Tom Renney na trénerskom seminári SZĽH
BRATISLAVA (SZĽH) – Už sa stalo tradíciou, že počas Ivan Hlinka Memorial Cupu organizuje Slovenský zväz ľadového hokeja trénersky seminár určený pre trénerov najstarších mládežníckych kategórií. Načasovanie seminára simultánne s prestížnym turnajom reprezentácií do osemnásť rokov navyše už v minulosti umožnilo na trénerske sympózium pozvať niekoľkých vzácnych hostí. Inak tomu nebolo ani tento rok. V utorok ôsmim desiatkam trénerov kadetských, dorasteneckých a juniorských družstiev prednášal Tom Renney, dlhoročný kanadský tréner, ktorý v súčasnosti zastáva pozíciu prezidenta Hockey Canada, teda kanadského hokejového zväzu.
Trénovali ste aj v NHL, aj na medzinárodnej scéne s kanadskou reprezentáciou. Vedeli by ste povedať, v čom najväčší rozdiel pri trénovaní na medzinárodnej scéne a v Severnej Amerike?
Najväčší rozdiel je ľahko zreteľný – je ním veľkosť klziska. V Kanade sú rozmery ihriska 200x85 stôp, v Európe je to 200x100 stôp a to vás núti robiť nejaké zmeny v taktike. Z tohto dôvodu živelnosť, fyzická hra a intenzita v hokeji v Severnej Amerike sú rozdielne než v Európe, kde sa to viac podobá na šachovú partiu s vysokým podielom hráčskych zručností.
Dokážete povedať, či je pre trénera ťažšie trénovať v Severnej Amerike alebo na medzinárodnej scéne?
Myslím si, že tí najlepší tréneri dokážu trénovať kdekoľvek. Ak ste dobrý tréner, tak sa vždy viete prispôsobiť tomu, kde hráte. Navyše zvykneme hovoriť, že rozmery ľadu medzi bodmi na vhadzovanie sú všade rovnaké. Ak dokážete ubrániť toto územie a naopak útoku sa do neho dostanete, tak je hokej úplne rovnaký.
Tom Renney odovzdáva medailu Nolanovi Footeovi za víťazstvo na Ivan Hlinka Memorial Cupe 2017 (Foto: Karel Málek/Juniorský hokej)
Trénovali ste vo všetkých vekových kategóriách. Aký je rozdiel trénovať seniorský a juniorský hokej? Myslíte si, že tréner musí mať odlišný prístup k mládeži než tomu bolo v minulosti?
Každá generácia je iná. Keď som vyrastal ja, tak sa rodičia divili, skadiaľ som to prišiel. Podstatné však je, že každá generácia vyžaduje rozdielny spôsob učenia, rozdielne potreby, rozdielny spôsob vysvetľovania a celkovo rozdielnu metodológiu. Ideál dobrého trénera spočíva práve v tom, že dokáže rozoznať, čo je potrebné pre to, aby stále žil v prítomnosti, aby dokázal komunikovať s hráčmi a vedel byť v „ich svete“. Aj keď je hokej tímová hrá, v jeden okamih dokážete trénovať len jedného hráča. Preto potrebujete svojich hráčov poznať, vedieť, z čoho majú radosť a čo ich motivuje. Potrebujete tiež vedieť o vonkajších vplyvoch na ich osobu. Toto všetko z hokeja robí pre trénerov veľkú výzvu.
Musí tréner zmeniť svoje princípy v závislosti od toho, akú vekovú kategóriu a v akom čase trénuje?
Myslím si, že princípy odolávajú zmenám v čase. Čo však podlieha zmene, je metóda komunikácie. Moderné technológie sú v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou nášho života, a tak momentálne ďaleko viac komunikujeme cez moderné prístroje než osobne. Z toho, čo bolo povedané je však jasné, že princípy odolávajú zmenám v čase, takže stále môžete pokojne trénovať držiac sa vlastných princípov. Musíte vedieť, čo sa vyžaduje od vás, aby vám hráči rozumeli a súčasne, čo vyžadujete od nich a predovšetkým to všetko musíte robiť s čo najmenším opovrhovaním. Táto generácia sa nazýva generácia Y z určitých dôvodov, a tak by sme im mali byť schopní odpovedať na ich otázky.
