Príprava Zákona o športe sa dostala do ďalšej fázy

BRATISLAVA (SFZ/UČPS/SZĽH) - Na príprave kľúčového zákona týkajúceho sa slovenského športu sa výrazne podieľajú nielen zástupcovia SFZ, ale aj ľudia zo SZĽH.

Príprava návrhu nového zákona o športe sa presunula do ďalšej fázy, ktorou je príprava návrhu paragrafového znenia návrhu zákona spolu s dôvodovou správou, v reálnej legislatívnej podobe, ktorú už bude následne možné predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Prierezovosť a zložitosť problematiky tvoriacej obsah návrhu zákona, ktorá predpokladá množstvo systémových zmien, si vyžaduje vysokú iniciatívu a podporu nielen zo strany odborníkov tvoriacich pracovnú skupinu, športovej obce, ale aj na úrovni predstaviteľov štátnej moci i samosprávy.

Dňa 8. januára 2015 sa uskutočnila pracovná porada ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Juraja Draxlera so zástupcami pracovnej skupiny (Zuzana Zajíčková, Žaneta Surmajová, Miroslav Hlivák, Jaroslav Rybánsky a Peter Sepeši), cieľom ktorej bolo dohodnúť organizáciu a koordináciu procesných postupov pri príprave návrhu zákona. Na tomto pracovnom stretnutí sa zúčastnil aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky, Peter Pellegríni, ktorého pán minister práve z vyššie uvedených dôvodov požiadal o spolugesciu prípravy návrhu zákona o športe z pozície predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledkom rokovania bola dohoda, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa bude stretávať na pravidelnej platforme so zástupcami pracovnej skupiny vrátane generálneho riaditeľa sekcie starostlivosti o šport a mládež ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Ladislava Čambala, za účelom prezentovania jednotlivých častí legislatívneho návrhu zákona o športe, diskusie o ňom a určenia ďalšieho smerovania jednotlivých tématických oblastí, ktoré by mali tvoriť obsah návrhu zákona.

Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo v stredu, 14. januára 2015, v kancelárii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom zástupcovia pracovnej skupiny postupne predstavili prvú časť paragrafového znenia návrhu zákona. Diskutovalo sa o základných zásadách, ktoré budú slúžiť ako základné interpretačné pravidlá pri výklade a aplikácii zákona a taktiež sú určitým hodnotovým ukotvením postavenia športu v modernej spoločnosti. Veľmi dôležitým ustanovením bude vymedzenie základných pojmov, aby sa športová obec rozprávala rovnakým jazykom a aj mu rozumela rovnako. Širšiu diskusiu vyvolala definícia druhu športu, pri ktorej sa ešte zvažujú alternatívy a pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky pracovnú skupinu požiadal, aby sa nezabudlo aj na takú novú fyzickú aktivitu, ktorá síce ešte nebude uznaná za druh športu, ale bude v akomsi skúšobnom experimentálnom období, počas ktorého sa overí, či táto aktivita bude zaradená medzi uznané druhy športu alebo nie. Členovia pracovnej skupiny vysvetľovali taktiež zmysel a účel definície pojmu integrita súťaže v nadväznosti na nový Dohovor Rady Európy proti manipulácii športových výsledkov.

Následne sa diskutovalo o úprave postavenia subjektov v športe, a to športovca profesionála a amatéra, športového odborníka, ale aj športového klubu a športového zväzu. Pokiaľ ide o športový klub, vyvstala otázka, či športovým klubom môže byť len právnická osoba, alebo sa vytvorí priestor na to, aby ako športové kluby mohli pôsobiť aj fyzické osoby - podnikatelia. Športový klub na rozdiel od súčasného právneho stavu by mal byť oprávnený v súvislosti s hlavnou športovou činnosťou vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Preberali sa aj povinnosti športového klubu a športového zväzu a status národného športového zväzu, ktorý by mal byť pri používaní verejných prostriedkov čo najtransparentnejší, aby bol kontrolovateľný zhora (orgánmi verejnej moci) zdola (členmi zväzu) ale i zvonku (športovou verejnosťou laickou i odbornou, média samozrejme nevynímajúc).

Na záver si pracovná skupina vytýčila ďalšie ciele a témy, ktoré spracuje do paragrafového znenia, vytypovala rezorty, s ktorými je v tejto časti potrebné uskutočniť rokovania a dohodla sa na ďalšom termíne konzultačného stretnutia s pánom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.

Na webstránke Učenej právnickej spoločnosti boli publikované aj výsledky ankety k návrhu zákona o športe, ktorú vyhlásilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Ako uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj "ministerstvo") prostredníctvom svojej webovej stránky: "Zapojiť sa do širokej diskusie o aktuálnych témach a problémoch športu, ako aj jeho budúcnosti sa mohla okrem športovej obce (športové kluby, zväzy, športovci a športoví odborníci) aj široká laická verejnosť. Urobiť tak mohli prostredníctvom on-line dotazníka. Spracované výsledky ankety pomôžu ministerským legislatívcom pri tvorbe nového zákona o športe. Cieľom tejto iniciatívy je rozprúdiť celospoločenskú diskusiu k aktuálnym otázkam, ktoré v súčasnosti rieši slovenský šport a prostredníctvom novej právnej úpravy tak zaviesť do slovenského športu komplexné systémové zmeny a transparentnosť. Práve to by malo zlepšiť dôveru odbornej i širokej verejnosti k športovým hnutiam a následne priniesť aj viac finančných prostriedkov do tejto oblasti".

Záujem o samotnú anketu, reakcie verejnosti, ako aj jej výsledky boli pre všetkých zainteresovaných pozitívnym prekvapením a zároveň povzbudením do najdôležitejšej etapy práce na tomto pre slovenský šport tak potrebnom predpise. Termín ukončenia ankety dokonca pre vysoký záujem kompetentní predĺžili. Skutočnosť, že do ankety sa zapojilo viac ako 5000 respondentov (do oficiálnej verzie presne 4745), ale najmä to, že sa jednalo o takmer 1800 individuálnych respondentov - odbornej športovej verejnosti a z toho takmer 700 registrovaných športovcov, pričom vyplnenie tejto časti dotazníka trvalo minimálne 25 minút, naznačuje, že nám ("ľuďom od športu") na osude športu na Slovensku záleží. Takýmito číslami sa môže prezentovať máloktorý prieskum, takže zároveň môžeme označiť skupinu respondentov ako dostatočne reprezentatívnu vzorku.

Do ankety sa postupne zapojili respondenti z takmer celej palety športových odvetví, pričom najviac vyjadrovali svoje postoje a názory za športy ako futbal, ľadový hokej, lyžovanie, atletika, florbal, volejbal, basketbal, hádzaná, streľba, kulturistika, kanoistika či plavecké športy.