Jaroslav Walter vládol na lavičke pevnou rukou, foto hockeyslovakia
BRATISLAVA (SZĽH) - Prezývali ho aj Jánošík z Čimelíc a svojim plamenným prejavom v sebe nezaprel búrliváka s čistým srdcom a spravodlivou povahou. Nezabudnuteľná "devänástka" v belasom drese, ako hráč ho vyzliekol pred 45 rokmi, rodák zo Sobědraži Jaroslav Walter, ktorý sa 5. januára dožil krásnych 75 rokov, odišiel 20. júna 2014 do hokejového neba. Člen Siene slávy slovenského hokeja zomrel v nemocnici v Bratislave. Posledná rozlúčka so zosnulým Ing. Jaroslavom Walterom bude v stredu 25. júna 2014 o 11.00 v bratislavskom krematóriu.
V januári tohto roku si na pôde SZĽH prebral z rúk prezidenta zväzu Igora Nemečka a generálneho sekretára dres s číslom jeho veku a niekoľko fliaš moku, ktoré mu po príchode do Bratislavy v roku 1964 učarovalo – víno. „Na ňom si niekedy pochutím, ale všetko musím robiť s mierou. Môj pankreas by mi to vrátil,“ pousmial sa Walter, ktorého zavial do mesta na Dunaji osud.
Pravidelne sa s ním stretávali na stretnutiach Slovana v KHL, ale rovnako pravidelne zavítal na extraligové zápasy reprezentačnej "dvadsiatky" na Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu v bratislavskom Ružinove. Stále z neho sálalo veľké zaujatie pre hru, ostával verný svojmu naturelu a aktérom neodpustil an milimeter, keď videl, že nedávajú hokeju všetko čo majú.
Skvelý útočník nielen na klubovej úrovni (v drese Litvínova a päť sezón aj bratislavského Slovana) rovnako i na reprezentačnej úrovni, sa výrazne presadil aj na trénerskom poste. Ukázal sa na lavičke ako skvelý stratég, precízny analytik, pedagóg s dobrým okom na talenty, no predovšetkým nekompromisný v otázkach disciplíny, v tréningu i v zápasoch, vyznávajúci absolutne nasadenie. Aj za náznak povrchného prístupu dokázal posadiť hviezdu. Mal obrovskú autoritu i rešpekt, ale staval najmä na vzájomej dôvere. Aj preto tieto vlastnosti, ku ktorým neodmysliteľne patrill aj Walterov zmysel pre spravodlivosť, veľmi často prezentovaný ostrým a nie každému lahodiacim slovníkom, sa pod jeho taktovkou formovali úspešné kolektívy i vynikajúce individuality. S dorastom Slovana sa sa tešil z titulu čs. majstra. Federálne striebro ozdobilo jeho druhú etapu práce v ligovej Dukle Trenčín. Potom s mužmi Slovana Bratislava zvládol ,,v hodine dvanástej“ pamätnú baráž šiestich tímov, keď belasých prevzal v jej ,,polčase“ a na poslednej priečke... Pri reprezentácii Česko-Slovenska (1991 – 1992) ako asistent Ivana Hlinku bol na poslednom Kanadskom pohári (1991) a na ZOH 1992 vo francúzskom Albertville i na MS 1992, ktorých dejiskom boli Bratislava a Praha. Na svetovom šampionáte 1993 v Nemecku viedli spolu s Ivanom Hlinkom nástupnícky tím Českej republiky. Krátko pôsobil aj v Nitre, no najslávnejší bol jeho tretí návrat do Dukly Trenčín, ktorý korunoval titulom! Cena Ladislava Horského pre lodivoda majstrov sezóny bola logickým ocenením Walterovej trénerskej mágie. Vo svojej kariére viedol takmer dve desiatky majstrov sveta.
Významný prínos pre slovenský hokej znamenala osobná iniciatíva J. Waltera, ktorá priniesla rozhodujúci krok pri zrovnoprávnení výberu brancov – hokejistov z celého Česko-Slovenska do Dukiel. V roku 2004, v rámci osláv 75. výročia organizovaného hokeja na Slovensku, bol poctený Zlatým odznakom SZĽH. V roku 2005 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja
V závere minulého roka si uctili Jaroslava Waltera v Trenčíne. V rámci extraligového zápasu medzi Duklou Trenčín a HK Poprad 15. decembra vyvesili vlajku s jeho menom po strechu zimného štadióna.
Pripomeňme si niektoré úryvky z rozhovoru pri oslave jeho 75. narodenín na pôde SZĽH:
„Ako chlapčisko som sa rozhodol, že budem hrať hokej na vrcholovej úrovni, keďže som už ako dvanásťročný hrával bežne s o päť rokov staršími chlapcami. Sníval som o tom, že raz si na seba oblečiem reprezentačný dres. To sa mi splnilo. Hokej mi dal veľa. Stretol som mnoho priateľov, precestoval celý svet a žijem ním doteraz,“ úprimne povedal chlap, ktorému všetci nepovedia inak ako Jardo.
