DOLNÝ KUBÍN (SZĽH) – Realizačný tím reprezentácie do 15 rokov na čele s hlavným trénerom Radoslavom Heclom má za sebou druhý prvoetapový regionálny výcvikový tábor. Od pondelka do stredy dostalo príležitosť tento týždeň v Dolnom Kubíne štyridsaťštyri hokejistov z regiónu stred, aby presvedčilo realizačný tím reprezentácie o svojich kvalitách. O tom, čo všetko počas troch dní na Orave hráči absolvovali, sme sa rozprávali so 43-ročným trénerom, držiteľom zlatej medaily z Göteborgu.
Proces tvorby reprezentácie do pätnásť rokov prešiel v tejto sezóne viacerými zmenami. Jednou z nich sú aj trojdňové výcvikové tábory pre všetky tri regióny (východ, stred, západ) miesto doterajších jednodňových akcií, na ktorých regionálne výbery hrali len konfrontačné zápasy proti sebe. Mohli by ste priblížiť program týchto nových trojdňových výcvikových táboroch?
Program je identický v každom regióne, či už ide o východ, stred, alebo západ. Prvý deň začíname doobeda sériou testov na suchu, ktoré chceme ukladať do archívu, aby sme vedeli porovnávať aktuálnu výkonnosť hráčov a prípadne aj pre historické porovnanie s generáciou, ktorá dosahovala výsledky, aby sme videli, či aj v tomto smere nenastal problém, na ktorom treba popracovať. Dojem doposiaľ je však taký, že výsledky, ktoré sme doteraz nazbierali, sú celkom slušné, takže porovnanie bude zaujímavé. Poobede máme pre zmenu testy na ľade, následne po nich ešte hodinovú výuku korčuliarskych zručností. Je veľmi zaujímavé sledovať, aké hráči majú návyky v korčuľovaní, my sa im snažíme trochu poradiť a vyladiť ich korčuľovanie.
Druhý deň máme dvojfázový tréning. Ráno si rozdelíme hráčov do dvoch tímov, absolvujeme všeobecnú prípravu, kde hráčom podáme základné informácie, ktoré od nich chceme na ľade s tým, že prioritou pre nás je hľadať individuality. Po tréningu na ľade nasleduje tréning na suchu. V poobedňajších hodinách hráme regulárny zápas dvoch regionálnych tímov proti sebe a deň zakončujeme po večeri prednáškou, kde jeden deň prednášame o správnom stravovaní a na ďalší deň o tréningovom procese. Rovnaký program máme aj v stredu s jedinou zmenou, že dopoludňajší tréning máme rozdelený na tréning obrancov a tréning útočníkov. Na záver máme znovu zápas, kde už ale berieme do úvahy výkonnosť z predchádzajúceho dňa, a teda dávame hráčov dohromady už podľa našich predstav.
Radoslav Hecl, hlavný tréner reprezentácie do 15 rokovJedna vec sú športové atribúty, ktoré aj spomínate. Hráčov však máte k dispozícii tri dni, sledujete teda na tomto výcvikovom tábore aj ich ľudské vlastnosti?
Môžem potvrdiť, že sledujeme hráčov aj mimo ľadu. Ich správanie je na reprezentačnej úrovni. Plne pochopili, že počas týchto troch dní sú reprezentantmi a zatiaľ sme nezaznamenali jediný priestupok. Chlapci to berú veľmi seriózne a výkonnosť a ctižiadostivosť ukázať niečo na ľade je v niektorých prípadoch dokonca až prehnaná (úsmev). Vieme však, že ide o mladých chlapcov, pri ktorých niekedy snaha prevýši ich zručnosť. Spomínali ste, že hráči počas prvého dňa absolvovali testy na suchu i na ľade. Dostanú na základe výsledkov týchto testov hráči nejaký výstup? Robili sme to tým spôsobom, že už po druhom dni som si ja vzal na tréning osve obrancov a kolegovia útočníkov. Na tomto tréningu hráčom ukazujeme, ktorým smerom by sa mali vydať. Upozorňujeme na ich slabiny a snažíme sa im ukázať smer, akým chceme, aby napredovali.
