ROCHESTER (SZĽH) – Dlhých dvadsaťosem hodín trvala sobota pre slovenskú reprezentáciu do dvadsať rokov. Práve počas nej preletela celá výprava skrz šesť časových pásiem z Viedne do Toronta, odkiaľ sa autobusom dostavila do Rochesteru, dočasného domova juniorských reprezentantov. V 200-tisícovom meste zverenci Ernesta Bokroša pobudnú až do 23. decembra.
Cesta „dvadsiatky“ na druhý breh Atlantiku prebehla bez komplikácii. Osemnásť hráčov pôsobiacich v Európe sa po skorom rannom budíčku autobusom dopravilo z Piešťan na letisko vo Viedni, odkiaľ vyleteli na niečo vyše desťhodinovú cestu. „Leteli sme linkou Viedeň – Toronta s príletom o 14.25 hod. miestneho času. Priamo na letisku nás čakali hráči pôsobiaci v Kanade, s ktorými sme spolu nasadli do autobusu a prišli po zhruba dva a pol hodinách cesty do Spojených štátov,“ referuje manažér tímu Roman Ulehla.
Juniorská reprezentácia si svoj stan počas tréningového kempu rozložila v rochestersom Bill Gray’s Regional Iceplex. V komplexe so štyrmi ľadovými plochami sa na majstrovstvá sveta pripravujú okrem našich aj Rusi a Dáni, pričom s poslednými menovanými výber trénera Ernesta Bokroša zrejme odohrá kľúčový zápas v základnej skupine, ktorý rozhodne o ďalšom pôsobení „dvadsiatky“ na šampionáte.
Reprezentanti v Rochesteri strávia jeden týždeň, počas ktorého rozhodne o tréningy nebude núdza. „Program je taký, aký počas sústredenia na Slovensku. Dvakrát do dňa tréning, medzitým aj posilňovňa. S hráčmi máme, samozrejme, aj veľa mítingov, najmä čo sa týka taktiky a herného systému. Do toho ešte odohráme dva prípravné zápasy, 21. decembra prvý, 23. decembra druhý. Za sedem dní teda náročný program,“ vysvetlil manažér tímu.
Jedným z hráčov, ktorí sa k „dvadsiatke“ pripojili až v zámorí bol Martin Bodák. Pre obrancu pôsobiaceho v tíme Kootenay Ice však ani zďaleka neplatilo, žeby let do dejiska prípravného kempu prebehol bez problémov. „Cestoval som z Cranbrooku do Toronta a z Toronta som letel menším lietadlom, ktorého let sa odložil o asi polhodinu. Následne ešte toto lietadlo bolo treba vyvážiť. Všetci muži museli ísť dopredu a ženy dozadu, aby sa vyvážilo. Nakoniec sme však došli na letisko, kde už ma čakal Samo Buček, s ktorým sme šli na hotel do Rochesteru.“
Tým sa všk Bodákove ťažkosti s prepravou neskončili. Ďalší diel príhod nastal v taxíku. „Nemali sme pri sebe americkú hotovosť. Chceli sme platiť kartou, taxikár aj mal terminál na platobné karty, no nevedel s ním manipulovať,“ prezrádza Bodák. „Nakoniec sme však všetko vyriešili k spokojnosti a ako poslední sme sa v sobotu večer pripojili k dvadsiatke.“
Alex Tamáši, útočník reprezentácie do 20 rokovAj Martin Bodák sa musel pri ceste naprieč severoamerickým kontinentom prispôsobiť na nové časové pásmo, ďaleko ťažšiu úlohu však mali hráči, ktorí celú sobotu strávili na cestách. Medzi Slovenskom a Rochesterom je až šesťhodinový časový posun, navyše cesta z Európy do zámoria trvala prakticky celý deň. A to „dvadsiatka“ už hneď v nedeľu doobeda absolvovala zhruba 70-minútovú tréningovú jednotku. „Jasné, bolo to cítiť. Všetci sme boli unavení, veď cesta bola dlhá, a tak sme sa všetci už tešili do postele. Dnes sme dostali niečo nové z výstroja, na čo si tiež treba zvyknúť a ‚rozchodiť‘ to,“ priblížil útočník „dvadsiatky“ Alex Tamáši.
Do začiatku majstrovstiev sveta už ostávajú iba posledné dni, hráči v prípravnom kempe bojujú o miesta v záverečnej nominácii, no vzájomnú konkurenciu nijako necítiť. Naopak, hráči zhodne tvrdia o dobrej atmosfére v tíme. „Atmosféra je super. Chalani, ktorí sem prišli zo zámoria, priniesli novú energiu do tímu. Porozprávali sme sa s nimi, povedali, čo majú nové, no a teraz sa už plne sústreďujeme na tréning,“ povedal Tamáši, ktorého doplnil Bodák. „Veľmi som sa tešil na príchod do tímu, najmä na chalanov. Sme tu veľmi dobrá partia.“
Pozitívnou správou je, že reprezentáciu do dvadsať rokov nekvária žiadne zdravotné ťažkosti. „Musím povedať, že zatiaľ je všetko v poriadku. Aj hráči pôsobiaci v Kanade a Spojených štátoch sú zdravotne v poriadku,“ dodal na záver Roman Ulehla.