Vo vašej prednáške ste hovorili aj o procese integrácie bývalých hráčov do trénerského stavu. Potrebujú títo hráči v Kanade po tom, čo ukončia aktívnu kariéru, nejakú licenciu, aby im bolo umožnené trénovať?
Tréneri v NHL, ktorí trénujú profesionálov, nepotrebujú žiadnu licenciu. Ale tréneri v súťažiach riadených Kanadským hokejovým zväzom musia mať licenciu (to znamená, že všetkých mládežníckych vekových kategóriách je vyžadované príslušné vzdelanie a licencia – pozn. aut.) pričom rozoznávame rozličné úrovne licencií. Bývalí hráči síce možno nemusia začínať pri procese udeľovania licencií úplne odspodu a môžu niektoré úrovne procesu preskočiť, no na to, aby mohli trénovať v rôznych súťažiach pod patronátom Hockey Canada, musia mať licenciu. Keď sa však bavíme už o profesionálnom hokeji, tak tam nie sú zo strany NHL alebo AHL žiadne obmedzenia.
Prednášková sála na Fakulte manažmentu UK plná mládežníckych trénerov počas prednášky Toma Renneyho
Udelenie trénerskej licencie je len jednou z častí celého procesu. Tréneri musia tiež neustále sledovať najnovšie trendy v hokeji. Aké náročné je pre vás osobne sledovať tie najnovšie trendy vo svetovom hokeji?
Nemyslím si, že by to bolo náročné. Náročné to je pre tých trénerov, ktorí sa nedokážu naučiť sa komunikovať rôznymi spôsobmi. Vstrebať zmeny v hokeji a neustále držať krok s vývojom hokeja nie je podľa mňa také náročné. Existuje množstvo zdrojov, publikácií, a to aj v digitálne podobe. Na čom však treba rozhodne pracovať, je vaša metóda komunikácie, aby vaše odkazy hráčom boli dostatočne jasné a konzistentné. A práve toto mi príde ako najväčšia výzva.
Spomínali ste to už pri prezentácií – čo je päť najdôležitejších zručností pre trénera?
Dobrá otázka, sám neviem (úsmev). V prvom rade musíte poznať hokej ako taký. Musíte poznať pravidlá hry a musíte vedieť ako sa hrá. Potrebujete tiež vedieť komunikovať, a to všetkými rôznymi spôsobmi, ako som už spomínal predtým. Ale v prvom rade musíte vedieť, kde, kedy, ako a prečo komunikovať. Musíte teda mať akýsi šiesty zmysel – intuíciu, trénerský cit. Práve tento trénerský cit je skvelou nehmotnou zručnosťou. Okrem toho, je tiež nevyhnutné, aby tréner stanovil princípy, ktorých sa bude držať tak, aby bol samým sebou a nie niekým iným. Všetci z nás sa vyvíjame, či už na základe skúseností, alebo od skúseností iných ľudí, no súčasne tréner musí ostať sám sebou. Ak nie je sám sebou, tak hráči to veľmi rýchlo zistia. Podľa môjho názoru správny tréner tiež musí načúvať ľuďom vo svojom okolí. Musí rešpektovať skutočnosť, že aj hráči sú skvelým zdrojom informácií a napomáhajú vám k tomu, aby ste ostali v obraze o tom, čo sa deje nielen mimo ľadu, ale aj na ľade. A tiež, samozrejme, musíte rešpektovať váš realizačný tím. Musíte rozumieť tomu, že aj oni sami potrebujú od vás dostať príležitosť rásť, aby potom, keď im dáte zodpovednosť, túto zodpovednosť uniesli. Je treba zaistiť, aby každý jeden prvok prešiel vašimi rukami, a to nezriedka aj na úkor vášho vlastného ega. A ak všetko toto dokážete spraviť, tak vychováte dobrý tím.
Akú radu by ste dali mladým ľuďom, ktorí študujú trénerstvo ľadového hokej a chcú sa raz stať trénermi?