Korčuliarsky tréning je, predpokladám, bez pukov. Možno zovšeobecniť aj na základe týchto tréningov, ktoré vedie Tibor Tartaľ, že práve korčuľovanie je slabšia stránka hráčov?
Je zaujímavé, že hráčov, ktorých si vytypujeme a ktorí nám svojou výkonnosťou ukazujú požadovanú kvalitu reprezentanta, tieto cvičenia zvládajú veľmi dobre, čo je veľmi dôležitý predpoklad pre to, aby výkonnosť hráča bola na požadovanej úrovni. Hráči, ktorých sme evidovali ako možných adeptov, tieto cvičenia zvládajú bravúrne. Naopak u hráčov, ktorí majú problém s koordináciou pohybu a prevedením činnosti na tréningu, registrujeme problém aj vo vedení puku, v rozohrávke, v sledovaní a v čítaní hry.
Radoslav Hecl (vpravo), hlavný tréner reprezentácie do 15 rokov, vedľa neho tréner brankárov Marek MastičZ tohto všetkého je zrejmé, že na týchto výcvikových táboroch máte bohatý program. Hráči sú však z klubov zvyknutí na menšiu záťaž, keďže v žiackych a kadetských súťažiach hrajú len jeden zápas za týždeň, čomu sa prispôsobuje aj tréningový proces. Ako po tejto stránke hráči zvládajú výcvikové tábory?
Bol to tiež jeden z úmyslov pri zmene procesu tvorby reprezentácie do pätnásť rokov, aby ste mohli vidieť hráčov vo fyzickej a psychickej záťaži? Naznačil to aj tréner Ramsay na sústredeniach, ktoré absolvoval s reprezentačným „áčkom“ – nepotrebujeme vidieť na tomto sústredení hráča, ktorý sa vyspí do desiatej a ide si zahrať zápas. Všetci reprezentační tréneri by mali vidieť hráčov nielen pod psychickým tlakom, čo v reprezentácii je úplne normálne, ale aj pod fyzickým tlakom. Keď pôjdeme na turnaj, kde sa hrajú za sebou tri-štyri zápasy, tak sa u hráča prejaví jeho kondičná a výkonnostná stránka. A rovnaké prostredie sa snažíme namodelovať aj tu. Záťaž je na týchto výcvikových táboroch najmä prvé dva dni extrémna a musím povedať, že už v prvom zápase počas druhého dňa výcvikového táboru cítime, že chlapci idú na svoju hranicu výkonnosti. Preto v stredu dopoludnia je tréning zameraný skôr technicky, aby hráči dokázali aj počas zápasu v stredu zo seba dostať maximum.
Na tomto sústredení nepotrebujeme vidieť hráča, ktorý sa vyspí do desiatej. Všetci reprezentační tréneri by mali vidieť hráčov pod psychickým i fyzickým tlakom.
Radoslav Hecl
Hlavný tréner SR15
Keď spomíname kluby, ako súčasne prebieha komunikácia s jednotlivými klubovými oddielmi?
Keďže z každého regiónu máme na akcii trénera, tak nie je problém konzultovať toto regionálne sústredenie aj vo vzťahu klub – reprezentačný tréner, alebo aj naopak. Táto komunikácia je už dlhodobá a už teraz nachádzame hráčov, ktorí pokiaľ by zlepšili určité herné činnosti, tak by veľmi ľahko a rýchlo dosiahli úroveň reprezentanta. A práve o tomto je komunikácia s klubmi. Dokonca niektoré kluby budeme žiadať, aby niektorí ich hráči hrali vo vyšších kategóriách, pretože si myslíme, že majú na to potenciál.
