Jubilant Bedřich Brunclík, foto Peter Jesenský
BRATISLAVA (SZĽH) - Vyslovíte meno Bedřich Brunclík a hokejový fanúšik povie automaticky Košice. Rodák z Prahy, odchovanec Slavie, prišiel na východ Slovenska spolu s Jirkom Holečkom, tiež odchovancom zošívaných ako vojak do vtedajšej Dukly Košice. A metropole východu, kde si našiel manželku, zostal verný natrvalo, či už ako hráč alebo tréner. Dnes 6. júla oslavuje legendárna „sedmička“ v košickom drese okrúhle jubileum – rovných sedemdesiat.
Boli to časy, keď tento technicky perfektne vybavený pravák a vynikajúcim prehľadom režíroval hru, útočil, bránil, prihrával a najmä súkal góly. Fanúšikovia na starom košickom zimáku na Moldavskej neraz chorálmi „Béééďo Brunclík“ oceňovali hokejový kunšt stredného útočníka, ktorý počas šestnástich ligových sezón v košickom drese Dukly a neskôr VSŽ – v 583 zápasoch nastrieľal 237 gólov! V roku 1967 sa prepracoval do reprezentácie, ale iba raz dostal príležitosť na svetovom šampionáte – v roku 1971. Z Bernu a Ženevy odchádzal ako majster Európy a strieborný medalista MS! Takmer istú časť mal na ZOH 1972 v japonskom Sappore, ale čo čert nechcel: Brunclíka, ktorému sa vyhýbali počas dlhoročnej kariéry zranenia, vyradilo smolné zranenie zápästia... Celkove obliekol dres čs. reprezentácie 21 krát. „Mohol som odohrať ah viac zápasov, povedali mi však, že reprezentácia potrebuje zohrané dvojice. Navyše na pozícii centrov bola značná konkurencia, stačí spomenúť Nedomanského, Kochtu, Jarda Holíka, Fardu – všetko výborní hokejisti,“ uznal jubilant, pre ktorého zlaté MS 1972 v rodnej Prahe zostali iba snom.
Dres s č. 70 pre košickú hokejovú legendu Bedřicha Brunclíka, foto Peter Jesenský
V roku 1981 po skončení dlhoročnej hráčskej kariéry sa dal na trénerske povolanie a s VSŽ získal roku 1985 historicky prvú striebornú medailu. „Bol som asistentom Jána Selveka, potom som prevzal košické mužstvo ako hlavný tréner.“ Bol aj asistentom reprezentačnej „dvadsiatky“, v ktorá v roku 1992 nepochodila na majstrovstvách sveta vo Füssene: "Pritom sme mal výborný tím. Pálffy, Martin Straka, Petrovický, Hnilička, Hamrlík, Ujčík a ďalší sa neskôr výrazne presadili. Nám sa však vtedy nevydarila. Hralo sa poVianociach, dali sme hráčom štyri dni voľna, čo ale bolo veľa. Apetít sviatočných dní vzal chlapcom tempo. Na úvod sme podľahli Američanom aj Fínom. Potom nám už nič nebolo platné, že sme zdolali Kanadu s Lindrosom aj majstrov sveta Rusov,“ ľutuje.
V rámci svojej trénerskej kariéry si odskočil do Kladna, Holandska, Popradu i Liptovského Mikuláša, ale napokon sa však vždy vrátil do Košíc. Neskôr sa táto hokejová legenda, veľká osobnosť košického športu, ktorá si pri pocite krivdy nikdy nedávala obrúsok pred ústa, začala venovať trénovaniu košickej mládeže a pôsobila v nej až do nedávna. Bodku za polstoročnou hokejovou kariérou Bedřicha Brunclíka dalo práve životné jubileum. Pre portál hokej.sk v tejto súvislosti povedal: „Pre mňa toto jubileum zároveň znamená ukončenie jednej dlhej kapitoly. Od 30. júna som skončil s trénerským remeslom a pri hokeji budem aktívny už len ako divák. Hokej predstavuje moju celoživotnú lásku a pokiaľ som na to fyzicky i mentálne stačil, tak som si trénerskú prácu užíval. Teraz je s tým koniec, ale nemám čo ľutovať.“ Naozaj nie, možno len zložiť klobúk pred touto krásnou športovou kariérou, hokejovým majstrovstvom a obdivuhodnou klubovou vernosťou držiteľa Zlatého odznaku SZĽH.