TOPOĽČANY (SZĽH) – Ďalšia skvelá kariéra slovenského hokejistu sa skončila. Na prelome júna a júla koniec ohlásil 40-ročný obranca Jozef Kováčik. Zvyšné roky kariéry strávil doma v Topoľčanoch a hoci mužstvo každoročne hrá o špicu, kovu či prípadného zamiešania kariet v play-off sa nedočkalo. Bez práce však dlho neostal. V roku 2008 bol majster Slovenska so Slovanom Bratislava a pred tromi rokmi si tieto chvíle pripomenul v drese českého Brna. Deň po oficiálnom konci sa stal trénerom HK Levice.
Jozef, dosť bolo profesionálnej kariéry?
„Ako sa to vezme. Ešte nie som s tým úplne stotožnený a premýšľam nad tým. Doteraz dostávam množstvo SMS správ. Nečakal som, že to bude až také ťažké. Ako hráč som mal občas toho plné zuby a prial som si koniec. Teraz si však hovorím, čo by som za to dal, aby som bol mladší. Je to zvláštna situácia, no pravdepodobne je to tým, že som hokej naozaj miloval.“
Po vypuknutí pandémie sa dalo očakávať, že väčšina hokejistov vo vašom veku skončí. Často počúvame, že takéto rozhodnutie sa nerodí ľahko. Je to aj váš prípad?
„Svoju rolu v tomto zohral aj koronavírus. Na druhej strane už ani môj zdravotný stav nebol ukážkový. Dávnejšie som uviedol, že posledné roky hrám iba na tabletkách a injekciách. Len som to nejakým spôsobom naťahoval. Každý má nejako nastavenú kariéru a dokáže ju budovať po svojom. Veľa sa odvíja od tela či hlavy. Tú mám v poriadku, akurát ma brzdili zdravotné ťažkosti. Oficiálne som to prezradil a už sa to nedá vrátiť späť.“
Vašim cieľom bolo ostať pri hokeji. Dnes ste už vedený ako tréner Levíc. Išlo o bleskové uzavretie spolupráce?
„Klub ma prvýkrát kontaktoval iba pred niekoľkými dňami. Všetko som si nechal prejsť mysľou. Priznávam, že dodnes som v komunikácii s Liborom Zábranským z Brna, kde som už minulý rok dostal ponuku ako tréner juniorov a skaut pre mládež. Aj keď sme našu dohodu spečatili podpisom, zmluva sa napokon roztrhala. Neviem prečo, ale v tej chvíli som ešte cítil potrebu byť hokejista. Lákal ma vysnívaný postup s Topoľčanmi, ale vieme, ako sa to skončilo.“
Klamal by som, ak by som nepovedal, že ma záujem Levíc príjemne prekvapil.
Koučom mužstva ste sa stali prakticky z večera do rána. Ktorý faktor najviac zavážil?
„Čo rozhodlo? Nemal som na stole nič iné. Majiteľ Brna naďalej so mnou počíta do budúcna a verím, že to tak ostane. Teraz sa vyskytol problém pre koronavírus. Každý klub sa musí dať finančne dokopy. Práca trénera sa nenašla ani v Topoľčanoch. Ukončil som štúdium trénerskej B-licencie. Klamal by som, ak by som nepovedal, že ma záujem Levíc príjemne prekvapil. Dovolím si povedať, že SHL mala v poslednom ročníku kvalitnú úroveň. Prečo to teda neskúsiť? Myslím si, že sa mi stala najlepšia vec, aká mohla. Rovno naskočiť v novej pozícii do mužského hokeja. Rysuje sa zaujímavé mužstvo. Teším sa na spoluprácu.“
Nie je to príliš veľký skok takto na úvod postaviť sa na striedačku konkurencie?
„Minulý rok som trénoval s Marcelom Budošom piatakov. Pri ňom som sa veľa naučil. Doteraz chodievam na rôzne kempy či sústredenia s chalanmi. Pred návratom do Topoľčian som bol hodený do vody, keď ma vymenovali za hlavného trénera juniorov. Na začiatku som bol úplne stratený. Jedna vec je hrať a dirigovať spoluhráčov na striedačke. Tréneri majú málokedy čas na dobré reakcie. Je nutné byť v pozore a adekvátne reagovať na vzniknuté situácie. Môžem však povedať, že som to zvládol aj sám. V Leviciach má čaká robota s asistentom. Veľa vecí mi dala česká škola. Preto sa novej skúsenosti nebojím.“
Levice po postupe z druhej ligy avizovali formovanie mladého tímu s vekovou hranicou do 23 rokov na dlhšie obdobie. Nakoľko je na Slovensku zvykom posúvať mladých hráčov dopredu, vyhovuje vám takáto cesta?