Tréner reprezentačnej „dvadsiatky“ Ernest Bokroš zvykne o svojich zverencoch hovoriť, že v hlavách sú to ešte niekedy „deti“. Vy pracujete s hráčmi vo veku 13-14 rokov, u ktorých to platí bez akéhokoľvek sporu. Aké náročné je komunikovať s hráčmi v takomto veku?
Priznávam, že máme trochu problém s komunikáciou. Hráči prídu na zraz aj so svojimi rodičmi, s ktorými máme sedenie, kde sa snažíme hráčov motivovať k tomu, aby za nami chodili, pýtali sa a komunikovali s nami. Napokon my sme tu pre hráčov. Pokiaľ chlapec cíti, že by potreboval pomoc, tak práve tu je priestor na to, aby to povedal. Tak to prezentujeme aj rodičom. Zatiaľ sa nám, bohužiaľ, nestalo, aby prišli hráči za nami (úsmev). Chlapci ako keby cítili veľký rešpekt pred reprezentačnými trénermi a len veľmi ťažko sa osmeľujú prísť a vôbec sa spýtať, čo by mohli zlepšiť. Aj keď my tie nedostatky vidíme a budeme na ne poukazovať aj klubom, tak by sme chceli, aby chlapci začali viac komunikovať, pretože, ako som už spomínal, my sme tu pre nich.
Radoslav Hecl, hlavný tréner reprezentácie do 15 rokovStretnutím s rodičmi sa vlastne začal celý výcvikový tábor. Mohli by ste priblížiť, čo všetko ste tam ešte s rodičmi preberali?
V prvom rade sme im poďakovali za to, že sa starajú o hokejovú mládež, ktorá nám možno v budúcnosti svojimi výsledkami bude robiť radosť. Tiež sme im posunuli myšlienku klubov a zväzu, ktorá sa nám potvrdila aj výsledkami z už absolvovaných reprezentačných zrazov. Keďže najmä na zraz pre región východ sme nominovali zhruba sedem-osem hráčov, ktorí hrajú v iných krajinách, tak sme si mohli porovnať ich výkonnosť s hráčmi, ktorí hrajú na Slovensku, a žiadne markantné rozdiely sme nevideli. Z tých siedmich hráčov, môžem povedať, možno dvaja spĺňali kritéria, ktoré sme si nastavili. Aj preto sme rodičom posunuli myšlienku, že v prvom rade sa treba ukázať doma. Naša generácia vyrastala na tom, že prv sme museli ukázať doma, že sme prerástli ligu a až potom sme išli ďalej. Myslím si, že je veľkou chybou, aby rodičia ponúkali svoje deti agentom bez toho, aby mali patričnú výkonnosť. Predsa práve výkonnosť je to, čo všetci v zahraničí žiadajú. A to isté žiadame aj my.
Na výcvikovom tábore si hráči medzi sebou zahrajú dva regulárne zápasy. Spomínali ste, že prvý je ešte „zoznamovací“ a v druhom už beriete do úvahy výkonnosť z predchádzajúceho dňa. Dá sa povedať, že už teda pred druhým zápasom robíte menšie sito hráčov?
Prvý zápas je nastavený hlavne v spolupráci s klubmi. Veľa hráčov je z jedného klubu, a tak sa ich v tomto zápase snažíme dávať k sebe. Je to teda akýsi nástrel, kde sa snažíme vytvoriť väzby dvojičiek či trojičiek v súhre, ale bez nejakej hlbšej znalosti hráčov. V druhom zápase je už jedno mužstvo, ktoré sa už kryštalizuje a ktoré nám má napovedať, či jeho výkonnosť spĺňa naše predstavy. Ale, pravdaže, do posledného zápasu má každý jeden chlapec, ktorý sa zúčastní reprezentačného zrazu, možnosť ukázať sa a či je v A-mužstve, alebo v B-mužstvo je úplne jedno. My totiž neustále hľadáme správnu konšteláciu A-tímu.
