali veľmi dobre. Volal mi ich manažér a poprial mi všetko dobré do budúcnosti. Situáciu chápe a vie, že dostať sa zo slovenskej extraligy do NHL je náročné. Nikdy nie je napísané, že sa raz naše cesty nestretnú,“ rozhovoril sa Pavol Regenda. Svoje dorastenecké obdobie strávil v Škandinávii a hoci možno sprvoti o správnosti svojho návratu domov pochyboval, teraz už vie, že išlo o najlepšiu možnú voľbu. „Vtedy to bola možno náhoda, pretože ja som chcel ísť do zahraničia a sprvoti som len využil možnosť tréningov s Duklou. Bolo to také covidové obdobie a napokon mi dali šancu zostať. Veľmi mi pomohol tréner Valtonen, v klube som mal dôveru a napokon to vypálilo fantasticky. Všetkým ľuďom v Michalovciach som preto vďačný.“
Príležitosť osobnej rozlúčky a poďakovania sa ľuďom v klube zo Zemplína bude mať už budúcu stredu počas tradičného letného galavečera na Šírave. Dovtedy stíha viaceré akcie pre fanúšikov, o ktoré nemá po extrémne vydarenej sezóne núdzu.
„Určite ma to neobťažuje. Ja si to práveže užívam a som veľmi rád, ak môžem ľuďom urobiť radosť,“ uviedol 22-ročný reprezentant počas štvrtkovej akcie v košickej pizzérii v blízkosti letiska. Možno práve z neho odštartuje už čoskoro cestu za svojim americkým snom. Smer Kalifornia by nabral najradšej už po rozdaní posledného podpisu malým fanúšikom. „Keďže tam ešte nie som, tak si to stále naplno neuvedomujem. V mojom vnútri je však veľká radosť a ak by sa dalo, tak by som tam vycestoval okamžite.“
Do Anaheimu sa plánuje vydať tak skoro, ako to bude možné. Dovtedy sa bude pripravovať v domácich podmienkach, no momentálne je ešte stále vo fáze končiaceho relaxačného obdobia.
„Po sezóne na mňa doľahla únava a vzal som si preto regeneračnú dovolenku. Poriadne som si oddýchol, pred pár dňami sme si užili dovolenku autom s kamarátmi v Chorvátsku a teraz sa pomaly vrátim do klasického hokejového života. Viem veľmi dobre, že musím opäť zabrať a do Ameriky ísť stopercentne pripravený,“ zamyslel sa sympatický Zemplínčan, ktorého náhly úspech vôbec nezmenil. Ochota z neho sála, úsmevy rozdáva na všetky strany a meniť sa nechce ani po hokejovej stránke. „Vždy som bol hráčom na čiernu robotu a nebojím sa priestorov okolo bránky. Na tomto sa asi nebude meniť nič a ak som ľudí z Ducks upútal svojim štýlom, tak v ňom musím pokračovať. Ja som totiž nebol nikdy hráčik so šikovnými ručičkami.“
Takým je v kádri Anaheimu predovšetkým Trevor Zegras. „Má trochu iný štýl ako ja, ale ak sa k nemu dostanem na tréning, tak s ním veľmi rád zotrvám na ľade dlhšie a skúsim sa od neho niečo podučiť. Prvoradé je však vôbec prepracovať sa do prvého tímu. Viem, že k tomu vedie dlhá cesta, ale povzbudzuje ma fakt, že so mnou komunikujú ľudia z Anaheimu a nie z farmy v San Diegu. Viem, že musím tvrdo makať, ale to mám ja rád.“
To, že sa dočkal ponuky na zmluvu s klubom z NHL priamo po pôsobení v Tipos extralige, vníma Regenda ako znak kvality našej najvyššej súťaže.
„Je to veľká vec a zároveň je to dobrý signál pre našu extraligu. Ide tam aj Samo Buček, draftujú Šimona Nemca, ešte vlani tu hral aj Miloš Kelemen. Ukazuje sa teda, že naša súťaž má kvalitu a dokáž produkovať hráčov pre svetový hokej. Všetkým nám však veľmi pomohla aj reprezentácia a všetky tie medzinárodné akcie,“ upozornil bronzový medailista z Pekingu.
Zemplínsku Šíravu vymení už čoskoro za kalifornské pláže a ako s úsmevom poznamenal, „aspoň sa tam opálim, pretože som biely ako stena.“ Už vážnejším hlasom však vzápätí pridal, že podstatné bude ukázať tam hokejové kvality. V prípade ideálneho scenára a podpisu veľkej zmluvy by určite nezabudol ani na svojich rodičov. „Vedia, že NHL je snom každého hokejistu a tešia sa aj za mňa. Ak by sa mi tam podarila pekná kariéra, tak by som rodičom rád doprial nejaký nový domček. Zaslúžili by si to za to všetko, čo pre mňa od malička robia. Všetky tie roky stávania a iných vecí dajú hokejovým rodičom zabrať.“
Informácie o svojom novom pôsobisku čerpal aj zo starších článkov s Ľubomírom Višňovským. Ten je dodnes najproduktívnejším Slovákom, ktorý kedy v organizácii Ducks pôsobil. „Osobne som s ním ešte nehovoril, ale pred odchodom si možno zoženiem jeho číslo. Čítal som však pár článok a v nich hovoril o Anaheime iba v dobrom. Dúfam, že sa mi tam bude dariť a teším sa na nový život i profesionalitu v NHL.“
Ako Pavol Regenda úprimne priznal, počas svojich detských čias mal v NHL úplne iný obľúbený klub. „Počas Hossovho obdobia v Chicagu som fandil hlavne Jastrabom, ale ako malí chlapci sme mali s bratom radi aj Anaheim. Páčilo sa nám to staré logo s káčerom so starou brankárskou helmou. Pamätám si, že som vtedy za Anaheim hrával na počítači hru NHL 2011. Hral som so Selännem, Kariyom a podobnými hráčmi. To by mi samozrejme nenapadlo, že raz dostanem šancu zahrať si na tom ľade aj naozaj.“
Spomínané legendy formátu Teemu Selänne a Paul Kariya sa postarali v roku 2007 o najväčší úspech histórie Ducks a doviedli Anaheim v sérii proti Ottawe k zisku Stanleyho pohára.
„Mal som vtedy osem rokov a veľa si toho nepamätám. Viem však, že ten Stanleyho pohár získali a odvtedy mali veľa dobrých sezón. Momentálne dávajú šancu mladším hráčom a tím je v období prestavby. Verím, že budem jej súčasťou,“ dodal odhodlaným tónom Pavol Regenda.