„Určite áno. Keď som končil v Brne povedal som, že je najvyšší čas uvoľniť priestor mladíkom. Nebol som typ hokejistu, ktorý by sa zámerne držal v kádri a bránil niekomu vyskočiť. Nezatracoval by som slovenských hráčov. Či už v Tipsport lige alebo SHL. Máme určitú kvalitu. Je to však iba v rukách chalanov, kde sa chcú vidieť o pár rokov. Samozrejme, mužstvo potrebuje dôležité skúsenosti. Nejaké mená už mám v hľadáčiku. Dá sa povedať, že sme sa dohodli, ale chýba ešte podpis zmluvy. Pokiaľ dokážeme namixovať solídny tím, môže to pokojne fungovať a v seniorskom hokeji porastú noví hráči.“
Ako vnímate skutočnosť, že ste minulú sezónu ešte hrali proti levickým hráčom, a teraz niektorých z nich budete trénovať?
„Kabína prešla zmenami aj v Leviciach. Ostala ešte nejaká partia chlapcov, s ktorými som naháňal puk v extralige. Bude to iné ako za hráčskych čias. Osobne v tom nevidím nijaký problém. Vždy som mal v šatni nejaký rešpekt. Hráčov som občas strhol správnym smerom cennými radami. Nikdy som nezachádzal do urážok, alebo vulgarizmov. Stojí predo mnou obrovská výzva a začínam si zvykať na vykanie od mladých hráčov (úsmev).“
Ste plný očakávaní, čo môže priniesť táto participácia?
„Najprv som nemohol poriadne spať. Predsa len, idem do niečoho nového a je to výrazný skok. Som človek, ktorý rád prijíma výzvy. Postavil som sa k tomu čelom. Nie som prvý ani posledný mladý tréner.“
Chodia mi správy predovšetkým od fanúšikov Brna. Veľmi ma to prekvapilo. Ak budem organizovať rozlúčkový zápas, čakám ich okolo päťsto.
Poberú sa niektorí jednotlivci z Topoľčian k vám do nového prostredia?
„To si ešte nechám pre seba. Každopádne, v Topoľčanoch je zopár chalanov, ktorých som dotiahol. Mojím plánom je posúvať ich dopredu. Slovo má tiež Marcel Ozimák, šéf Levíc. On už aj vyslal prvé signály. Nie všetko išlo za mojej prítomnosti. V niektorých prípadoch som bol postavený pred hotovú vec. Určite nemám v úmysle brať hráčov z domáceho klubu. Odchádzam niekam inam a prajem im veľa úspechov. Nikdy nehovor nikdy, doma ma môžu uvidieť o dva-tri roky. Skutočne je teraz ťažké odhadnúť, kde sa budem trénersky posúvať.“
Fanúšik si vás najviac spája so Slovanom Bratislava či Kometou Brno. Niet pochýb, že to boli najlepšie chvíle v kariére. Je to tak?
„Najlepšie sa vždy spomína na tituly. Ja som ich získal dva. Jeden u nás, druhý v Česku. Nemôžem však zabudnúť na tímy ako Martin, kde ma potiahol tréner Milan Hovorka, svoje som si prežil v Nitre, či Bratislave. Najväčším vrcholom bolo pre mňa prvenstvo s Brnom. Tam sme dokázali ovládnuť ligu po neuveriteľných 51 rokoch a zároveň sme sa vyrovnali Jihlave. Keď sa ma niekto opýta na tieto chvíle, poviem mu, aby si pozrel videá. Hokejová kultúra je tam trochu iná v porovnaní s našou. Ľudia sú do hokeja doslova zažratí.“
Pri oznámení ukončenia aktívnej činnosti z vašich úst zaznelo, že plánujete urobiť rozlúčkový zápas. Pripravuje sa už niečo v tomto smere?
„Prv som vravel áno, potom nie. Koronavírus ale prilial olej do ohňa a nedá sa to aktuálne urobiť. Vyčkám na vývoj situácie. Nie je sa kam ponáhľať. Chodia mi správy predovšetkým od fanúšikov Brna. Veľmi ma to prekvapilo. Ak budem niečo organizovať, čakám ich okolo päťsto. Pre nich to nie je žiadny problém. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby sa pridali ľudia z Nitry, Slovana a Topoľčian. Mojou predstavou je, aby sa vyčlenili sektory a hoci ide o ligových rivalov, chcem, aby ich hokej spájal. Rovnako tak to môže prispieť ku kultúrnejšiemu prostrediu, aby si na hokej zvykli chodiť rodiny s deťmi. Pokiaľ to všetko vyjde, nemám obavy o to, aby sa naplnila trojtisícová hala.“
