PIEŠŤANY (SZĽH) – Množstvo kmeňových hráčov ročníka 2004 pôsobiacich v zahraničí či v materských klubových oddieloch na Slovensku uvoľnilo priestor v projekte centralizovanej prípravy reprezentácie do 18 rokov pre ďalších adeptov. Realizačný tím na čele s hlavným trénerom Ivanom Fenešom to využil na zapracovanie viacerých mladších hráčov, a to nielen ročníka 2005, ale aj 2006, ktorí vekovo spadajú ešte do kategórie kadetov. Jedným z takýchto hráčov je aj Adam Beluško.
15-ročný obranca si možnosť pôsobiť v projekte osemnástky veľmi cení. Sám priznáva, že v kútiku duše dúfal, že by sa už v tejto sezóne mohol dostať do Piešťan, kde projekt centralizovanej prípravy reprezentácie do 18 rokov pôsobí. „Nemôžem povedať, že som s tým rátal, ale videl som už minulú sezónu, že v projekte boli aj o dva roky mladší hráči. Zavolali sem aj niektorých mojich kamarátov ako napríklad Lea Eperješiho. Veril som teda, že aj tento rok dostanú šancu aj nejaké ‚nulašestky‘. Mal som to v hlave, išiel som si za tým a nakoniec sa to podarilo, za čo som veľmi rád,“ prezradil.
V doterajšom priebehu sezóny má na svojom konte sedem súťažných zápasov v drese reprezentačného družstva do 18 rokov, štyri z nich v Extralige juniorov. Okrem toho však chodí z času na čas vypomáhať aj svojmu materskému družstvu. „Nie je tam nejaká konkrétna dohoda. Vždy je to o tom, ako sa dohodnú tréneri v Košiciach a v projekte. Samozrejme, ak máme pred sebou náročný týždeň s viacerými zápasmi, alebo takýto týždeň máme za sebou, tak za Košice potom cez víkend nenastúpim. Niekedy zas je dohoda taká, že nastúpim len na jeden z dvoch víkendových zápasov,“ priblížil Beluško spôsob, akým pendluje medzi Piešťanmi a Košicami.
Jednou z najväčších devíz pôsobenia v projekte pre Beluška a ďalších jeho spoluhráčov je jedinečná šanca okúsiť v takomto mladom veku mužský hokej. Okrem zápasov Extraligy juniorov je totiž osemnástka súčasťou aj druhej najvyššej TIPOS Slovenskej hokejovej ligy, v ktorej počas sezóny odohrá s každým družstvom po dva zápasy. „Spomínam si na prvý zápas v mužoch ešte v príprave proti Leviciam. To bolo veru ťažké,“ vrátil sa Beluško ešte k svojmu úplne prvému zápasu, v ktorom nastúpil proti seniorom. „Dá sa ale na to zvyknúť. Napokon aj tréningový proces je tomu prispôsobený, aby sme si čo najrýchlejšie navykli na mužský hokej. V tomto je super, že máme v projekte piatich trénerov, takže majú možnosť aj sa nám venovať individuálne.“
Obzvlášť pre hráčov ročníka 2006 je presun k mužskému hokeju obrovským skokom. Tento skok je navyše umocnený aj tým, ako vyzerala uplynulá sezóna, v ktorej sa stihlo odohrať len zopár kôl mládežníckych líg. Vo výsledku tak viacero hráčov, ktorí sú momentálne vo výbere hlavného trénera Ivana Feneša, prešlo z kadetskej ligy, ktorú hrali v sezóne 2019/2020, priamo (aj) do mužskej súťaže. Kategóriu dorastencov a juniorov tak videli takpovediac len „z rýchlika“. Pri porovnaní úrovne hokeja kadetov a mužov odpoveď nemôže prekvapiť. „To sa nedá porovnať. V SHLke hráme proti profesionálom. Je to rýchlejšie, ťažšie, tvrdšie, veľmi ťažké je sa im vyrovnať.“
A propos uplynulá sezóna. Beluško v nej stihol odohrať len jeden jediný súťažný zápas – 4. októbra 2020 v regionálnej základnej časti Ligy kadetov proti Popradu. Odvtedy až po prípravné zápasy v predsúťažnom období pred aktuálnou sezónou zápasovo „pôstoval“. Navyše v dôsledku protipandemických opatrení bol od Vianoc v podstate znemožnený aj tréningový proces, čo sa prirodzene musí v kariére vtedy 14-ročného hráča odzrkadliť.
„Ešte cez leto a aj začiatkom septembra som cítil na sebe, že minulá sezóna prakticky nebola, ale teraz už je to v pohode,“ hovorí. „Našťastie, fungujeme štandardne. Máme tréningy, hráme kvalitné zápasy a verím, že sa mi podarilo dobehnúť a eliminovať tie straty, ktoré boli za minulý rok.“
Napriek mimoriadne oklieštenej vlaňajšej sezóne košický odchovanec reprezentačných trénerov zaujal. A to už skraja aktuálnej sezóny, keď sa ako jediný hráč ročníka 2006 dostal do nominácie o rok staršej reprezentácie do 17 rokov na augustový turnaj vo švajčiarskom Vispe. „Určite ma to prekvapilo, ale hlavne potešilo,“ povedal Beluško smerom k nominácii na augustový turnaj, kde si slovenská reprezentácia zmerala sily s rovesníkmi z Česka, Spojených štátov, Nemecka a Švajčiarska. „Bola to moja prvá reprezentačná medzinárodná skúsenosť. Odohrali sme tam štyri veľmi ťažké zápasy, hneď na začiatku sezóny. Bolo to dosť náročné fyzicky,“ doplnil.
Svoj reprezentačný medzinárodný krst však nijak zásadne neprežíval. Sám hovorí, že ani necítil nervozitu, keď nastúpil na úvodný zápas proti reprezentantom Nemecka. „Práve ani nie. Bol som v tíme najmladší, vedel som, že asi sa odo mňa nebude očakávať, že budem ťahať tím. Bol som pokojný. Samozrejme, veľmi pomohlo aj to, že sme vytvorili veľmi dobrú partiu nielen my hráči, ale spolu aj s trénermi. V takých prípadoch ten tím dokáže potiahnuť každého hráča.“
Celosvetová pandémia mala, prirodzene, veľký vplyv aj na program mládežníckych reprezentácií. Regionálne výbery hokejistov do 15 rokov sa vôbec neuskutočňovali, jedinými akciami boli v lete na prelome sezón výcvikové tábory novej reprezentácie do 16 rokov, na ktorých Beluško nechýbal. „Boli to dva zrazy v Námestove, kde sme hrali zápasy aj proti sedemnástke. Tie zápasy mi celkom vyšli,“ vracia sa ešte k svojmu prvému kontaktu s reprezentáciou spred pár mesiacov.
Mimochodom, prvá reprezentačná akcia býva často aj o vzájomnom spoznávaní sa s hráčmi. Aj keď ročník 2006 bol ochudobnený o regionálne výbery, Beluško hovorí, že menoslov hráčov, s ktorými sa stretol v reprezentácii v Námestove preňho nebol neznámy. Z viacerých dôvodov. „Bolo tam aj dosť hráčov od nás z Košíc, ale väčšinu hráčov som už poznal. Keďže som chodil na rôzne turnaje a selekty, tak som s viacerými z nich už aj hral,“ dodal na záver.