Veľmi dôležitá je hráčska skúsenosť. Keď mám byť úprimný, tak je veľmi ťažké trénovať šport bez toho, aby ste s ním mali fyzické i emocionálne prepojenie. Tým chcem znovu povedať, že je veľmi dôležité ostať tým, kým ste a ostať verní vlastnému presvedčeniu. Vždy budete čeliť nezdarom či prekážkam, cez ktoré budete musieť prejsť, no zakaždým musíte ukázať v týchto situáciach charakter. Integrita je kľúčovou zložkou trénerstva. Pod integritou mám na mysli predovšetkým etickú primeranosť vášho konania. A tá nie je funkciou výhradne len správnych slov, ale aj správnych skutkov. Jedna vec je hovoriť hráčom správne veci alebo prečítať si niečo o taktike, ale niečo iné je zas aj konať a správať sa práve podľa toho, čo sám hovoríte.
Aké vlastnosti si na základe vašej trénerskej kariéry najviac ceníte na hráčoch?
Ich oddanosť. To bez debaty. Ich schopnosť pracovať, ich schopnosť prijať trénerove pokyny a ich túžbu zlepšovať sa každý jeden deň. Veľmi si vážim skutočnosť, ak hráči odo mňa veľa vyžadujú, pretože ma to núti jednak ostať psychicky neustále pozorným a súčasne ma to tiež núti odvádzať robotu na čo najvyššej úrovni. Rovnako oceňujem, ak sú hráči zástancovia aktivity a športu. Potrebujeme, aby športovci z akéhokoľvek športu vystupovali v mene toho, čoho sú súčasťou. Deti majú v súčasnosti na výber byť alebo nebyť aktívne, a tak potrebujeme ľudí, ktorí predstúpia na verejnosť a nahlas a jasne sa vyjadria v prospech aktivity.
Prezident Hockey Canada Tom Renney na trénerskom seminári SZĽH počas Ivan Hlinka Memorial Cupu 2017
Je práve otázka presvedčenia detí, aby sa venovali športu, najväčšou výzvou pre trénera v súčasnosti?
Myslím si, že áno. Technológie a digitálny vek majú úžasne pozitívny vplyv na našu spoločnosť naprieč celým svetom. Súčasne nás však táto éra nepríjemným spôsobom poznačila, pretože žijeme sedavým spôsobom, nie sme natoľko aktívni ako sme zvykli byť, a máme psychické i fyzické zdravotné problémy. Ľudia sú čoraz menej náchylní žiť aktívnym spôsobom, čo je nebezpečný problém.
Aký je váš názor na rodičov predovšetkým v mládežníckom hokeji? Aké náročné je spolupracovať s nimi?
Nemôžeme rodičov ignorovať úplne, musíme ich do hokejového prostredia zahrnúť. Ak ich úplne opomenieme, tak sa môže stať, že ich natoľko rozčúlime, že svoje dieťa zoberú z klubu a zanevrú na šport ako taký. Nemôžeme teda rodičov ignorovať. Pýtajme si ich pomoc, pýtajme sa na ich názory, ukážme im naše plány na sezóny, informujme, ako presne chceme trénovať, nechajme ich byť súčasťou celého procesu. Ak sa od tohto odchýlite, tak budete s rodičmi problém. Ak ale pravidlá platia pre každého a všetci rodičia počujú v rovnakom čase presne to isté, tak nebudete mať problém. V konečnom dôsledku je to všetko závislé od trénerových princípov a hodnôt.
Spomínate si na svoje najťažšie rozhodnutie, ktoré ste ako tréner museli urobiť?
Najťažšie rozhodnutie, ktoré som ako tréner musel spraviť, bolo vyradenie hráča pri zužovaní kádra počas prípravy na olympiádu 1994 v Lillehammeri. Tento hráč hral pod mojím vedením ako 16-ročný v juniorskom tíme. Znovu sme sa stretli, keď sa snažil dostať na olympiádu, no ako posledný hráč sa nezmestil do zostavy. Mal som s ním výborný vzťah. On mi pomohol ako trénerovi, ja som mu pomohol ako hráčovi a nakoniec to všetko dopadlo tak, že práve v tom čase mal svoju prvú a poslednú šancu vo svojej kariére naplniť svoju veľkú túžbu – reprezentovať svoju krajinu na olympijských hrách. Vyradiť tohto hráča z tímu bolo pre mňa veľmi náročné.
