PIEŠŤANY (SZĽH) – Recept je vraj úplne jednoduchý. Aspoň to tvrdí Roman Štamberský, riaditeľ hokejových  majstrovstiev sveta „osemnástok“ v Piešťanoch  na otázku, čo treba na to, aby šampionát vyznel k plnej spokojnosti všetkých aktérov.  „Stačí, keď je k dispozícii perfektne pripravený zimný štadión s kvalitným ľadom. K tomu treba bezchybný team service, teda starostlivosť o jednotlivé družstvá, aby mali všetko a načas či už na tréningy alebo zápasy. Nuž ak považujeme za samozrejmé, že bezchybne pracuje direktoriát podujatia, potom jednu z kľúčových úloh zohráva dobrý výber sprievodcov zahraničných výprav. Fundovaní a jazykovo vybavení ,team hosti´ sú zárukou dobrej komunikácie  s vedením turnaja  a základným predpokladom, aby všetko klapalo bez akýchkoľvek komplikácií.“

V tomto smere mali organizátori šťastnú ruku. Banskobystričanka Diana Kosová, ktorá má na starosti „spojky“ medzi direktoriátom MS a výpravami, sama ako team host Nórov, nepotrebuje veľa vysvetľovania. Bodaj by, členka Rady ligovej komisie 1. Ligy žien  SR,  športová riaditeľka ŽHK Banská Bystrica a  vlani manažérka prvoligového ŠHK 37 Piešťany, je plne oddaná hokeju. Absolventka pedagogického smeru telesná výchova – matematika síce už odložila dres aktívnej hráčky, v ktorom z pozície útočníčky strieľala góly, je naďalej v službách hokeja.  Kamarátky z reprezentácie osobne povzbudzovala pred 4 rokmi v Bad Tölzi, keď „Karafiátky“ vybojovali postup na ZOH vo Vancouveri a o rok neskôr v rakúskom Grazi s postupom medzi svetovú elitu MS  v Zürichu 2011, kde absolvovala sympózium IIHF a rok predtým bola účastníčkou Development kempu vo fínskom Vierumäki. „Veľa mi dalo pôsobenie pri družstve Rakúšaniek pred dvoma rokmi na MS 18 v Piešťanoch,“ vraví neposedné žieňa s vrkôčimi a „armstrongovsky“ zafarbeným hlasom. „Funkcionársky aktívne som v hokeji už dvanásť rokov a teší ma, že môžem prispieť k úspešnému priebehu šampionátu. Za rovnako dôležité považujem vtiahnuť do našich radov ďalších mladých. Mám na pamäti slová predsedu SOV Františka Chmelára, ktorý povedal, že pokiaľ nebudú dobrovoľníci v športe, potom sa so slovenským športom nikam nepohneme.“

Bývalý hokejista, v súčasnosti aktívny hokejbalista Peter Sámel je tiež rodákom spod Urpína. Už päť rokov sa venuje francúzštine a je teda logické, že sprevádza Francúzov. Budúci študent chemického inžinierstva našiel pochopenie o svojej riaditeľky  bilingualného gymnázia. „Bol to krásny pocit, keď  ma po žiadosti o krátke uvoľnenie a môj sľub, že všetko dobehnem,  vyprevadila slovam: Len choď, teší ma, že nás budeš reprezentovať.“

Ešte bližšie má k hokeju 18-ročný Topoľčanec Marek Žák. Gymnazista, ktorého čaká maturita až na budúci rok, už dva roky rozhoduje hokejové zápasy v regióne, nedávno absolvoval úspešne skúšky v rámci pre previerkového seminára regionálnych arbitrov. „Dúfam, že sa  dočkám pozvánky na predsezónny celoslovenský  seminár rozhodcov v Poprade. Pôsobenie pri družstve Talianska je pre mňa veľkým zážitkom. Moji rovesníci z Apeninského polostrova  tvoria veľmi družný kolektív, na druhej strane sú veľmi samostatní a vedia si poradiť. Páči sa mi oduševnenie s akým absolvovali všetky svoje zápasy. Výrazne im pomohli ich brankári, ktorí sa zrejme presadia aj v zahraničí. Našich priaznivcov  hokeja možno zaujme, že jeden z tímu azúrových Fabrizio Pace, útočníka Asiaga (11.10. 1995) v sezóne 2009/2010 pôsobil osem mesiacov v Dolnom Kubíne. V družstvách tamojších ôsmakov, deviatakov odohral 32 zápasov s bilanciou 15 gólov, tri asistencie a v alších 7 stretnutiach dorastu pridal gól a asistenciu. Samozrejme, naučíl sa aj po slovensky.“

Enklávu Banskobystričanov dopĺňa Lujza Dolincová. Tmavooká dievčina prekvapila výpravu Japoncov  hneď pri prvom stretnutí, keď ich privítala plynulo v rodnom jazyku. „Keď ma Diana oslovila, nemohla som mojej spolužiačke z Bystrice povedať nie. V civilnom živote je japončina mojím chlebíčkom, pretože pracujem v českom Humpolci  pre firmu z krajiny vyvchádzajúceho slanka. Neľutujem, že som prikývla na pozvanie na šampionát. Očarila ma atmosféra nielen zápasová, ale rovnako aj chod majstrovstiev sveta v zákulisí so všetkými jeho športovo-technickými záležitosťami i spoločenskými akciami. Už teraz sa teším, že by si mohli na mňa organizátori spomenúť s pozvaním na ďalšie hokejové podujatie,“ povedala absolventka japanologie na Karlovej univerzite v Prahe. Podľa nej sú jej zverenci z ďalekého východu utiahnutejší a pred dievkami trošku hanblivejší ako ich európski rovesníci, ale vášeň pre hokej majú rovnakú.  „Lula“, ako jej vravia kamarátky, nám na požiadanie napísala v japonskej transkripcii dva výrazy – tu sú:

Nuž a exotika sa spája aj najmladším z team hostov, ktorým je iba 17-ročný sprievodca Slovincov – Marius Al Muaqet. Narodil sa v Spojených arabských emirátoch, z Dubaja prišiel na Slovensko ako 10-ročný. Ovláda arabčinu, angličtinu i slovenčinu. Býva v Žiari nad Hronom, no hrá hokej za dorast Zvolena, s ktorým si v tejto sezóne vybojoval majstrovský titul! A to nie je všetko: „V tejto sezóne som bol na dvoch akciách reprezentačnej osemnástky u pána trénera Bokroša – na víťaznom turnaji vo švajčiarskom Klotene  ako  aj na sústredení pred februárovým turnajom Vlada Dzurillu. Škoda, že ma postihlo zranenie kolena. Aspoň, že môžem byť s chlapcami každý deň v kontakte. Dúfam, že si reprezentačný dres ešte oblečiem.“

Aj  Al Muaqet, teda priezvisko gymnazistu súkromnej Pink Harmony vo Zvolene akoby charakterizovalo dôslednosť činnosti mladých organizátorov, pretože  v preklade z arabčiny znamená: Načas!