Ako trénerovi sa mu naveky do pamäte vryl legendárny „ruský“ blafák Františka Hossu v barážovom zápase s Plzňou v roku 1978. „Nezmyselným spôsobom sme museli hrať rozhodujúci zápas o udržanie sa proti Plzni. Za každú cenu nás chceli z ligy „vyliať“, ale nedali sme sa. Stretnutie sa hralo v Brne a dve tretiny hľadiska nám fandilo. Duel sa skončil po troch tretinách 1:1, keď Plzeň strelila vyrovnávajúci gól osemnásť sekúnd pred koncom tretej tretiny. Dotiahli sme to do nájazdov. Asi v devätnástej sérii prišiel rad na Františka Hossu, ktorému som len povedal, aby nevymýšľal a urobil ruský blafák. Fero vtedy prikývol a bol taký vystresovaný, že zavrel oči a napriahol už pred modrou čiarou. Brankár bol taký prekvapený, že puk pustil medzi nohy. Myslel som si, že od radosti vyskočím z kože. Bola to veľká radosť, lebo sme cítili veľkú nespravodlivosť,“ zaspomínal si na najvýraznejší moment trénerskej kariéry Walter, ktorý pôsobil aj pri československej a českej reprezentácii ako asistent Ivana Hlinku.
Keď sa v júni objavila správa, že v Jihlave pri príležitosti desiateho výročia tragickej smrti hokejového útočníka a neskôr trénera Ivana Hlinku sa pripravuje na 30. augusta exhibičný duel medzi olympijskými víťazmi z Nagana 1998 a majstrami sveta z rokov 1999 až 2001, potešil sa, že bude môcť pospomínať na svojho veľkého kamaráta. V Jihlave budú spomínať na oboch...
VIZITKA JAROSLAVA WALTERA
Hráčska kariéra:
Začínal ako 13-ročný v Sokole Čimelice, aktívne hral za Jiskru Lovosice (1953 – 1956), CHZ Litvínov (1956 – 1958 a 1960 – 1964), Duklu Jihlava (1958 – 1960), Slovan Bratislava (1964 – 1969), na záver hráčskej kariéry pôsobil výborný univerzálny útočník, najčastejšie center, s dobrou technikou, bojovným srdcom a zdravou agresivitou v Rakúsku – v EC Innsbruck a ATSE Graz (1969 – 1972)
Trénerska kariéra:
Začínal na trénerskej lavičke ako asistent doc. Jána Staršieho (tréner dvojnásobných majstrov sveta 1976 a 1977) v bratislavskom Slovane (1972), veľmi skoro (19774 – 1978) prišla prvé úspešné obdobie v Dukle Trenčín s ocenením ,,Vzorný tréner“. Nasledovala štácia vo vtedajšom NSR – v EC Deilinghofene (1979 – 1981) a po nej návrat do bratislavského Slovana na lavičku A – mužstva (1981 – 1983).
V nasledujúcom období sa s dorastom belasých sa sa tešil z titulu čs.majstra a i federálneho striebra. Vrcholom druhej ,,etapy“ v Dukle Trenčín (od decembra1986 do záveru sezóny 1988/89) bolo striebro i ďalšie uznanie - ,,Zaslúžilý tréner“. Potom so Slovanom Bratislava zvládol ,,v hodine dvanástej“ pamätnú baráž šiestich tímov, keď belasých prevzal v jej ,,polčase“ a na poslednej priečke... Iba epizódkou bolo pôsobenie v nemeckom Dortmunde v sezóne 1989/90.
Pri reprezentácii Česko-Slovenska (1991 – 1992) ako asistent Ivana Hlinku bol na poslednom Kanadskom pohári (1991) a na ZOH 1992 vo francúzskom Albertville i na MS 1992, ktorých dejiskom boli Bratislava a Praha. Na svetovom šampionáte 1993 v Nemecku viedli spolu s Ivanom Hlinkom nástupnícky tím Českej republiky. Krátko pôsobil aj v Nitre, no najslávnejší bol jeho tretí návrat do Dukly Trenčín, ktorý korunoval titulom! Cena Ladislava Horského pre lodivoda majstrov sezóny bolo logickým ocenením Walterovej trénerskej mágie. Vo svojej kariére viedol takmer dve desiatky majstrov sveta.
Najvyššia ligová súťaž: Odohral v nej 11 sezón a cca 290 zápasov, v ktorých strelil 144 gólov
Reprezentácia: 28 medzištátnych zápasov – strelil v nich 16 gólov, účastník MS 1963 a ZOH 1964 v rakúskom Innsbrucku
Uvedenie do Siene slávy slovenskéjo hokeja: 26. novembra 2005
Najväčšie úspechy: Ako hráč držiteľ bronzových medailí z MS 1963 v Štokholme (v útoku s Dolanom a Jiříkom) a IX. ZOH 1964 v Innsbrucku (boli súčasne aj svetovým šampionátom), kde hral v útoku s V. Bubníkom a M. Vlachom. Ako tréner sa podieľal na dvoch úspešných kvalifikáciach – Duklu Trenčín doviedol v roku 1976 ako tretí celok zo Slovenska do najvyššej súťaže a Slovan Bratislava sa pod jeho taktovkou vrátil v roku 1982 do najvyššej česko-slovenskej hokejovej súťaže. Na titul čs. majstra a striebro s dorastom Slovana (generácia okolo Rusznyáka a Horvátha) nadviazal ďalšími úspechmi na lavičke seniorov Dukly Trenčín – v sezóne 1987/1988 striebrom vo finále federálnej extraligy a v sezóne 1996/97 titulom majstra Slovenska! Na reprezentačnej lavičke čs. mužstva sa tešil z bronzových medailí na ZOH 1992 v Albertville a o onedlho aj z rovnakého kovu na MS 1992 v Bratislave a Prahe. Rovnako aj z prvenstva na Wilkinson Cupe (spolu s J. Šterbákom) pri historickom premiérovom štarte hokejovej reprezentácie Slovenska (ešte pred rozdelením) v Megéve.
